Hypotéky môžu v roku 2027 zvýšiť výdavky, na pohreb je 1 000 eur málo (TÝŽDENNÝ VÝBER)

Sedem rozhovorov a reportáží z konca októbra prinieslo údaje o podnikaní, pracovných podmienkach, vývoji technológií aj rodinných financiách. V Startitupe sme sa venovali aj rastu slovenskej značky, realite pohrebných služieb, kariére vedca vo svetových technologických firmách, hypotékam, zdaňovaniu neformálnej ekonomiky a geologickému prieskumu.

Vybrali sme sedem prémiových rozhovorov a reportáží z uplynulého týždňa.

Zo študentského projektu vznikla značka s obratom 450-tisíc eur

Tomáš Mravík a Lukáš Morávek začali spoločné podnikanie počas pobytu v Dánsku. Pôvodne pracovali na koncentrátoch čistiacich prostriedkov, ktoré mali znížiť objem prepravovaných výrobkov. Postupne však presunuli pozornosť na filtráciu vody. Po návrate na Slovensko založili značku ZENEA, ktorá predáva filtračné sprchové hlavice a filtre na batérie.

Na začiatku potrebovali približne 10-tisíc eur. Financovanie získali z vlastných úspor, rodinných pôžičiek aj predchádzajúceho projektu. Podľa rozhovoru pre Startitup sa firma dostala k obratu približne 450-tisíc eur. Obrat pritom nie je totožný so ziskom.

Zakladatelia uvádzajú, že ich sprchové filtre sa zameriavajú najmä na zníženie obsahu chlóru a zachytávanie mechanických nečistôt. Niektorí zákazníci podľa nich opisujú príjemnejší pocit na pokožke. Tieto skúsenosti však nepredstavujú dôkaz liečebného účinku. Sami zdôrazňujú, že ich výrobky nie sú zdravotníckymi pomôckami ani náhradou liečby kožných ochorení. Firma súčasne čelí konkurencii lacnejších filtračných zariadení.

Zo skúseností v Dánsku si odniesli poznatok, že grantová podpora sama osebe nestačí. Dlhodobé fungovanie firmy podľa nich závisí predovšetkým od zákazníkov a predaja.

Hrobár z Humenného opísal zárobky aj náročnosť práce

Rastislav Valalik prevádzkuje s partnerkou pohrebnú službu v Humennom a venuje sa tiež kamenárstvu. Jeho zamestnanci podľa neho zarábajú približne 1 100 eur mesačne v čistom. Pri zvýšenom pracovnom zaťažení alebo práci cez víkend im poskytuje príplatky. Počet pohrebov sa mení; niekedy zabezpečujú jeden, inokedy päť za týždeň.

Výkop hrobu môže pri ručnej práci trvať približne osem hodín. Ak je miesto prístupné pre techniku, čas sa výrazne skracuje. Valalik upozorňuje aj na komplikácie pri starých hroboch, kde sa občas zachovali rakvy spred desaťročí.

V rozhovore vysvetlil aj neobvyklé zvuky, ktoré pracovníci počuli z hrobky. Podľa jeho predpokladu môže do betónových hrobiek preniknúť spodná voda. Pri zvýšení hladiny sa rakva môže nadvihnúť a narážať do stien. Nepovažuje to za nadprirodzený jav. Práca podľa neho vyžaduje nielen fyzickú odolnosť, ale aj schopnosť profesionálne komunikovať s pozostalými.

V okresoch Humenné, Snina a Medzilaborce podľa jeho skúseností stále prevažuje pochovávanie do zeme. Práce preto musia často zabezpečiť vo veľmi krátkom čase.

Košický vedec pracoval na modeloch Gemini a Llama

Michal Valko pochádza z Košíc a pôsobil v spoločnostiach, ktoré patria medzi významných vývojárov umelej inteligencie. Pomáhal budovať parížsku pobočku Google DeepMind, podieľal sa na modeloch Gemini a v spoločnosti Meta pracoval na modeli Llama. Je tiež ambasádorom ocenenia ESET Science Award.

V rozhovore spomína osobné diskusie s Markom Zuckerbergom. Prekvapil ho najmä jeho záujem o to, ako ľudia komunikujú s technológiami. Valko hovorí aj o mimoriadne vysokých odmenách, ktoré môžu dostávať najžiadanejší odborníci na umelú inteligenciu.

Za dôležitú prekážku pre slovenské talenty považuje nízke podnikateľské ambície. Podľa neho by mladí ľudia nemali vnímať prácu vo veľkej technologickej spoločnosti ako jediný vrchol kariéry. Odporúča skúšať vlastné projekty a učiť sa z neúspechov. Zároveň upozorňuje, že odpovede umelej inteligencie nemožno prijímať automaticky bez overovania. Diskusia sa týka aj možných zmien pracovného trhu.

Za dôležitého človeka pri svojom vzdelávaní označil aj učiteľa Mariána Macka, ktorý v ňom počas gymnaziálnych rokov podporoval záujem o matematiku a premýšľanie.

Aj najjednoduchší pohreb môže stáť viac než tisíc eur

Majiteľ Pohrebného podniku Pezinok Mikuláš Kováč uvádza, že najlacnejšia kremácia bez obradu stojí v regióne medzi Nitrou, Trnavou a Bratislavou približne 1 300 až 1 600 eur. Cena zahŕňa základnú rakvu, prevoz, nevyhnutné úkony, dokumentáciu a odovzdanie urny.

