Slovensko už nebude plytvať potravinami či rúbať zdravé stromy kvôli palivu
- Slovensko konečne urobilo veľký krok k ochrane životného prostredia
- Envirostratégia 2030 prešla hlasovaním
- Medzi jej hlavné priority patria odpady, ochrana ovzdušia a lesných ekosystémov
- Slovensko konečne urobilo veľký krok k ochrane životného prostredia
- Envirostratégia 2030 prešla hlasovaním
- Medzi jej hlavné priority patria odpady, ochrana ovzdušia a lesných ekosystémov
Startégia nezabúda ani na zelené opatrenia v oblasti vôd alebo klimatické zmeny a ďalšie efektívne opatrenia. „Environmentálne výzvy, ktorým Slovensko čelí, si vyžadujú dlhodobú víziu a strategické smerovanie. Práve Envirostratégia 2030, na ktorej pracoval veľký tím odborníkov nastavuje ciele a navrhuje opatrenia, ako sa k nim dopracovať,“ informoval v tlačovej správe podpredseda vlády a minister životného prostredia László Sólymos.
Viac bezzásahových území
Do roku 2024 sa prehodnotí a zjednoduší systém chránených území a stupňov ochrany, aby sme naše lesy nerúbali hlava nehlava. V národných parkoch budú bezzásahové územia tvoriť 50 % celkovej rozlohy národného parku do roku 2025 a 75 % tejto rozlohy do roku 2030. V bezzásahových územiach bude ťažba zakázaná a na ostatnom území bude uprednostňované prírode blízke obhospodarovanie.
Zvýšiť sa má aj kontrola ťažby dreva. Slovensko chce dosiahnuť aj lepší stav vôd a prijaté zelené opatrenia majú zabezpečiť zvýšenú ochranu pred povodňami. Zadržiavaním vody a zodpovednejším hospodárením s vodou, má dôjsť k obmedzeniu sucha a nedostatku vody.
Stopku dostane spaľovanie uhlia, šancu dostane eko doprava
V ďalšej oblasti sa hlavné opatrenia zameriavajú na minimalizovanie spaľovania uhlia, ekologickú dopravu a efektívnejšie a čistejšie vykurovacie systémy.
Odstránené by mali byť tiež environmentálne škodlivé dotácie na uhlie alebo biomasu z neudržateľných zdrojov. Dôvodom je fakt, že na Slovensku podľa portálu biomasaker.wolf.sk ubudlo od roku 2000 760 km2 lesov (približne rozloha okresu Trnava) a v súčasnej dobe sa ťaží takmer 4 milióny kubíkov dreva na energetické účely, pričom udržateľná ťažba všetkého dreva je na lesných a nelesných plochách 5,8 – 6 miliónov kubíkov.
Viac recyklácie, menej plytvania
Na Slovensku sa má do roku 2030 zvýšiť miera recyklácie komunálneho odpadu na minimálne 60 %. Do roku 2035 má byť zase znížená miera jeho skládkovania na menej ako 25 %.
Zároveň sa zvýši používanie preventívnych opatrení na prevenciu vzniku čiernych skládok. Veľkým krokom má byť taktiež obmedzenie produkcie potravinového odpadu, k čomu sa už teraz zaviazali veľké reťazce ako je Lidl, Coop Jednota či Tesco.
Koniec má byť aj s plytvaním potravinami v reštauráciách či supermarketoch. Nespotrebované potraviny budú musieť byť darované charite. Potraviny po záruke sa zase budú musieť kompostovať či energeticky zhodnotiť.
V susednom Česku je pritom už dlhší čas možné darovať jedlo pred alebo po záruke, existujú tu aj špeciálne obchody, v ktorých takéto potraviny predávajú. V Brne si napríklad môžeš výhodne kúpiť čipsy po záruke, ktoré sú úplne v poriadku, alebo lacný jogurt, ktorému čoskoro končí záruka. Mnohým ľuďom to výrazne uľahčuje život, najmä so študentským či dôchodkovým rozpočtom. Takýto systém funguje aj v Kodani a je veľmi obľúbený najmä u ľudí, ktorí sa sem prisťahovali z iných krajín.
Všetky spomenuté kroky výrazným spôsobom prispejú k znižovaniu záťaže na životného prostredie v našej krajine. Naozaj oslavovať však budeme môcť až vtedy, keď sa dočkáme prvej implementácie zelenej stratégie a prvej zmeny zákona.
Inšpiráciou nám môže byť Nórsko
Nóri urobili významný krok k ochrane životného prostredia už v roku 2016. Ich vláda totiž schválila zákaz nákupu produktov, ktoré sú spojené s odlesňovaním tropických lesov. To znamená, že viac nepodpisujú žiaden kontrakt so spoločnosťami, ktoré sa podieľajú na odlesňovaní.
Nórsko sa tak stalo celkom prvou krajinou na svete, ktorá podporila politiku za definitívny zákaz výrubu pralesov. To znamená, že všetky tovary vyprodukované krajinou sú prísne kontrolované.
Nórsko rozbehlo aj mnoho iných projektov za účelom znížiť svoju uhlíkovú stopu. Začalo s výstavbou 10-tich cyklistických diaľnic okolo svojich 9 najväčších miest. Následne sa pridalo k Holandsku s nápadom od roku 2025 úplne zakázať predaj automobilov, ktoré majú benzínové či naftové motory.
K tejto téme sa viaže aj perlička z reklamnej brandže. Automobilky, ktoré propagovali svoje autá ako ekologické, ale pritom ich vozidlá mali motor poháňaný palivami vyrobenými z fosílnych zdrojov, dostali nemalú pokutu. Odvtedy v Nórsku platí zákaz používať výrazy „ekologický“, „čistý“, „prírodný“, „šetrný k životnému prostrediu“ v spojitosti s autami.
Mapa Európy sa nám tak začína čoraz viac zelenať. Palec hore všetkých vládam, ktoré tieto aktivity podporujú.
zdroj:minzp.sk