Milionár zo salaša: Takto si Alojz Hlina vybudoval podnikateľské impérium v gastrobiznise

Alojz Hlina je slovenský politik, poslanec Národnej rady SR za SaS, bývalý predseda KDH a v neposlednom rade – podnikateľ. Verejnosť ho pozná nielen z politického prostredia, ale aj vďaka gastronomickým projektom, medzi ktoré patria známe bratislavské reštaurácie Slovak Pub a bratislavský Flagship. Postupne má v pláne pridať aj bývalé Ferdinandove kúpele, ktoré aktuálne rekonštruuje.

Od obchodu s Čínou k známym reštauráciám

Hlinov podnikateľský príbeh sa začal ešte v 90. rokoch minulého storočia. Podnikať začal v roku 1992 a dlhé roky sa venoval zahraničnému obchodu. Obchodoval s Čínou, vyvážal automobily značky Volkswagen a na Slovensko dovážal textil. Do gastronómie sa pustil v roku 1998, keď na Obchodnej ulici v Bratislave otvoril Slovak Pub, písal Denník E.

Nápad vznikol pomerne jednoducho – v budove, v ktorej na prízemí fungovala veľká predajňa textilu, hľadali využitie pre priestory na poschodí. Hlina sa rozhodol vytvoriť reštauráciu, ktorá by turistom aj domácim ponúkala tradičné slovenské jedlá. V tom čase podľa jeho slov v Bratislave dominovali najmä pizzerie a ľudia pochybovali, či budú zákazníci ochotní chodiť do reštaurácie po schodoch. Z projektu sa však postupne stala jedna zo známych bratislavských gastronomických adries.

K Slovak Pubu neskôr pribudla reštaurácia Bratislava Flagship na Námestí SNP. Hlinovci rozšírili aktivity aj mimo centra hlavného mesta. Súčasťou ich podnikateľského portfólia sa stala biofarma s reštauráciou pri Stupave a salaš.

Denník N vo februári 2020 Hlina opisoval, že rodina prevádzkuje dve reštaurácie a salaš. Do každodenného riadenia už podľa vlastných slov nezasahoval. Podniky mali manažérske vedenie a dohľad nad nimi zabezpečovala jeho manželka.

Zároveň zdôrazňoval, že práve gastro tvorí ekonomické zázemie jeho rodiny. Tvrdil, že dve reštaurácie a jeden salaš odvádzajú štátu približne 3 000 eur denne na sociálnych a zdravotných odvodoch a DPH. Vysvetľoval tiež, že rodina žije z dividend a príjmov z podnikov, ktoré vybudovala.

Miliónové tržby rodinných spoločností

Reštaurácie a salaš patrili pod spoločnosti Orava-Stav a Orava servis. Hlina v roku 2020 zdôrazňoval, že firmy vlastní rodina a podnikanie preto nebuduje iba pre seba. Sám seba opisoval ako človeka, ktorý sa popri politike stále môže oprieť o to, čo vybudoval v predchádzajúcich rokoch.

Zaujímavý obraz o veľkosti tohto podnikania ponúkali aj údaje o tržbách. Podľa dát FinStatu sa tržby spoločnosti Orava-Stav v tých rokoch pohybovali približne na úrovni 2,5 milióna eur ročne. V rokoch 2023 a 2025 prekročili hranicu 3,8 milióna eur. 

Druhá spoločnosť, Orava servis, mala podľa FinStatu v rokoch 2016 až 2018 tržby medzi 2 miliónmi a 2,2 milióna eur ročne. V roku 2022 vyskočila na 2,76 milióna, v roku 2023 na 4 milióny a vlani mala tržby dokonca 4,8 milióna eur.

Tieto sumy predstavujú tržby spoločností, nie ich čistý zisk ani osobný príjem Alojza Hlinu. Ukazujú však rozsah rodinného podnikania, z ktorého podľa vlastných vyjadrení čerpal ekonomické zázemie aj počas pôsobenia v politike.

Hlina sa pritom začal pripravovať na parlamentnú kariéru už v roku 2012. Ako vtedy informovala SITA, po zvolení za poslanca Národnej rady SR oznámil, že sa vzdá konateľských pozícií vo svojich troch firmách. Vedenie jednej spoločnosti plánoval prenechať manželke a ďalšie dve chcel zveriť profesionálnym manažérom.

Podnikateľ vtedy vlastnil v Bratislave viacero reštaurácií a sám seba označoval za „oravského baču“. Jeho rozhodnutie súviselo s nástupom do parlamentu a potrebou oddeliť podnikateľské riadenie od výkonu verejnej funkcie.

