Psychologička: Dnešné deti sú veľmi slabé, môže nám chýbať generácia samostatných a sebavedomých ľudí

Britskí psychológovia prišli s ďalšími štúdiami o tom, že sebavedomí lídri sa rodia v detstve. Výchova zohráva tú najdôležitejšiu úlohu a ak je nesprávna, môže mať ďalekosiahle dopady. Kedy sa teda rodia tí správni lídri?

Ak si myslíš, že líderstvo začína prečítaním pár motivačných kníh, môžeš byť na omyle. Podľa najnovších zistení sa rodia tí najschopnejší lídri práve do rodín, ktoré ich do značnej miery vychovávajú podľa určitých postupov k tomu, aby sa stali schopnými manažérmi.

Možno si sa niekedy pozastavil nad tým, prečo sú niektorí ľudia viac komfortní s tým, že dokážu delegovať prácu na iných bez žiadnych problémov a dokážu jasne povedať svoj názor. Psychológovia si dnes uvedomujú, že detstvo môže v budúcom líderstve dieťaťa hrať kľúčovú úlohu.

Prehnaná ochrana detí môže byť na škodu

Najdôležitejším faktorom je podľa niektorých psychológov fakt, či sa ťa snažili v detstve rodičia čo najviac chrániť a stavali okolo teba vzdušné zámky alebo nie. S britskými psychológmi súhlasí aj slovenská psychologička Mgr. Romana Mrazová z pezinskej ambulancie Psyché.

„Hyperprotektívny prístup vo výchove je v dnešnej dobe veľmi rozšírený. Myslím, že to je spôsobené tým, že sa posúva reprodukčný vek rodičov. Je to prístup, kde rodič nadmerne chráni svoje dieťa pred neúspechom, zranením alebo akýmkoľvek nepríjemným prežívaním,“ vysvetľuje pre Startitup.

Ak máš pocit, že ťa rodičia príliš chránili pred okolitým svetom, môžeš byť v situácií, kedy tvoje líderské schopnosti nebudú na vysokej úrovni.

Rodičia detí, ktoré ich prehnane chránili mali možno dobrý úmysel. Nechcú, aby sa ich deti stretávali s problémami. Tým pádom však strácajú schopnosť problémy riešiť a čeliť aj ťažším výzvam, ktoré predstavujú aj nepríjemné situácie.

zdroj: Unsplash/Miguel Henriques

Dobrí lídri si musia vyskúšať svoje zručnosti

Táto výchovná metóda môže mať však aj neúmyselné vedľajšie účinky v podobe vybudovania zlej schopnosti čeliť skutočným problémom a postaviť sa k zložitým situáciám.

Mrazová tvrdí, že rodičia si často neuvedomujú, že keď dnes dieťa ochránia pred malým plačom, tak v budúcnosti už túto „ochranu“ nebudú môcť praktizovať naplno, lebo ich dieťa sa bude vo svete pohybovať samostatne.

Ak sa nenaučí vyrovnávať sa s nezdarmi v detstve, v dospelosti to už len ťažko doženie. „To si mnohí rodičia neuvedomia. Preto často v ambulancii počúvam vety typu: Čo som mala robiť?! Mne ho bolo tak ľúto…on tak strašne plakal…,“ hovorí Mrazová.

Psychologička dodáva, že hyperprotektívny rodič má tendenciu robiť veci za dieťa, nadmerne ho chrániť pred nebezpečenstvom a neúspechom. Preto dieťa, ktoré nemá priestor, aby si skúšalo svoje možnosti a zručnosti, nemá ani sebaistotu v tom, či niečo dokáže a zvládne.

Vytvára sa základ pre nízku sebadôveru. Deti sú neisté a je pre ne oveľa jednoduchšie oprieť sa o niekoho „silnejšieho“, ako skúšať vlastnú silu. Takéto nesebaisté deti majú oveľa menšiu šancu stať sa dobrými lídrami ako tie, ktoré si mali možnosť vyskúšať svoje zručnosti.

Líderstvo začína sebadôverou

Ako teda vznikajú silní lídri? Psychologička hovorí, že recept existuje. Treba však začať v skorom veku dieťaťa. Do veku 6 rokov prebieha najväčší „boom“ v rozvoji osobnosti, takže práve v tomto období, treba dať na to najväčší dôraz.

„Dieťa je v tomto veku veľmi zvedavé a preto chytá a skúša rôzne veci. Keď odvšadiaľ počuje „nie, to nesmieš, nerob to, lebo si ublížiš, neskáč tam, lebo si zlomíš nohu, daj mi to to, ja ti to otvorím, ty si ešte slabý…“ a pod, tak si tú sebadôveru veľmi nevybuduje,“  upozorňuje Mrazová.

Tá pre Stratitup vysvetľuje, že dieťa sa potrebuje s vecami aj potrápiť, aby mohlo istú zručnosť nadobudnúť. Aby mohlo byť dieťa kriticky zmýšľajúce a samostatné, potrebuje mať myseľ pružnú a otvorenú čo najväčším možnostiam. „To sa deje len vtedy, keď tie cesty a možnosti hľadá sám a nie keď sú nalinkované rodičom.“

zdroj: Unsplash/Guillaume de Germain

Ako sú na tom slovenskí rodičia?

Akí sú pri výchove detí slovenskí rodičia? Podľa odborníčky to nevyzerá veľmi dobre. „Čím viac s deťmi robím, tým viac mám pocit, že sú dnešné deti veľmi slabé. Akoby sa tá výchova rozdelila na dva extrémy, na príliš ochranársky a príliš liberálny. Ani jeden extrém nie je dobrý,“ hovorí pre Startitup.

Mrazová zároveň dodáva, že ak chceme budovať silnú sebadôveru dieťaťa, treba nájsť zlatú strednú cestu. Tajomstvo zlatého stredu je podľa nej v napojení sa na to, čo naše deti prežívajú, vnímaní ich pocitov, ale zároveň v nastavení pevných hraníc. A obidve veci sa javia byť pre dnešných rodičov veľmi ťažké na zvládanie.

„Je málo času na všetko, preto hranice občas chýbajú, občas sú príliš silné. A hlavne sme v tak racionálnej dobe, že emócie pre nás strácajú význam…a to je chyba. Ak na toto nebudeme myslieť, bude nám chýbať generácia samostatných a sebavedomých ľudí, ktorí by mohli byť dobrými lídrami,“ uzatvára Mrazová.