Čakajú nás drahšie pôžičky: Úroky ECB na úrovni 2,75 % môžu zabrzdiť ekonomiku, pomôcť majú dlhopisy

Európske krajiny si požičiavajú peniaze čoraz drahšie. Investori vo veľkom predávajú štátne dlhopisy, čo spôsobuje rast ich výnosov a zvyšuje náklady na financovanie verejného dlhu. Tento vývoj môže postupne zasiahnuť aj firmy a domácnosti, pretože drahšie peniaze znamenajú menej investícií, slabšiu spotrebu a pomalší ekonomický rast. Európska centrálna banka (ECB) však upozorňuje, že práve takéto spomalenie môže pomôcť zmierniť infláciu.

Situácia prichádza v čase, keď ECB stále bojuje s rastúcimi cenami. Hoci vyššie úroky už ekonomiku brzdia, centrálna banka nevylučuje ďalšie zvýšenie svojich sadzieb ešte do konca roka, píše TASR.

Prečo si európske štáty zrazu požičiavajú drahšie?

Keď štát potrebuje peniaze napríklad na financovanie svojich výdavkov alebo splatenie starších dlhov, môže vydať štátne dlhopisy. Tie si kupujú investori, ktorí štátu v podstate požičiavajú peniaze a očakávajú za to výnos.

V posledných týždňoch však investori začali tieto dlhopisy vo veľkom predávať. Keď ich cena na trhu klesá, výnosy rastú. To znamená, že štáty musia pri nových pôžičkách spravidla ponúkať vyššie úroky, aby prilákali investorov. Najvýraznejšie tento vývoj zasiahol Francúzsko, ktoré má vysoký verejný dlh. Výnosy jeho desaťročných štátnych dlhopisov sa v októbri 2026 dostali približne na 4,9 %, čo predstavuje najvyššiu úroveň za viac ako dve desaťročia, píše Eurostat.

Vyššie úroky pritom nie sú problémom len pre štát. Ak vláda musí vynakladať viac peňazí na splácanie svojho dlhu, zostáva jej menej priestoru na ďalšie výdavky. Rastúce náklady na financovanie sa zároveň môžu prenášať aj do širšej ekonomiky.

Drahšie pôžičky môžu paradoxne pomôcť proti vysokej inflácii

Na rastúce výnosy štátnych dlhopisov upozornila aj prezidentka ECB Christine Lagardová počas víkendového stretnutia centrálnych bankárov a ministrov financií v Bangkoku.

„Hoci ekonomický rast zostáva odolný, podmienky financovania sa sprísnili, pričom dlhodobé úroky od nášho ostatného zasadania výrazne stúpli,“ uviedla podľa agentúry Reuters. Vyššie náklady na požičiavanie peňazí majú podľa ECB aj jeden dôležitý účinok – môžu pomôcť spomaliť infláciu.

Dôvod je pomerne jednoduchý. Ak sú úvery drahšie, firmy môžu odkladať investície a domácnosti zasa väčšie nákupy. V ekonomike sa tak míňa menej peňazí. Keď klesne dopyt po výrobkoch a službách, firmy majú menší priestor na ďalšie zvyšovanie cien. Neznamená to, že ceny automaticky začnú klesať. Môžu však rásť pomalšie, čo je práve cieľom centrálnej banky.

Inflácia v eurozóne dosiahla 3,8 %, ECB zvažuje ďalšie zvýšenie úrokov

Situáciu komplikuje skutočnosť, že inflácia v eurozóne zostáva vysoká. Podľa predbežných údajov Eurostatu dosiahla v septembri 2026 medziročne 3,8 %, zatiaľ čo v auguste predstavovala 3,2 %. Významný podiel na zdražovaní mali energie, ktorých ceny medziročne vzrástli o 18,8 %. ECB sa pritom dlhodobo usiluje udržiavať infláciu na úrovni 2 %.

Centrálna banka už za posledné štyri mesiace dvakrát zvýšila svoje úrokové sadzby. Aktuálna depozitná sadzba, teda úrok, ktorý ECB platí komerčným bankám za uložené peniaze, dosahuje 2,50 %.

Podľa očakávaní ekonómov citovaných agentúrou Reuters by v decembri 2026 mohla vzrásť na 2,75 %. Išlo by o ďalší krok, ktorým by sa ECB snažila eliminovať rast inflácie. Zvýšenie úrokov však zatiaľ nie je isté. O ďalšom postupe bude banka rozhodovať podľa vývoja cien a ekonomiky.

Centrálni bankári varujú: Boj s infláciou ešte nie je vyhratý

Pokračovanie boja proti rastúcim cenám podporuje aj prezident nemeckej centrálnej banky Joachim Nagel, ktorý je členom Rady guvernérov ECB: „Bojujeme proti inflácii. Podľa môjho názoru táto práca ešte nie je ukončená,“ povedal na podujatí v Bangkoku.

Podľa Nagela bude pravdepodobne potrebné urobiť ďalšie kroky, konkrétne rozhodnutia však budú závisieť od nových ekonomických údajov. Opatrnosť odporúča aj guvernér fínskej centrálnej banky Olli Rehn. Ten upozornil na riziko, že vysoké ceny energií sa postupne premietnu aj do ďalších oblastí ekonomiky.

Ak napríklad výrobcovi zdražie elektrina alebo doprava, môže tieto náklady preniesť do cien svojich výrobkov. Zamestnanci následne môžu požadovať vyššie mzdy, aby zvládli rast životných nákladov. Tým môže vzniknúť ďalšia vlna zdražovania.

Ekonómovia tento jav označujú ako druhotné inflačné efekty. Podľa Rehna sa zatiaľ výraznejšie neprejavujú, ECB však bude situáciu pozorne sledovať.

Európa stojí pred náročným rozhodovaním

Rastúce úroky vytvárajú pre európsku ekonomiku nepríjemnú situáciu. Na jednej strane pomáhajú tlmiť infláciu, na druhej strane zdražujú financovanie štátov, firiem aj domácností. Ak budú náklady na pôžičky rásť príliš rýchlo, firmy môžu obmedziť investície, domácnosti spotrebu a ekonomický rast sa môže spomaliť výraznejšie, než sa očakávalo.

ECB tak musí hľadať rovnováhu medzi dvoma cieľmi – dostať infláciu pod kontrolu a zároveň nespôsobiť príliš výrazné oslabenie ekonomiky. O tom, či bude potrebné ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb, rozhodnú predovšetkým najbližšie údaje o inflácii a hospodárskom raste.