Slováci platia na daniach 35 %, zatiaľ čo milionári ani cent: Toto sú 3 kroky, ako to robia

Kým zamestnanci odvádzajú dane z každej výplaty, majetok najbohatších ľudí sveta môže rásť o milióny či miliardy bez okamžitej daňovej povinnosti. Nejde pritom nevyhnutne o porušovanie zákona. Rozhoduje najmä to, či človek zarába prácou, alebo mu rastie hodnota investícií. Rozdiely existujú aj na Slovensku, kde od roku 2026 platia štyri daňové pásma.

Predstav si dvoch ľudí: Prvý pracuje ako zamestnanec a ročne zarobí 50-tisíc eur. Jeho zamestnávateľ mu z hrubej mzdy priebežne strháva preddavky na daň a povinné odvody.

Druhý vlastní akcie spoločnosti, ktorých trhová hodnota za rok vzrastie o päť miliónov eur. Ak ich nepredá a nevznikne mu iný zdaniteľný príjem, zo samotného nárastu ich hodnoty spravidla daň z príjmov neplatí.

Práve v tomto rozdiele spočíva jeden z hlavných dôvodov, prečo môžu najbohatší ľudia výrazne zväčšovať svoj majetok bez toho, aby museli platiť astronomicky vysokú daň z príjmov. 

Miliardárom vzrástol majetok o 401 miliárd dolárov. Na daniach zaplatili len zlomok

Americká investigatívna redakcia ProPublica zverejnila analýzu daňových údajov najbohatších Američanov.

Pozrela sa na majetok a dane 25 najbohatších Američanov v rokoch 2014 až 2018. Za päť rokov ich majetok vzrástol spolu o 401 miliárd dolárov. Na daniach z príjmov však zaplatili iba 13,6 miliardy dolárov.

To predstavuje približne 3,4 % z toho, o koľko zbohatli. Neznamená to však, že mali takúto daňovú sadzbu. Výpočet zahŕňa aj rast hodnoty akcií a ďalšieho majetku, ktoré ešte nepredali.

Ešte výraznejší príklad predstavuje miliardár Warren Buffett. Jeho majetok vzrástol o 24,3 miliardy dolárov, no na federálnych daniach z príjmov zaplatil „len“ 23,7 milióna dolárov.

Ako je to možné? Bohatí ľudia často vlastnia akcie a firmy, ktorých hodnota rastie. Kým však akcie nepredajú, zo samotného rastu ich ceny spravidla nemusia platiť daň z príjmov. Bežnému zamestnancovi však štát zdaňuje mzdu priebežne. Práve tento rozdiel umožňuje miliardárom zväčšovať svoj majetok bez toho, aby z celého jeho nárastu okamžite odvádzali dane.

Ako funguje stratégia Buy, Borrow, Die?

V Spojených štátoch existuje stratégia známa ako Buy, Borrow, Die. Jej princíp spočíva v troch krokoch: teda kúpiť, požičať si a odovzdať majetok dedičom. 

Bohatý investor najskôr nakupuje aktíva, napríklad akcie či nehnuteľnosti. Keď ich hodnota rastie, nemusí ich predávať, aby získal peniaze.

Namiesto predaja môže požiadať banku o úver a založiť svoj majetok. Keďže pôžičku musí splatiť, americký daňový systém ju spravidla nepovažuje za zdaniteľný príjem.

Po smrti vlastníka môžu v USA pri zdedených aktívach platiť osobitné pravidlá pre určenie ich obstarávacej hodnoty. V určitých prípadoch tak dedičia pri neskoršom predaji nezdaňujú celý historický nárast hodnoty. Táto stratégia však nie je automaticky bezdaňová. Úvery prinášajú úroky a riziká, dedičstvo môže podliehať dani a výsledok závisí od konkrétnych pravidiel.

Slovensko má štyri daňové pásma. Investície však fungujú inak

Od januára 2026 platia na Slovensku štyri progresívne sadzby dane z príjmov fyzických osôb. Príslušné časti ročného základu dane podliehajú týmto sadzbám:

• 19 % do 43 983,32 eura,
• 25 % nad túto hranicu do 60 349,21 eura,
• 30 % nad 60 349,21 eura do 75 010,32 eura,
• 35 % nad 75 010,32 eura.

Najvyššia sadzba sa teda nevzťahuje na celý príjem, ale iba na časť základu dane nad príslušnou hranicou. Pri niektorých investíciách však štát uplatňuje odlišné pravidlá, informuje Finančná správa SR.

Zisk z predaja akcií obchodovaných na regulovanom trhu môže byť na Slovensku úplne oslobodený od dane z príjmov, ak investor splní zákonné podmienky vrátane držby dlhšej ako jeden rok.

Rozdiel ukazuje jednoduchý príklad. Investor kúpi akcie za 10-tisíc eur a po dvoch rokoch ich predá za 15-tisíc eur. Ak splní všetky podmienky oslobodenia, z päťtisícového zisku nezaplatí daň z príjmov.

Pri kryptomenách platí iný režim. Zdaniteľný príjem môže vzniknúť aj pri výmene jednej kryptomeny za druhú. Pri najvyššej sadzbe dane a príslušných zdravotných odvodoch môže marginálne zaťaženie dosiahnuť až 51 %.

Platia teda bohatí skutočne menej?

Nie nevyhnutne. Samotná výška majetku nehovorí, koľko človek zaplatil na daniach. Rozhodujú jeho zdaniteľné príjmy, druh investícií, realizované zisky aj konkrétna krajina. Porovnávanie daní zo mzdy s rastom hodnoty akcií navyše nezachytáva všetky dane a odvody.

Základný rozdiel však zostáva: zamestnanec zdaňuje svoj príjem priebežne, zatiaľ čo investor môže v určitých prípadoch odložiť zdanenie rastúceho majetku alebo využiť zákonné oslobodenie.

Práve preto sa diskusia o zdaňovaní najbohatších netýka iba výšky daňových sadzieb. Rovnako dôležité je, čo štát vôbec považuje za zdaniteľný príjem.