Za pohreb s obradom, kvetmi, hudbou a kvalitnejšou rakvou rodiny podľa neho zvyčajne zaplatia približne 3 500 až 4 200 eur. Pri osobitných požiadavkách môže suma dosiahnuť 6 000 eur. Výslednú cenu výrazne ovplyvňujú rakva, výzdoba a ďalšie služby.

Kováč porovnáva súčasné výdavky s rokom 2020, keď základná kremácia stála asi 800 eur. Zdôrazňuje, že ceny sa líšia podľa regiónu a konkrétnej požiadavky. Pozostalým môže pomôcť štátny príspevok na pohreb vo výške 200 eur. Niektorí ľudia podľa jeho skúseností prichádzajú plánovať vlastnú poslednú rozlúčku ešte počas života, aby rodine uľahčili neskoršie rozhodovanie.

Podľa Kováča môže rodinu prekvapiť aj cena konkrétneho modelu rakvy. Kým niektoré stoja stovky eur, pri drahších variantoch sa cena pohybuje v tisícoch.

Hypotéky v roku 2027 môžu zvýšiť výdavky domácností

Hypotekárny odborník Dominik Hlavačka očakáva, že úrokové sadzby zostanú v roku 2027 relatívne vysoké. Pri trojročných až päťročných fixáciách predpokladá rozpätie približne 3,8 až 4,5 percenta. Plošné prekročenie piatich percent nepovažuje za pravdepodobné, hoci pri niektorých klientoch ho nevylučuje.

Na príklade hypotéky 150-tisíc eur so splatnosťou 25 rokov ukazuje dosah vyššieho úroku. Pri troch percentách vychádza splátka približne 711 eur. Pri štyroch percentách stúpa na 792 eur a pri piatich na 877 eur. V poslednom prípade ide o zvýšenie takmer o 2 000 eur ročne.

Domácnostiam odporúča začať preverovať ponuky bánk šesť až deväť mesiacov pred koncom fixácie. Dôležité je zhodnotiť všetky výdavky, obmedziť drahé dlhy a vytvoriť finančnú rezervu na približne šesť mesiacov. Podľa odborníka by splátka nemala spravidla presahovať 30 až 35 percent čistého príjmu domácnosti.

Podľa Hlavačku výšku úrokov ovplyvňujú rozhodnutia Európskej centrálnej banky, náklady financovania štátu aj obchodná politika bánk. Preto jednotlivé ponuky nemusia byť rovnaké.

Zdaňovanie prostitúcie otvára otázku príjmov štátu

Analytik Marián Búlik upozorňuje na ekonomický rozmer poskytovania sexuálnych služieb na Slovensku. Podľa prepočtov mesačníka INDEX, založených na údajoch z Česka, môže mať tento trh ročný objem približne 150 miliónov eur. Teoretický výnos daní a odvodov sa odhaduje na 30 až 35 miliónov eur.

Nejde o oficiálne vyčíslenú rozpočtovú stratu. Skutočný výber by závisel od pravidiel, priznania príjmov a ochoty presunúť činnosť do evidovanej ekonomiky. Dobrovoľné poskytovanie sexuálnych služieb dospelými nie je samo osebe trestné, no chýba osobitný rámec na jeho reguláciu ako bežného podnikania.

Búlik navrhuje jasnejšie právne postavenie, registráciu a daňové povinnosti, ale aj prístup k právnej ochrane a sociálnemu zabezpečeniu. Diskusiu zasadzuje do širšieho problému tieňovej ekonomiky. Pripomína, že jej uvádzaný rozsah vychádza z odhadov, nie z presného spočítania všetkých nezdanených príjmov.

Zatiaľ čo prevádzkovatelia inzertných platforiem môžu svoje príjmy oficiálne zdaňovať, príjmy priamo z poskytovania služieb sa podľa analytika častejšie pohybujú mimo transparentného systému.

Pri Kremnici objavili horninu s vysokým obsahom zlata

Kanadská spoločnosť BULGOLD investovala do projektu Lutila južne od Kremnice približne 1,5 milióna eur. V povrchovej vzorke pri Kopernici zaznamenala obsah 21,2 gramu zlata na tonu horniny. Skúmaný systém žíl má podľa firmy predpokladaný rozsah približne 1,7 kilometra na dĺžku a 800 metrov na šírku.

Geológ Peter Koděra upozorňuje, že ide o jednotlivý voľne ležiaci kameň. Výsledok preto nepreukazuje existenciu ekonomicky využiteľného ložiska. Doterajšie vrty v okolí nálezu podľa neho prítomnosť zlata nepotvrdili.

Firma chce na jar 2027 pokračovať v prieskumnom vŕtaní. Na overenie využiteľnosti žilného systému predpokladá potrebu ďalšej približne 1,5-miliónovej investície. Aj v prípade nálezu by nasledovali výpočty zásob, ekonomické posúdenie a povoľovacie procesy. Koděra upozorňuje, že cesta od nájdenia ložiska po ťažbu môže trvať desať rokov alebo dlhšie.

Práva na prieskum pritom spoločnosť získala v roku 2023 prevodom za 100 eur. Táto suma však nepredstavovala cenu samotného prieskumu ani hodnotu prípadného zlata.