Poslanecké príjmy mu tiež niečo vyniesli

Zaujímavé čísla prinášajú aj Hlinove majetkové priznania, ktoré musí ako politik pravidelne zverejňovať. Aktuálne sú verejne dostupné jeho majetkové priznania za rok 2022, 2023 a 2024.

Najnovšie priznanie za rok 2024 uvádza príjem 48 912 eur z výkonu verejnej funkcie. Pri iných príjmoch Hlina uviedol nulu. O rok skôr, teda v roku 2023, vykázal príjem 11 736 eur z verejnej funkcie. Aj v tomto prípade uviedol nulový príjem z iných zdrojov. V roku 2022 však uviedol nulu v kolónke príjmov z verejnej funkcie aj v kolónke iných príjmov.

Pri porovnávaní týchto údajov je potrebné zohľadniť, že priznanie za rok 2022 podával pri nástupe do funkcie. Nejde teda o tri úplne totožné časové situácie. Zároveň platí, že nulový údaj v kolónke iných príjmov neznamená, že jeho rodinné firmy nemali tržby. Ide o odlišné kategórie: príjem funkcionára a hospodárske výsledky spoločností.

Tri domy, byt aj pozemky

Ešte zaujímavejšie údaje prináša časť majetkových priznaní venovaná nehnuteľnostiam. Hlina v každom z troch sledovaných priznaní (2022-2024) uviedol zhodne deväť nehnuteľností. Najnovší prehľad za rok 2024 zahŕňa tri domy, jeden byt a päť pozemkov. Geograficky sa jeho majetok sústreďuje predovšetkým na Bratislavu, no jednotlivé položky sa nachádzajú aj v Stupave, Svätom Jure a Borinke.

V Bratislave-Starom Meste priznáva dom, byt a viacero pozemkov. Ďalší dom sa nachádza v bratislavských Vinohradoch a tretí v Borinke. Pozemky uvádza aj v Stupave a vo Svätom Jure. Priznáva aj vlastnícke podiely. Pri väčšine nehnuteľností uvádza bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, teda BSM. V prípade bytu v Starom Meste a jednom z tamojších pozemkov sa objavuje podiel 904/10 000. Pri ďalšom pozemku v rovnakej mestskej časti prepis priznania za rok 2024 uvádza podiel 1 582/1 000.

Práve porovnanie jednotlivých rokov ukazuje, že zoznam nehnuteľností nie je úplne nemenný. V priznaní za rok 2022 Hlina uvádzal dom v Starom Meste, byt, viacero pozemkov v tejto lokalite, dom a pozemok v Borinke, ako aj pozemky vo Svätom Jure a Stupave.

Majetkové priznanie za rok 2022 obsahuje aj pozemok v Borinke, pri ktorom priznával spoluvlastnícky podiel 1/13. V oznámeniach za roky 2023 a 2024 už tento pozemok nefiguruje. Naopak, v týchto dvoch priznaniach sa objavuje dom v bratislavských Vinohradoch.

Stály počet nehnuteľností

Počet nehnuteľností napriek týmto rozdielom zostal na úrovni deviatich. Z dostupných údajov však nemožno automaticky vyvodzovať, že Hlina v konkrétnom roku jednu nehnuteľnosť predal a inú kúpil. Rozdiel medzi dvoma priznaniami ukazuje predovšetkým rozdiel medzi údajmi, ktoré v nich uviedol, nie presný dátum prevodu vlastníctva.

Majetkové priznanie za rok 2024 okrem nehnuteľností uvádza aj vybavenie domu a bytu a umelecké diela v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. V časti majetkových práv sa nachádzajú tri obchodné podiely v spoločnostiach s ručením obmedzeným, pri každom so 100-percentným podielom. Hlina zároveň priznáva bankové vklady a cenné papiere.

Zaujímavé je, že v kolónke podnikateľskej činnosti uvádza, že ju nevykonáva. To však nevylučuje vlastníctvo obchodných podielov. Je nutné poznamenať, že ide o dve rozdielne veci – výkon podnikateľskej činnosti a vlastníctvo podielu v spoločnosti. Priznanie zároveň neuvádza trhovú cenu domov, bytov, pozemkov ani hodnotu obchodných podielov. Pri záväzkoch uvádza, že žiadne nemá, a v časti darov uvádza, že žiadne neprijal. 

Nový gastroprojekt na Železnej studničke

K tradičným gastronomickým prevádzkam pribudol v posledných rokoch ďalší ambiciózny projekt. Hlina sa rozhodol rozšíriť podnikanie na Železnú studničku, kde začal budovať novú reštauráciu Rotunda a Labutí pavilón.

