Nežnú revolúciu ľutuje každý piaty Slovák. 33% neverí, že by sa november ’89 mohol zopakovať (PRIESKUM)
Nežná revolúcia má medzi Slovákmi stále silnú podporu, no každý piaty ju hodnotí negatívne. Pri niektorých voličoch je to ešte výraznejšie. Prieskum SCIO ukázal aj rozdiely medzi generáciami.
November 1989 priniesol koniec komunistického režimu a otvoril Slovensku cestu k demokracii. Ani po 37 rokoch však spoločnosť nemá na tieto udalosti jednotný názor. Najnovší prieskum agentúry SCIO pre Startitup ukazuje, že hoci takmer 69 percent Slovákov považuje Nežnú revolúciu za pozitívnu udalosť, každý piaty respondent ju hodnotí negatívne. Pri voličoch niektorých politických strán sa dokonca podiel kritických odpovedí približuje k polovici.
Prieskumná agentúra oslovila 1 024 respondentov v termíne 4. – 10. novembra 2026. Zisťovala nielen ich pohľad na november 1989, ale aj to, či by dnes podobná občianska mobilizácia dokázala priniesť zásadné zmeny a či by opozícia mala spolupracovať s občianskymi organizáciami pri organizovaní protestov.
Nežnú revolúciu hodnotí negatívne každý piaty Slovák
Na otázku, ako vnímajú Nežnú revolúciu, odpovedalo 32,1 percenta respondentov, že išlo o jednoznačne pozitívnu udalosť. Ďalších 36,7 percenta ju považuje za skôr pozitívnu, hoci podľa nich priniesla aj problémy.
Ani po 37 rokoch od Nežnej revolúcie tak nemá slovenská spoločnosť na novembrové udalosti jednotný pohľad. Hoci takmer 69 percent respondentov ju vníma pozitívne, približne 20 percent ju hodnotí skôr negatívne. Podľa hlavného analytika SCIO Martina Klusa ide o skupinu, ktorú nemožno podceňovať.
„Máme tu ešte stále pomerne veľkú skupinu občanov, ktorí sa nezmierili s tým, že došlo k zmene režimu. Veci, na ktoré boli zvyknutí, doslova zo dňa na deň prestali platiť. V tej skupine, ktorá hodnotí revolúciu skôr negatívne, si viem predstaviť ľudí, ktorí by mohli byť úplne komfortní s tým, ak by režim pokračoval v podobe, akú dnes zažíva napríklad Čína,“ vysvetľuje.
Opačný pohľad má spolu 20 percent opýtaných. Z nich 10,4 percenta označilo revolúciu za skôr negatívnu udalosť, ktorá síce priniesla aj pozitíva, no prevažujú podľa nich jej negatívne stránky. Ešte výraznejších 9,6 percenta si myslí, že by bolo lepšie, keby k revolúcii vôbec nedošlo. Zvyšných 11,2 percenta nedokázalo zaujať jednoznačný postoj.
Zaujímavý je pohľad jednotlivých generácií. Medzi najmladšími respondentmi vo veku 18 až 29 rokov hodnotí revolúciu negatívne len 11 percent. V skupine od 30 do 39 rokov je to dokonca iba 10 percent. S pribúdajúcim vekom však kritických odpovedí pribúda.

Medzi Slovákmi nad 60 rokov dosahuje negatívne hodnotenie až 34 percent. Konkrétne 19 percent z nich považuje revolúciu za skôr negatívnu a ďalších 15 percent si myslí, že by bolo lepšie, keby k nej nedošlo. Pozitívne ju pritom vníma 61 percent najstarších respondentov.
Rozdiely vidieť aj medzi mužmi a ženami. Kým medzi mužmi dosahuje negatívne hodnotenie 16 percent, medzi ženami je to 23,7 percenta. Jednoznačne pozitívny postoj má 36,6 percenta mužov, ale len 27,7 percenta žien.
Sociálne siete prikrášľujú minulosť, politici ovplyvňujú voličov
Za pretrvávajúcim spomienkovým optimizmom vidí analytik aj sociálne siete. Ľudia si pripomínajú lacnejšie potraviny, benzín či služby, no už menej sa hovorí o ich kvalite a dostupnosti. Podobne sa podľa neho idealizuje aj politická stránka minulého režimu.
„Aj dnes vnímam, že najmä na sociálnych sieťach, ale aj na niektorých weboch sa pomerne často hovorí o tom, že nie všetko bolo zlé. Pozrite sa na mladomanželské pôžičky, pozrite sa na demografický boom a podobné veci, ktoré pomerne pravidelne čítame. To môže byť aj zdroj informácií, s ktorým dnes pracuje mladá generácia,“ upozorňuje.
Rozdiely v hodnotení revolúcie sa výrazne prejavili aj podľa politických preferencií. Medzi voličmi Smeru a Republiky ju negatívne hodnotí približne 40 percent respondentov. Pri voličoch Progresívneho Slovenska je to 6,3 percenta a pri SaS necelé tri percentá. Klus za tým vidí aj spôsob, akým o novembri hovoria politici.
„Keď vám predseda strany Smer – sociálna demokracia povie, že si revolúciu v podstate nevšimol, alebo jeho kolegovia hovoria o kachličkách či iných aktivitách, tak, samozrejme, že to má zásadný vplyv aj na voličov týchto politických strán,“ hovorí. Pri voličoch Republiky podľa neho zohráva úlohu aj generačný faktor. Mnohí mladí ľudia totiž novembrové udalosti osobne nezažili a zároveň nemajú dostatočné historické vedomosti.
