Rusko hovorí o priblížení k mieru s Ukrajinou. Hlavný vyjednávač pomenoval, od koho závisí ďalší posun

Zdá sa, že sa Rusko a Ukrajina priblížili k mieru, uviedol v ruskej televízii po trojstranných, americko-rusko-ukrajinských rokovaniach v Abú Zabí hlavný ruský vyjednávač Vladimir Medinskij, píšu agentúry. Súčasne upozornil, že mnohé závisí od postoja Ukrajiny, Spojených štátov a Európy, informovala ČTK.

Mierové rozhovory v Abú Zabí priniesli dobrý impulz k nájdeniu riešenia do konca roka, uviedol skôr bez podrobností podľa servera RBK-Ukrajina člen ukrajinskej delegácie Davyd Arachamija.

Dohodli sa na rozsiahlej výmene zajatcov

Hlavný ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov označil za hlavný výsledok rokovaní dohodu o rozsiahlej výmene vojnových zajatcov, píše TASR. Dodal, že v súčasnosti sa pracuje na jej podrobnostiach a praktickom uskutočnení.

Návrat ukrajinských občanov zo zajatia označil Umerov za jednu z hlavných priorít Kyjeva. Ukrajina podľa neho robí všetko pre to, aby sa každý jej občan dostal čo najskôr domov.

Rozdiely medzi stranami naďalej pretrvávajú

Na trojstranných rokovaniach Ukrajiny, Spojených štátov a Ruska sa diskutovalo o dosiahnutí mieru a povojnovej obnove Ukrajiny. Prvým krokom musí byť ukončenie vojny a zaistenie bezpečnostných záruk pre Ukrajinu, uviedol Umerov.

„Strany mali počas uplynulých dvoch dní možnosť priamo predstaviť svoje postoje. Výrazné rozdiely však naďalej pretrvávajú. Čaká nás ešte veľa náročnej práce, existuje však priestor na pokračovanie rokovaní,“ konštatoval Umerov.

Americkí sprostredkovatelia upozornili, že medzi bojujúcimi stranami naďalej panuje nedôvera a pretrvávajú rozdiely aj v otázkach územia.

Ukrajinský vyjednávač Davyd Arachamija označil rokovania za náročné. Ruská delegácia podľa neho prišla s „prísnymi pokynmi“, stretnutia však vytvorili „dobrú dynamiku“ na dosiahnutie dohody do konca roka. Ďalšie podrobnosti neposkytol.

Ukrajina chce do rokovaní zapojiť aj Európu

Arachamija uviedol, že budúce rokovania by mali byť mnohostranné, nie iba trojstranné, a mali by sa na nich zúčastňovať aj európski predstavitelia. Hoci sa európski predstavitelia a zástupcovia NATO v Abú Zabí stretli s americkými a ukrajinskými vyslancami, ruská delegácia s nimi rokovať odmietla.

Medinskij na tlačovej konferencii ozrejmil, že nie je jasné, o čom by Moskva mohla rokovať s Európskou úniou, keďže európske krajiny podľa neho nepredložili žiadne návrhy.

„Od európskych krajín sme nedostali ani jednu mierovú iniciatívu či konkrétny mierový návrh, preto nie je jasné, o čom by sme mali rokovať. Keď prídu s konkrétnymi návrhmi, zvážime ich. Zatiaľ si myslím, že by bolo užitočné, keby sa napríklad poučili od amerických vyslancov – pokiaľ ide o zdravý rozum, realizmus a snahu dosiahnuť mier,“ uviedol Medinskij.

Ruská štátna agentúra TASS však pritom s odvolaním sa na Kremeľ informovala, že ruský prezident Vladimir Putin je otvorený kontaktom s EÚ.

Putin podľa Reuters zatiaľ neustupuje z územných požiadaviek

Reuters v tejto súvislosti upozornil, že zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by Putin bol ochotný ustúpiť od požiadavky, aby sa Ukrajina pred uzavretím mierovej dohody vzdala všetkých území v Doneckej a Luhanskej oblasti, ktoré má stále pod kontrolou.

Schôdzka v Abú Zabí bola prvým mierovým rokovaním medzi Ruskom a Ukrajinou za posledných deväť mesiacov. 

Rusko chce pokračovať v rokovaniach

Rusko bude pokračovať v mierových rokovaniach s Ukrajinou, vyhlásil v stredu šéf ruskej delegácie na rokovaniach v Abú Zabí Vladimir Medinskij, píše TASR na základe správ agentúr AFP, RIA Novosti a TASS.

Medinskij sa na tlačovej konferencii po dvojdenných rokovaniach v hlavnom meste Spojených arabských emirátov poďakoval americkej strane zastupovanej vyslancami prezidenta Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Atmosféru na rozhovoroch opísal ako priateľskú.

Podľa Medinského dominovala rokovaniam európska bezpečnosť

Ako dodal, rozhovory sa sústredili najmä na európsku bezpečnostnú architektúru, ktorá podľa jeho vyjadrení aj v kontexte vojny na Ukrajine po Jaltskej a Postupimskej konferencii zlyhala. Na Ukrajine sa jednoducho „pretrhol hnisavý vred a preto je potrebné liečiť organizmus ako celok,“ povedal poradca ruského prezidenta.

„Práve preto bola táto téma ústredným bodom rokovaní. Za účasti americkej strany sme si vymenili stanoviská – v niektorých oblastiach sme našli spoločnú reč, v iných nie. A v tejto diskusii budeme celkom iste pokračovať,“ uviedol.

„Svet potrebuje nový, moderný a vylepšený bezpečnostný systém, ktorý by bol spravodlivý a nebol by na úkor žiadnej krajiny. Budeme na tom pracovať,“ citovala Medinského ruská tlačová agentúra TASS.

Americkí vyslanci sa stretnú s Putinom aj Zelenským

Kushner po rokovaniach oznámil, že spoločne s Witkoffom vo štvrtok odcestujú do Moskvy na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a témou má byť aj zahrnutie Európanov do mierových rokovaní. Následne obaja vyslanci pôjdu do Dublinu, kde o rokovaniach budú informovať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Mierové rozhovory v trilaterálnom formáte sa naposledy uskutočnili začiatkom februára. Delegácie v utorok rokovali štyri a pol hodiny, v stredu to bolo menej ako dve hodiny.