Na mieste bývalých Ferdinandových kúpeľov má vzniknúť výletná reštaurácia, ktorá architektonicky nadväzuje na historické objekty v tejto lokalite. Súčasťou zámeru je aj Labutí pavilón. V čase, keď sme o projekte prvýkrát písali v máji 2023, Hlina hovoril aj o tanečnom parkete a postupnom budovaní väčšieho gastronomického zázemia.

Ako Hlina spomínal, projekt si vyžiadal aj netradičné riešenia. Problémom bola napríklad vežička, na ktorú sa mu len ťažko hľadali remeselníci. Pri výstavbe narazil aj na komplikácie so strešnou krytinou a medenými žľabmi. Bridlicu na strechu napokon kúpil v Španielsku. Žľaby zase našiel v Anglicku, kde podľa jeho slov získal požadovaný tvar dokonca lacnejšie ako pri bežnej ponuke na Slovensku.

V rozhovore pre portál YIM.BA v júli 2024 Hlina hovoril o tom, že celý zámer sa začal formovať približne pred desiatimi rokmi. Projekt opisoval ako kombináciu historickej atmosféry, remeselného spracovania a prírodného prostredia. Na jeho realizácii sa podľa rozhovoru podieľal aj tým, že dohliadal na detaily jednotlivých stavieb.

Za 7 500 eur kúpil národnú kultúrnu pamiatku

V máji 2025 sa Hlinovo meno spojilo aj s pomerne nezvyčajnou kúpou. V dražbe získal historickú sušiareň liečivých rastlín v Hanušovciach nad Topľou. Ako sme písali, za národnú kultúrnu pamiatku zaplatil 7 500 eur.

Sám ju na sociálnych sieťach opísal ako kúpu „štyroch dosiek“. V skutočnosti ide o historickú technickú stavbu, ktorej história je poznačená viacerými zmenami vlastníkov a chátraním.

Sušiareň pôvodne patrila majiteľovi židovského pôvodu, ktorý musel počas druhej svetovej vojny utiecť. Neskôr sa budova dostala do rúk ďalších vlastníkov a postupne sa zhoršoval jej technický stav. Jeden z porevolučných majiteľov ju napokon previedol na človeka bez domova, ktorý podľa Hlinu o prevode ani nevedel. Po jeho smrti objekt prešiel na štát, ktorý ho ponúkol v dražbe.

Kúpa má však jeden zásadný háčik. Pozemok pod sušiarňou patrí inému vlastníkovi. Hlina preto plánuje stavbu rozobrať, jednotlivé časti označiť a presťahovať do Bratislavy, kde by ju chcel opäť postaviť. Nejde pritom o jednu z deviatich nehnuteľností uvedených v priznaní za rok 2024, keďže sušiareň kúpil až v máji 2025. Krátko po tom, ako ju poslanec kúpil, ju ale zničila búrka.

Takáč chcel pre jeho podnikanie pokutu takmer 50-tisíc eur

Hlinove podnikateľské aktivity sa napokon dostali aj do politického sporu. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč podal podnet na parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, písali Noviny. Poslancovi vyčítal, že na sociálnych sieťach propagoval vlastné podnikateľské aktivity, konkrétne prevádzky v centre Bratislavy a projekty na Železnej studničke.

Podľa ministra mal Hlina uprednostniť osobný záujem pred verejným a porušiť ústavný zákon. Za takéto konanie mu hrozila sankcia až do výšky 12 mesačných poslaneckých platov, čo predstavovalo približne 50-tisíc eur.

Výbor sa prípadom zaoberal 28. apríla 2026. Pokutu mu napokon neudelil. Opozícia navrhla zastavenie konania s argumentom, že výbor už v minulosti riešil desať podobných situácií a pri nesponzorovanom obsahu na sociálnych sieťach nevyhodnotil takéto príspevky ako reklamu.

Za návrh na zastavenie hlasovalo šesť opozičných členov výboru, osem koaličných poslancov sa zdržalo. Uznesenie tak neprešlo, pričom výbor neprijal ani iné uznesenie, ktoré by Hlinovi uložilo sankciu. Výsledkom bolo zastavenie konania bez pokuty.

Hlina akékoľvek porušenie zákona odmietal. Tvrdil, že o svojich aktivitách iba informoval a že minister sa ho snaží potrestať za jeho politické pôsobenie a kritiku. Takáč naopak trval na tom, že poslanec porušil ústavný zákon a uprednostnil vlastné záujmy. Spor sa tak skončil bez finančného postihu, no zároveň otvoril otázku hranice medzi propagáciou vlastného podnikania a komunikáciou verejného funkcionára.