„Slovensku hrozí bankrot, Ficova vláda ušetrila nulu,” hovorí ekonóm Šuster, člen RRZ

Dírerov Filter Live: Martin Šuster

Slováci čelia rastúcim nákladom, prísnejším daniam a pocitu, že na konci každého mesiaca v ich peňaženkách zostáva citeľne menej peňazí. Tento dojem však nie je len subjektívnou frustráciou, ale tvrdou ekonomickou realitou. V diskusnej relácii Dírerov filter LIVE to otvorene pomenoval člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster v rozhovore s moderátorom Richardom Dírerom.

Diskusia priniesla triezvy, no alarmujúci pohľad na stav verejných financií, odvrátenú stranu troch vládnych konsolidačných balíkov aj na dôvody, prečo Slovensko stráca dych v porovnaní s Poľskom či Českou republikou.

Z peňaženiek mizne čoraz viac: Zdanenie práce vyháňa talenty

Otázka, či si bežný občan pohoršil, má podľa Šustera jednoznačnú odpoveď. Po prijatí troch vĺn konsolidačných opatrení, zmenách v DPH a nárastoch daní a poplatkov pocítilo reálny prepad životnej úrovne 20 až 40 % obyvateľov.

Zásadným štrukturálnym problémom je najmä extrémne zaťaženie práce. Ak sa pozrieme na takzvanú superhrubú mzdu – teda celkové náklady, ktoré zamestnávateľ vynaloží na zamestnanca – štát si formou daní a odvodov vezme takmer polovicu. Situácia je ešte dramatickejšia pri profesiách s vyššou pridanou hodnotou.

Pre lekárov, IT špecialistov, vedcov či inžinierov dosahuje marginálne zdanenie pri každom ďalšom zarobenom eure až 60 %. Z každých 100 eur navyše tak štát zhltne šesťdesiatku. Prirodzeným dôsledkom je masívny únik mozgov. Zo Slovenska dnes odchádza študovať a žiť do zahraničia približne 20 % maturantov. Ešte hrozivejšie je číslo pri talentovanej mládeži: spomedzi najlepších študentov matematiky a prírodných vied opúšťa krajinu až 50 %. Štát tak prichádza presne o tú generáciu, ktorá by mala tvoriť budúci pilier hospodárskeho rastu.

Ilúzia troch balíkov: Vláda vybrala miliardy, no neušetrila nič

Hlavnou témou politického diskurzu posledných mesiacov bolo upratovanie verejných financií. Vláda verejnosti opakovane predostierala nutnosť uťahovania opaskov a prijala tri konsolidačné balíčky. Realita na papieri sa však radikálne rozchádza s realitou v štátnej pokladnici.

Vláda začínala s deficitom okolo piatich percent HDP a po všetkých balíčkoch sa nachádza prakticky na tej istej úrovni. Ako vysvetľuje Šuster, štát prostredníctvom vyšších daní, odvodov a poplatkov vytiahol od firiem a občanov približne 5 miliárd eur. Namiesto toho, aby sa tieto prostriedky použili na skutočné zníženie zadlženia, vláda viac než 4 miliardy okamžite rozpustila v nových bežných výdavkoch.

Skutočné konsolidačné úsilie, očistené o nové populistické výdavky, sa tak scvrklo na sotva 0,6 % HDP, hoci pôvodné sľuby hovorili o dvoch až troch percentách. Celá gigantická konsolidácia tak nebola ozdravením štátu, ale len masívnym presunom peňazí zo súkromného sektora do vládneho prerozdeľovania.

Prejedanie namiesto rozvoja a časovaná bomba dôchodkov

Kritika ekonómov nesmeruje len k výške výdavkov, ale najmä k ich štruktúre. Každé zodpovedné hospodárenie musí vyvažovať bežnú spotrebu s investíciami do budúcnosti. Slovensko však robí pravý opak: verejné investície do ciest, železníc, nemocníc či školstva padajú, zatiaľ čo mandátne, trvalé výdavky prudko rastú.

Ukážkovým príkladom je dôchodkový systém. Ako v rozhovore zaznelo, štát v skutočnosti vyberá poistné len na približne 10 riadnych dôchodkov, no legislatívne vypláca trinásť. Vyplácanie plnohodnotného 13. dôchodku bez adekvátneho krytia v demograficky starnúcej krajine predstavuje časovanú bombu. Namiesto adresnej pomoci pre tých penzistov, ktorí žijú pod hranicou chudoby, sa zvolil plošný prístup, ktorý dlhodobo vysáva rozpočet na úkor modernizácie krajiny.

12-percentné riziko bankrotu a zaostávanie za susedmi

Kombinácia vysokého zadlženia, nízkych investícií a demografického tlaku vedie k jedinému: k rastúcemu riziku krízy štátneho dlhu. Podľa kalkulácií Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosahuje riziko neodvratného bankrotu Slovenska v horizonte najbližších rokov približne 12 %.

Šuster to ilustruje jednoduchým prirovnaním: ak by vám poisťovňa oznámila, že existuje 12-percentná šanca, že vám víchrica odfúkne strechu z domu, málokto by toto riziko ignoroval a nepoistil sa. Slovenská verejná politika však funguje tak, akoby sa nič nedialo.

Kým susedné štáty ako Poľsko či Česko masívne investujú do infraštruktúry, inovácií a digitálnych technológií, Slovensko za nimi dramaticky zaostáva. Dôvod je zrejmý: slovenská politická elita sa posledných 15 rokov zaoberá len tým, ako existujúci ekonomický koláč prerozdeliť, nie tým, ako ho zväčšiť. Bez podpory ekonomického rastu, podnikateľského prostredia a zastavenia odlevu mladých ľudí však krajine hrozí, že uviazne v pasci priemeru, z ktorej cesta von bude čoraz bolestivejšia.

Pre viac rozhovorov so zaujímavými osobnosťami o aktuálnej spoločenskej situácii sleduj aj ďalšie epizódy relácie Dírerov filter LIVE