„To často nie sú voliči, ktorým by nejako zásadne vyhovovala demokracia a liberálne politické zriadenie, ktoré nastúpilo práve po Nežnej revolúcii,“ dodáva. Zaujímavý je aj vekový rozdiel. Kým medzi respondentmi vo veku 30 až 39 rokov hodnotí revolúciu negatívne približne 10 percent, medzi ľuďmi nad 60 rokov je to až 34 percent.
Klus to vysvetľuje aj spomienkami na vlastnú mladosť. „Oni možno sa naozaj cez ten spomienkový optimizmus vracajú hlavne k tomu, že sme boli mladí, pekní, všetko sme ľahšie zvládali ako teraz, keďže sú to už často ľudia v seniorskom veku. Nespájajú si to vždy s tým, že nahlas sa veľa vecí hovoriť nemohlo,“ dodáva.
Voliči Smeru a Republiky sú k novembru 1989 kritickejší
Ešte výraznejšie rozdiely odhaľuje rozdelenie podľa politických preferencií. Medzi voličmi Smeru-SD považuje Nežnú revolúciu za negatívnu udalosť až 40,9 percenta respondentov. Z toho 18,9 percenta ju hodnotí skôr negatívne a 22 percent si myslí, že by bolo lepšie, keby k nej vôbec nedošlo.
Podobný obraz ponúkajú voliči Republiky. Negatívny pohľad má 40 percent z nich, pričom až 23 percent zastáva názor, že revolúcia sa vôbec nemala uskutočniť. Pri SNS dosahuje negatívne hodnotenie 36,4 percenta.
Na opačnej strane stoja voliči opozičných strán. Medzi podporovateľmi Progresívneho Slovenska hodnotí revolúciu pozitívne 83,8 percenta respondentov, negatívne iba 6,3 percenta. Pri SaS je pozitívny pohľad ešte výraznejší – dosahuje 89,8 percenta, pričom negatívne odpovedali necelé tri percentá. V prípade KDH vníma novembrové udalosti pozitívne 82 percent voličov. Zaujímavý je aj pohľad voličov Hnutia Slovensko, kde pozitívne odpovede dosahujú 83 percent.
Viac ako polovica verí v silu občianskych protestov
SCIO zisťovalo aj to, či by podobná občianska mobilizácia, aká viedla k Nežnej revolúcii, dokázala priniesť zásadné spoločenské alebo politické zmeny aj dnes. Kladne odpovedalo 51,9 percenta respondentov. Z toho 22,6 percenta je presvedčených, že určite áno, a 29,3 percenta si myslí, že skôr áno. Skeptickejších je 34,9 percenta opýtaných, pričom 13,3 percenta nevie situáciu posúdiť.
Najväčšiu dôveru v silu občianskej mobilizácie majú ľudia vo veku 30 až 39 rokov. Kladne odpovedalo až 65 percent z nich. Medzi najstaršími respondentmi nad 60 rokov je to len 40 percent. Zaujímavý je aj rozdiel medzi voličmi strán. V prípade PS verí v možnosť zásadnej zmeny 69 percent opýtaných, pri Smere-SD je to len 34,7 percenta.
Napriek tomu, že časť spoločnosti podľa Klusa na možnosť zmeny rezignovala, on zostáva optimistický. Pripomína napríklad rok 1998, keď sa rozhodovalo o smerovaní Slovenska k Európskej únii a NATO. „Ja som osobne v tomto smere celkom optimista, čo sa mi často pri prieskumoch na takéto témy nestáva. Bolo vidieť, že v kritických momentoch došlo k nejakej mobilizácii počas posledných 37 rokov. K nejakej mobilizácii tu dokáže ešte stále dôjsť,“ hovorí.
Má opozícia spolupracovať s občianskymi organizáciami?
Posledná otázka sa týkala spolupráce politickej opozície a občianskych organizácií pri organizovaní verejných protestov. Takúto spoluprácu podporuje 56,7 percenta Slovákov, pričom 23,9 percenta odpovedalo jednoznačne kladne. Proti je 26,1 percenta respondentov a ďalších 17,2 percenta nevie zaujať stanovisko.
Najväčšiu podporu má spolupráca medzi voličmi PS, kde dosahuje 84,5 percenta. Pri SaS je to 82,6 percenta a pri Hnutí Slovensko 78,4 percenta.
Naopak, medzi voličmi Smeru-SD podporuje spoluprácu len 36,2 percenta opýtaných, zatiaľ čo 49,6 percenta je proti. Pri SNS nesúhlas dosahuje presne polovicu respondentov.
November spoločnosť nespája
Dokázali by dnes vedľa seba stáť voliči koalície aj opozície a spoločne oslavovať slobodu a demokraciu? Podľa Klusa je to v súčasnej atmosfére náročné. Slovensko podľa neho nemá veľa sviatkov, ktoré by dokázali spoločnosť skutočne spojiť.
„Bohužiaľ, dnes na Slovensku nemáme sviatok, ktorý by vyslovene spájal spoločnosť, snáď s výnimkou vianočných sviatkov. Aj v prieskume, v ktorom sme sa pýtali, ktoré sviatky zrušiť, bolo veľmi silne vidieť, ako je spoločnosť rozdelená. A 17. november rozhodne nepatril k tým, ktoré by ľudia boli ochotní chrániť,“ hovorí analytik.
Za problém považuje aj rozpor medzi tým, kto sa dnes hlási k odkazu revolúcie a aké hodnoty v skutočnosti zastáva. „Tí, ktorí tie protesty alebo oslavu 17. novembra organizujú, sa môžu sami seba pýtať: Aký odkaz z toho 17. novembra dnes žijem? Niektorí možno v roku 1989 chceli zmenu režimu, ale dnes svojimi postojmi častokrát reprezentujú to, voči čomu vtedy ľudia štrngali kľúčmi na námestiach,“ uzatvára Martin Klus.








