Káva verzus sladené nápoje: Analýza 2 miliónov ľudí ukázala rozdiel v súvislosti s depresiou

To, čo si človek naleje do pohára, môže súvisieť aj s jeho duševným zdravím. Nová rozsiahla metaanalýza ukazuje, že jednotlivé druhy nealkoholických nápojov sa v tomto smere výrazne líšia. Kým sladené, sýtené či energetické nápoje sa spájali s vyšším výskytom depresie alebo úzkosti, pri káve vedci zaznamenali opačný vzťah.

Analýza publikovaná v časopise Depression and Anxiety zahŕňala 59 štúdií, 132 samostatných výsledkov a viac než 2,05 milióna ľudí z 22 krajín.

Vyššia konzumácia nealkoholických nápojov ako celku sa spájala s vyššími šancami na depresiu a úzkosť. Výsledky týkajúce sa stresu už neboli také jednoznačné. Pri jednotlivých druhoch nápojov sa však zistenia líšili, najmä pri káve.

Káva a duševné zdravie

Ľudia s vyššou konzumáciou kávy mali v porovnaní s tými, ktorí jej pili málo alebo vôbec, nižšie šance na depresiu. Analýza však nedokazuje, že tento rozdiel spôsobila samotná káva.

Výskumníci však upozorňujú, že z toho nemožno vyvodiť jednoduché odporúčanie piť kávu ako prevenciu depresie. Väčšina zahrnutých štúdií bola observačná, teda sledovala účastníkov bez experimentálneho zásahu. Takéto štúdie môžu zachytiť súvislosť, samy však nepreukazujú príčinu.

Nie je napríklad jasné, či káva sama prispieva k nižšiemu riziku depresie alebo či ľudia bez depresívnych ťažkostí jednoducho pijú kávu častejšie. Potenciálne vysvetlenia však existujú.

Káva obsahuje kofeín, ktorý blokuje adenozínové receptory a ovplyvňuje aktivitu neurotransmiterov vrátane dopamínu. Zároveň je zdrojom viacerých bioaktívnych látok, napríklad chlorogénovej kyseliny či ďalších antioxidantov.

Tie môžu ovplyvňovať zápalové a oxidačné procesy v organizme. Výskum depresie sa pritom dlhodobo venuje aj úlohe zápalu, oxidačného stresu a bielkoviny BDNF, ktorá súvisí s neuroplasticitou, prežívaním neurónov, učením, pamäťou aj reguláciou nálady.

Nižšie hladiny BDNF sa v štúdiách opakovane spájali s depresívnymi príznakmi. Mechanizmy sú však zložité a samotná konzumácia kávy ich nevysvetľuje.

Sladené nápoje mali opačný vzorec

Vyššia konzumácia nápojov sladených cukrom sa spájala s vyššími šancami na depresiu. Podobnú súvislosť analýza zaznamenala aj pri umelo sladených nápojoch.

Aj vyššia konzumácia sýtených a energetických nápojov či nápojov označených ako soft drinks sa spájala s vyššími šancami na depresiu. Najvyšší pomer šancí v tomto porovnaní zaznamenala analýza pri bubble tea. Autori však upozorňujú na výrazné rozdiely medzi jednotlivými štúdiami.

Autori však upozorňujú na vysokú rozdielnosť medzi jednotlivými štúdiami. Výsledky preto nemožno chápať ako presný výpočet rizika pre konkrétneho človeka.

Možných mechanizmov je niekoľko. Strava s vysokým obsahom cukru môže podporovať chronický zápal, výkyvy glukózy a inzulínovú rezistenciu. Diskutuje sa aj o vplyve na stresovú os HPA, hladiny kortizolu či oxidačný stres.

Vedci skúmajú aj možný vzťah k BDNF. Táto bielkovina sa podieľa na raste, ochrane a fungovaní nervových buniek. Výskumy naznačujú, že oxidačný stres a chronický stres môžu jeho produkciu ovplyvňovať.

Ani tieto biologické mechanizmy však zatiaľ nedokazujú, že cukor priamo spôsobuje depresiu.

Výsledky nie sú návodom na samoliečbu

Metaanalýza neprináša dôkaz, že pitie kávy dokáže depresii predísť alebo ju liečiť.

Autori sami upozorňujú, že pred vytvorením konkrétnych výživových odporúčaní sú potrebné ďalšie prospektívne a intervenčné štúdie.

Pri káve analýza zaznamenala súvislosť s nižšími šancami na depresiu, pri viacerých ďalších druhoch nápojov bol vzťah opačný. Výsledky však neurčujú, či tieto rozdiely spôsobujú samotné nápoje.

Duševné zdravie však ovplyvňuje množstvo faktorov – od genetiky a spánku cez sociálne podmienky až po celkový životný štýl. Nápoj v šálke je len jedným z nich.