Prieskum ukázal či by boli Slováci ochotní cirkvám prispievať aj z vlastných peňaženiek

Agendu odluky cirkvi od štátu považuje koaličná stana Sloboda a Solidarita (SaS) za dôležitú v rámci osobných slobôd a plánuje sa jej naďalej venovať. Uviedol to v diskusnej relácii V politike televízie TA3 predseda SaS a minister hospodárstva Richard Sulík. Doplnil, že uvedená agenda je od začiatku ich pôsobenia v politike pevnou súčasťou programu liberálov.

Presadzovanie odluky bolo podľa Sulíka aj reakciou na „nevyrovnanú diskusiu“, v rámci ktorej sa hovorí len o sprísňovaní, a to napríklad pokiaľ ide o interrupcie. V reakcii na predsedu vlády Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý agendu odluky označil za prvoplánový marketing, Sulík povedal, že zo strany premiéra to považuje za pochvalu. 

PRIESKUM: Polovica Slovákov chce odtrhnúť štát od cirkví

Podľa Nicholsonovej je cirkev vždy prepojená so súčasnou vládou, o čom sme sa presvedčili počas minulých vlád. Cirkev tak úplne neplnila svoju funkciu, pretože v opačnom prípade by nedostala financie zo štátneho rozpočtu. „Cirkev je vazalom súčasnej vlády, ktorá rozhoduje o tom, koľko peňazí tá či oná cirkev dostane,“ povedala Nicholsonová.

Zároveň dodala, že Slovensko a Belgicko sú dve krajiny, v ktorých je cirkev platená zo štátneho rozpočtu. V iných krajinách funguje asignačná daň či iné modely.

Čo na to ľudia? Podľa prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza je názor verejnosti jednoznačný.

Na otázku „Boli by ste ochotný/á pravidelne prispievať nejakej cirkvi z vašich peňazí?“ totiž „určite nie“ odpovedalo takmer 55 percent respondentov a viac ako 22 percent zaznačilo možnosť „asi nie.“ Vo výsledku teda takmer 77 percent opýtaných nie sú k finančnej podpore cirkví naklonených.

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) považuje odluku cirkví od štátu za politickú tému na zaujatie pozornosti. V tlačovej správe to uviedol hovorca KDH Stano Župa.

KDH ďalej upozorňuje, že na základe medzinárodnej zmluvy s katolíckou cirkvou reprezentovanou Svätou stolicou a vnútroštátnej zmluvy s inými registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami platia pre veriacich všetkých vyznaní rovnaké práva a povinnosti. 

„Cirkvi a náboženské spoločnosti, ak sú registrované v SR, sú si rovné v právach a povinnostiach. Garantuje to ústava, zákony i príslušné zmluvy cirkví so štátom,“ vysvetlil člen predsedníctva hnutia Marek Šmid. Nerovnosť medzi cirkvami preto hodnotí ako nepravdivú.

Zámer SaS presadiť odluku cirkví od štátu kritizoval aj predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO). Považuje to za prvoplánový marketing. Doplnil, že ide o mimoriadne citlivú otázku, pri ktorej by sa mali akékoľvek zmeny robiť po poctivej celospoločenskej diskusii. Odluka cirkví od štátu nemá podporu u katolíckej a ani u evanjelickej cirkvi augsburského vyznania.