Má 59 rokov a majetok 1,1 miliardy eur: Po 33 rokoch preberá vedenie Nvidie žena, ktorá strážila jej peniaze

Jedna z najhodnotnejších firiem sveta má zrazu na čele nového človeka. Spoluzakladateľ Nvidie Jensen Huang, ktorý firmu viedol viac ako tri desaťročia a stal sa tvárou celej revolúcie v súvislosti s umelou inteligenciou, odstúpil po sérii afér. Dočasné vedenie spoločnosti prebrala žena, ktorá roky stála skôr v úzadí, no na raste firmy mala veľký podiel. Volá sa Colette Kress a jej príbeh je zaujímavejší, než sa na prvý pohľad zdá.

Huang skončil po sérii afér

Odchod Jensena Huanga nebol plánovaný. Podľa portálu Yahoo Finance odstúpil po tom, čo sa objavili správy o jeho vzťahu s kolegyňou z vedenia Nvidie, a po tom, čo priznal ďalšiu aféru so ženou, ktorú americké spravodajské služby podozrievajú zo špionáže pre Čínu.

Podľa denníka New York Times mal mať Huang vzťah s manažérkou Nvidie Kimberly Powell, ktorá vedie zdravotnícku divíziu firmy. Druhou ženou mala byť podľa správ topmanažérka singapurskej technologickej firmy, ktorá údajne konala v prospech čínskej vlády.

Huang sa k prvej afére priznal a ospravedlnil sa rodine aj zamestnancom. Predstavenstvo Nvidie spustilo nezávislé vyšetrovanie, zároveň však uviedlo, že nemá dôvod domnievať sa, že by došlo k úniku obchodných tajomstiev alebo ohrozeniu národnej bezpečnosti. Trh zareagoval okamžite.

Akcie Nvidie sa v úvode obchodovania prepadli o viac ako 12 %. Podľa oficiálneho oznámenia Nvidie z 12. novembra 2026 Huang odstúpil z pozície prezidenta, generálneho riaditeľa aj člena predstavenstva s okamžitou platnosťou. Prvým predsedom predstavenstva v histórii firmy sa stal Harvey C. Jones, ktorý v minulosti viedol spoločnosť Synopsys.

Firmu pozná aj z tej najdôležitejšej stránky

To, že Kress nie je len meno na papieri, bolo vidieť už pred pár mesiacmi. Na konferencii pre analytikov sedela priamo po boku Huanga a odpovedala na otázky o financiách firmy, zatiaľ čo on vysvetľoval technológie. Práve ona je totiž tá, kto investorom vysvetľuje, kam tečú peniaze.

Na otázku, ako chce firma naložiť s obrovským tokom hotovosti, odpovedala konkrétne. „Budeme pravdepodobne na úrovni 50 %, čo sa týka spätného odkupu akcií a dividend dokopy ako podielu na našom voľnom toku hotovosti,“ uviedla Kress na stretnutí s analytikmi.

Za roky vo funkcii sa stala tvárou Nvidie voči investorom, viedla štvrťročné výsledky a strážila dôveru trhu v období, keď tržby firmy prudko rástli. Práve preto bola logickou voľbou na dočasné vedenie. Pozná firmu zvnútra, pozná jej čísla aj jej partnerov a pre trhy predstavuje istotu, že sa po Huangovom odchode nič nerozpadne. „Naším zameraním zostávajú zákazníci, partneri, vývojári a akcionári,“ vyhlásila krátko po svojom menovaní s tým, že chce nadviazať na prácu, ktorú Huang odviedol.

Nvidiu v hodnote 5 biliónov dolárov čaká prvý veľký test

Nvidia, ktorú Kress dočasne vedie, nie je hocijaká spoločnosť. V roku 2025 sa stala vôbec prvou firmou na svete, ktorá dosiahla trhovú hodnotu 5 biliónov dolárov. Jej čipy dnes poháňajú väčšinu toho, čo sa deje okolo umelej inteligencie, od dátových centier po modely, ktoré používajú milióny ľudí. Keď Kress v roku 2013 do firmy nastupovala, Nvidia bola známa najmä grafickými kartami pre hráčov. Za roky jej pôsobenia sa z nej stal dodávateľ, bez ktorého sa dnes nezaobíde takmer žiaden veľký projekt AI.

Rozsah dopytu je ťažko uchopiteľný. Sám Huang na spomínanej konferencii uviedol, že firma má potvrdené objednávky a dopyt po svojich čipoch Blackwell a Rubin v hodnote vyše bilióna dolárov do konca roka 2027. Jensen Huang s majetkom vyše 180 miliárd dolárov patril k najznámejším technologickým lídrom súčasnosti a jeho vplyv siahal ďaleko za samotnú Nvidiu. Nahradiť človeka, ktorý bol tvárou firmy 33 rokov, je preto obrovská zmena a pre Kress výzva, akú si len málokto dokáže predstaviť.

Ako na Huangov odchod reagoval technologický svet

Odchod Jensena Huanga vyvolal v Silicon Valley okamžitú vlnu reakcií a väčšina z nich bola kritická voči rozhodnutiu Nvidie. Podľa portálu Business Today viacerí technologickí lídri označili krok firmy priamo za chybu. Investor Martin Casado zo spoločnosti Andreessen Horowitz ho nazval slovami „temný, temný deň“, spoluzakladateľ Solany Raj Gokal hovoril o „generačnom zlyhaní“ a šéf Epic Games Tim Sweeney reagoval emotívne. „Smutný deň pre Nvidiu, vývojárov, Ameriku aj celé ľudstvo,“ napísal.

Odborník Lex Fridman zasa prirovnal rozhodnutie k tomu, keď Apple kedysi vyhodil Steva Jobsa.

Objavili sa aj hlasy, ktoré Huanga bránili napriek jeho pochybeniu. Partner fondu Sequoia Capital Shaun Maguire to zhrnul jednoznačne. „Nevera je, samozrejme, zlá. Jeho prínos pre americké inovácie a vedúce postavenie v oblasti AI je však nesmierna,“ uviedol. Šéf Perplexity Aravind Srinivas poďakoval Huangovi za „33 rokov odvážneho vedenia“ a miliardár Elon Musk vyhlásil, že by ho rád zamestnal a bola by to preňho česť.

Zazneli aj výzvy na opatrnosť, keď napríklad podnikateľ Jason Calacanis odkázal akcionárom Nvidie, aby s hodnotením Huangovho osudu počkali na výsledky vyšetrovania. Nie všetci teda prijali odchod zakladateľa ako hotovú vec a časť technologickej scény ho vníma skôr ako unáhlený krok.