Slováci môžu platiť menej za elektrinu: ÚRSO chystá zmeny, ktoré pomôžu vybraným domácnostiam

Výška účtu za elektrinu by v budúcnosti nemusela závisieť iba od toho, koľko energie tvoja domácnosť spotrebuje, ale aj od toho, kedy ju využívaš a ako zaťažuješ elektrickú sieť. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) pripravuje zmeny, ktoré majú motivovať ľudí k úsporám. V hre sú pásmové aj dynamické tarify, pričom regulátor chce urýchliť ich zavádzanie. Infomovali o tom na svojom webovom sídle.

Menej nezaplatí každý

Predstava, že všetci odberatelia platia za elektrinu podľa rovnakého princípu, by sa mohla postupne meniť. ÚRSO chce píše, že chce nastaviť pravidlá tak, aby výhodnejšie podmienky získali aj tí, ktorí spotrebúvajú energiu úspornejšie alebo dokážu lepšie načasovať jej využívanie. Informovala o tom SITA.

Predseda regulačného úradu Jozef Holjenčík predstavil pripravované zmeny už na energetickej konferencii Energofórum 2026, ktorá sa konala 22. a 23. októbra na Táľoch. „Kto svojím správaním znižuje náklady sústavy, má platiť menej. Kto ju zbytočne zaťažuje, nemôže očakávať, že účet za to zaplatia ostatní odberatelia,“ uviedol vtedy Holjenčík.

Regulátor pritom pracuje s dvoma odlišnými prístupmi. Pásmové tarify zohľadňujú množstvo spotrebovanej elektriny, zatiaľ čo dynamické tarify umožňujú reagovať na zmeny jej trhovej ceny počas dňa.

Čím menej spotrebuješ, tým výhodnejšia cena

ÚRSO predstavil zámer zaviesť pásmové tarify už v decembri 2025. Ich princíp spočíva v rozdelení ročnej spotreby do jednotlivých pásiem, pričom každé má vlastnú cenu za megawatthodinu (MWh).

Regulátor vo svojom ilustračnom príklade pracuje so štyrmi pásmami. Prvú megawatthodinu oceňuje na 50 eur, druhú na 70 eur, tretiu na 90 eur a štvrtú na 100 eur. Ide o modelové hodnoty, nie o potvrdený cenník pre slovenské domácnosti.

Ako by takýto systém fungoval v praxi? Pri ročnej spotrebe 0,9 MWh by náklad podľa uvedeného modelu dosiahol 45 eur. Pri spotrebe 3,5 MWh by výpočet priniesol sumu 260 eur. K obom sumám je potrebné pripočítať regulované položky, napríklad za prenos a distribúciu elektriny. „Čím menej spotrebujete, tým menej zaplatíte za jednotku energie – čo je sociálne spravodlivejšie,“ vysvetlil Holjenčík pri predstavení pripravovaného systému.

Úspešné zavedenie takéhoto modelu si podľa úradu vyžaduje aj širšie využívanie inteligentných meracích systémov, ktoré dokážu zaznamenávať spotrebu v 15-minútových intervaloch.

Možnosťou sú skôr dynamické tarify

Druhú možnosť predstavujú dynamické tarify, o ktorých je v poslednej dobe reč. Tie umožňujú domácnostiam prispôsobiť spotrebu aktuálnym cenám elektriny na trhu. Ak je energia v určitých hodinách lacnejšia, spotrebitelia môžu na tento čas presunúť napríklad pranie alebo nabíjanie elektromobilu.

ÚRSO začiatkom tohto týždňa uviedlo, že chce ich využívanie v domácnostiach urýchliť. Výhodou má byť aj to, že ľudia budú poznať informáciu o najlacnejšej elektrine na nasledujúci deň vopred. Takto môžu plánovať spotrebu a potenciálne znížiť svoje náklady. Holjenčík tento princíp prirovnal k systému denného a nočného prúdu, ktorý si mnohí pamätajú z minulosti. „Za socializmu boli iba dve tarify – nočný a denný prúd, dnes už naša legislatíva ohľadom dynamických taríf ponúka oveľa širšie možnosti,“ vysvetlil.

Domácnosti však nemusia automaticky prejsť na dynamické ceny. ÚRSO už v máji 2026 zdôraznil, že dynamické tarify zostanú dobrovoľnou možnosťou a súčasný systém taríf bude naďalej dostupný. Základnou podmienkou využívania dynamickej tarify je inteligentný merací systém. Úrad v marci 2026 evidoval na Slovensku viac ako 600-tisíc nainštalovaných takýchto zariadení.

ÚRSO chce zapojiť aj distribučné spoločnosti

Regulátor chce zároveň rozvíjať dynamické tarify aj na úrovni distribučných sústav. Holjenčík ako príklad uviedol bytový dom s vlastnou fotovoltikou, ktorého obyvatelia dokážu zdieľať vyrobenú energiu a koordinovať spotrebu tak, aby menej zaťažovali distribučnú sieť. Takéto správanie by podľa neho mohlo priniesť výhodnejšiu tarifu.

Úrad zároveň tlačí na rýchlejšie zavádzanie inteligentných meradiel a tvrdí, že náklady na ich zavádzanie majú znášať distribučné spoločnosti, nie občania. Zatiaľ však treba rozlišovať medzi predstavenými zámermi a definitívne schválenými pravidlami. Konkrétny dosah zmien na účty domácností bude závisieť od konečnej podoby legislatívy a podmienok jednotlivých taríf.