Jensen Huang s majetkom 186 miliárd dolárov: Nvidiu by som už znova nezaložil. Bolo to ponižujúce

Jensen Huang patrí medzi najúspešnejších technologických lídrov sveta. Spoločnosť Nvidia, ktorú spoluzakladal v roku 1993, sa v ére umelej inteligencie stala jednou z najhodnotnejších firiem planéty. Jej čipy poháňajú dátové centrá, AI modely, superpočítače, autonómne technológie aj výskum naprieč odvetviami. Aktuálne má Nvidia trhovú kapitalizáciu približne 5,25 bilióna dolárov.

Napriek tomu Huang v rozhovore pre podcast How I Built This povedal niečo, čo znie pri takomto úspechu prekvapivo. Keby v roku 1993 vedel všetko, čo vie dnes – koľko bolesti, poníženia, hanby a neúspechov ho čaká –, Nvidiu by podľa vlastných slov znova nezaložil. „Odpoveď je určite nie,“ povedal na otázku, či by do toho išiel znova.

Úspech prišiel až po rokoch bolesti

Huang tým nechcel spochybniť výsledok, ktorý Nvidia dosiahla. V rozhovore rozlišoval medzi dnešným dopadom firmy a samotnou cestou k nemu. Povedal, že si váži prínos Nvidie pre svet, jej vplyv na rôzne odvetvia aj výhody, ktoré firma získala vďaka úspechu. No otázka podľa neho neznela, či má rád výsledok. Otázka znela, či by si dobrovoľne znova vybral celú cestu.

Tá cesta nebola priamka nahor. Nvidia prežila neúspešné čipy, prepúšťanie, finančný tlak aj obdobia, keď investorom dochádzala trpezlivosť. Huang v podcaste spomínal momenty, keď firma mala podľa jeho slov hotovosť už len na niekoľko týždňov. V takých situáciách zakladateľ nečelí len číslam v tabuľke. Čelí zamestnancom, investorom, verejnosti aj vlastnej rodine.

„Bolo to trápne. Bolo to ponižujúce,“ tvrdí Huang

Jedno z najťažších období prišlo počas finančnej krízy v roku 2008. Podľa Entrepreneur akcie Nvidie vtedy oproti vrcholu z konca roka 2007 klesli približne o 85 %. Investori začali spochybňovať dlhodobú stratégiu firmy a budúcnosť Nvidie vyzerala neistá.

Huang túto fázu opísal veľmi osobne. „Bolo to trápne. Bolo to ponižujúce,“ povedal. Dodal, že v takom momente je človek „the only face that everybody hates“ – jediná tvár, ktorú všetci nenávidia. Podľa neho sa za lídra v takej situácii môžu hanbiť aj vlastní zamestnanci.

Riskantná stávka na CUDA

Nvidia však pokračovala v rozhodnutiach, ktoré v danom čase mnohí nechápali. Jedným z nich bola dlhodobá investícia do platformy CUDA, ktorá umožňuje využívať grafické procesory aj na iné úlohy než grafiku. V polovici desiatych rokov tohto storočia toto rozhodnutie ešte nevyzeralo ako jasná výhra. Firma míňala veľké peniaze na technológiu, ktorú trh nedoceňoval. Podcast How I Built This pripomína, že Huang do CUDA investoval roky predtým, než sa umelá inteligencia stala komerčným motorom dnešnej technologickej ekonomiky.

Práve táto dlhodobá stávka sa neskôr stala jedným zo základov úspechu Nvidie v AI. Dnešné modely umelej inteligencie potrebujú výpočtový výkon a Nvidia sa dostala do pozície firmy, ktorá ho vie dodať vo veľkom.

Jensen Huang z Nvidie s jasným odkazom: AI prácu neničí. Táto oblasť však bude najviac prosperovať

Prečo by Huang do toho znova nešiel?

Huangov výrok nie je o ľútosti nad Nvidiou. Skôr ukazuje, akú cenu môže mať extrémne podnikanie. Zakladatelia často hovoria o vízii, raste a výsledku. Menej často hovoria o rokoch, keď stratégii nikto neverí, akcie padajú, peniaze dochádzajú a verejnosť spochybňuje každé rozhodnutie.

Podobne sa Huang vyjadril už v roku 2023 pre podcast Acquired, keď povedal, že budovanie Nvidie bolo „miliónkrát ťažšie“, než čakal, a že nikto „pri zdravom rozume“ by firmu nezačal, keby dopredu poznal všetku bolesť. Fortune o jeho výrokoch informoval už vtedy.

Čítaj viac z kategórie: Podnikateľské príbehy