Zomrel Peter Jaroš, autor Tisícročnej včely. Mal 86 rokov

Vo veku 86 rokov zomrel spisovateľ, scenárista a dramaturg Peter Jaroš. Do povedomia slovenskej kultúry vošiel kultovým románom Tisícročná včela, nemenej sa rovnako preslávil aj scenárom k filmu Pacho, hybský zbojník. TASR o tom informovala jeho manželka Mária Zuzana Jarošová.

Jaroš sa narodil v Hybe. Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde v rokoch 1958 až 1962 študoval odbor slovenčina a ruština. Po ukončení vysokej školy a absolvovaní základnej vojenskej služby pracoval ako redaktor v týždenníku Kultúrny život. Odtiaľ prešiel do literárnej redakcie Československého rozhlasu v Bratislave. V rokoch 1972 až 1990 pracoval ako scenárista a ústredný dramaturg v Slovenskej filmovej tvorbe na bratislavskej Kolibe.

Politická a ďalšia kariéra

Po Nežnej revolúcii pôsobil ako spisovateľ v slobodnom povolaní. V rokoch 1992 až 1994 bol poslancom Slovenskej národnej rady za Stranu demokratickej ľavice. V tomto období sa stal spoluautorom preambuly Ústavy SR.

Po odchode z parlamentu bol umeleckým riaditeľom v nezávislej produkčnej filmovej spoločnosti Trigon Production a pracoval v Národnom literárnom centre a v Národnom osvetovom centre.

Raši pripomenul Jarošov podiel na vzniku ústavy

Slovensko smrťou Petra Jaroša prišlo o významného spisovateľa a scenáristu. Tisícročná včela, ktorej scenár napísal, sa stala neoddeliteľnou súčasťou národnej kultúry. Zároveň tak odišiel človek, ktorý pomáhal klásť ústavné základy samostatného Slovenska. Na sociálnej sieti to uviedol predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD).

„Minulý rok som mal tú česť odovzdať mu Štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana za jeho mimoriadny prínos pri vzniku nášho štátu. Na naše stretnutie a na jeho múdrosť a nadhľad nikdy nezabudnem,“ uviedol Raši s tým, že rodine a blízkym vyjadruje úprimnú sústrasť.

Literárna a filmová tvorba

Peter Jaroš debutoval v roku 1963 novelou Popoludnie na terase. Je autorom troch desiatok kníh, šiestich rozhlasových hier a ôsmich filmových scenárov. Jeho romány, novely a poviedky vyšli knižne vo viacerých jazykoch.

Napísal jeden z najlepších slovenských románov 20. storočia, národný epos Tisícročná včela. V roku 1983 napísal spoločne s Jurajom Jakubiskom scenár k rovnomennému filmu Tisícročná včela, pričom Jakubisko sa chopil aj réžie. Snímka sa stala divácky najúspešnejším slovenským filmom desaťročia. Film získal cenu Zlatý fénix na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach a bol kandidátom na filmového Oscara.

Voľným pokračovaním Tisícročnej včely bol román Nemé ucho, hluché oko. Podľa vlastnej predlohy napísal tiež scenár k filmu Martina Ťapáka Pacho, hybský zbojník, ktorý sa takisto stretol s mimoriadnym diváckym úspechom a stal sa najúspešnejšou komédiou v dejinách slovenskej kinematografie.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by STARTITUP (@startitup_sk)

Ocenenia

Spisovateľ Peter Jaroš, čestný predseda Spolku slovenských spisovateľov, získal za svoju tvorbu viaceré ocenenia – v roku 2000 sa stal nositeľom Radu Ľudovíta Štúra II. triedy, v roku 2010 to bola Cena ministra kultúry SR. Cenu spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo si prevzal v roku 2014, v roku 2019 najstaršie národné ocenenie Mimoriadnu cenu Igric a v roku 2020 získal Cenu Spolku slovenských spisovateľov za celoživotné dielo.