V najekologickejšej krajine sveta si na príbytky maľujú pohlavný úd. Televízia mala do 90. rokov zákaz

Nádherná krajina, o ktorej dnes kolujú legendy. Z jedného extrému sa prehuplo jej vnímanie do druhého. Nevoľníctvo vystriedalo prvenstvo v uhlíkovej neutralite.

V Bhutáne otroctvo skončilo niekedy v polovici minulého storočia a televízia zo zahraničia bola v tejto krajine zakázaná ešte aj v 90. rokoch. K zakázaným veciam patril okrem televízora aj internet, ktorý bol v Bhutáne sprístupnený až s príchodom roku 2000.

O Bhutáne sa ešte nedávno písalo ako o krajine, ktorá patrí medzi tie najchudobnejšie a najzaostalejšie na svete. Ešte stále sú tu prítomné prvky stredovekého či feudálneho systému, v zmysle – ľudia nepracujú na svojej vlastnej pôde, ale na takej, ktorá patrí nejakému pánovi.

Dnes je takýchto podobných správ o tejto krajine nielenže oveľa menej (ak ešte vôbec), ale nahradili ich úplne iné, ktoré znejú až protikladne s vyššie menovaným. Bhután je už niekoľko rokov označovaný za „najšťastnejšiu“ a „najzelenšiu“ či „najekologickejšiu“ krajinu sveta.

Pozrieme sa, prečo to tak je, a taktiež na to, čo toto malé kráľovstvo v Himalájach ponúka turistom, od ktorých pýta peniaze trochu neštandardným, iným štýlom.

Návšteva Bhutánu a ako sa sem vôbec dostať

Toto himalájske kráľovstvo takzvaného „hrmiaceho draka“, menšie než Slovensko, bolo ešte pred niekoľkými desaťročiami cudzincom doslova zavreté a vstup doň bol zakázaný. Cestovný ruch sa tu v podstate rozbieha až v posledných rokoch a aj v tomto smere je Bhután naozaj špecifický.

Ak plánuješ nejakú low-cost cestu s letenkami v hodnote maximálne pár priemerných obedov v Bratislave, Bhután asi nebude pre teba. Už samotná cesta do Himalájí ťa nepochybne vyjde zopár stoviek eur.

Krajina má len jedno medzinárodné letisko v meste Paro, kde priame lety z Európy zoženieš len veľmi ťažko, takže sa najskôr budeš musieť dostať trebárs do susednej Indie či nepálskeho Káthmandu. Odtiaľ už lety do Paro, našťastie, zoženieš.