Voda z kohútika je nielen lacná, ale aj kvalitná a ekologická

Sucho, ktoré trápi Slovensko nám ukazuje, že si musíme viac vážiť vodu a tiež viac investovať do prípravy na klimatickú menu, hovorí generálny riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Peter Olajoš.

Práve vám beží kampaň s ekologickou tematikou. O čo v nej ide?

Téma sucha a nedostatku pitnej vody sa kvôli tohtoročnému extrémnemu suchu stala v spoločnosti mimoriadne aktuálnou a venujú sa jej rôzne médiá. Bratislavská vodárenská spoločnosť veľmi aktívne komunikuje a snaží sa vysvetľovať, že je dôležité si vodu vážiť, správať sa k nej zodpovedne a zároveň upozorňuje na fakt, že klíma sa naozaj mení a musíme sa tomu prispôsobiť.

Okrem toho sme spustili kampaň, ktorá nesie posolstvo, že voda z verejného vodovodu je nielen najlacnejšia, ale aj najekologickejšia. Pritom kvalita našej vody je určite na takej úrovni, ako sú stolové vody predávané v obchodoch.

Existuje však medzi nimi jeden zásadný rozdiel – po balených vodách ostávajú v prírode na Slovensku každý rok desiatky ton plastu. Slováci ročne spotrebujú okolo 1 miliardy plastových fliaš – čo je alarmujúce číslo. Ešte horšie však je, že na recykláciu putuje len niečo vyše polovice z nich.

Spomenuli ste kvalitu vody. Je teda voda z vodovodu rovnako kvalitná ako balená voda?

Určite áno. Veľakrát je dokonca ešte kvalitnejšia. Voda z dunajských studní má tak vysokú kvalitu, že by sa dala piť priamo zo zdroja, bez akejkoľvek dodatočnej úpravy.

To je veľké plus v porovnaní napríklad s takou Prahou alebo aj východným Slovenskom, ktoré sú odkázané na povrchové vody, ktoré musia prejsť náročnou a aj pomerne drahou úpravou, kým sa dostanú do verejného vodovodu.

Stolové vody majú rôznu kvalitu a zároveň aj jednu veľkú nevýhodu. Ide o vodu, ktorá je v obale relatívne dlhú dobu. Môže sa stať, že dlho stojí v skladovacích priestoroch, čo nie je ideálne.

Naša voda ide zo zdroja rovno do vodojemov a priamo k ľudom. A znova zopakujem, musíme si uvedomiť aj ekologické dopady predaja vody v plastových obaloch, ktorú treba kamiónmi voziť do obchodov, potom k ľudom domov a aj späť na recykláciu plastov.

zdroj: BVS

V poslednej dobe výrazne rastú ceny energií. Dotkne sa podobné zvyšovanie aj vody pre domácnosti?

Bratislavská vodárenská spoločnosť od apríla upravila cenu vody. Po tomto zvýšení zaplatí za vodu priemerná trojčlenná rodina asi o 0,25 eura mesačne viac ako doteraz. V porovnaní s tým, ako rastú ceny energií alebo potravín je to úplne minimálne zdraženie.

Faktom ale je, že všetky vodárenské spoločnosti na Slovensku vykazujú vysoké investičné dlhy. Teda by potrebovali oveľa viac peňazí na to aby opravili existujúcu infraštruktúru a dobudovali nové vodovody a kanalizácie, ktoré sú potrebné.

Hovoríme o stovkách miliónov eur, ktoré musíme investovať v blízkej dobe a tieto peniaze sa v budúcnosti prejavia aj v cenách vodného a stočného. Ak chceme garantovať dodávku kvalitnej pitnej vody a fungujúcu kanalizáciu, nemáme inú možnosť.

V kampani sa venujete ekológii. Tá priamo súvisí aj so suchami na Slovensku a následným nedostatkom pitnej vody v niektorých oblastiach –  napríklad na Záhorí či v Modre. Aké kroky podnikáte pre to, aby všetky domácnosti mali dostatok pitnej vody?

Bratislavská vodárenská spoločnosť vo veľkom investuje do nových projektov, ktoré zlepšia bezpečnosť dodávok vody. Na Záhorí sme rozšírili vodárenský zdroj Holdošov mlyn na dvojnásobok jeho kapacity a po dokončení vodovodného obchvatu Senice budeme vodu z tohto zdroja dopravovať až do okolia Holíča.

Zároveň budujeme nové vodojemy v Záhorskej Bystrici a čoskoro aj v Stupave, a aj úplne nové vodovody v troch obciach na Záhorí. V Bratislave zasa rekonštruujeme kostrovú sieť vodovodov, teda hlavných potrubí, ktorými sa voda dopravuje z vodárenských zdrojov vo veľkých vodojemov. Posilnenie infraštruktúry je jedným z kľúčových prvkov, aby sme vedeli vodu dostať k ľudom.

V Bratislave rozširujete počet fontánok s pitnou vodou. Znamená to, že majú úspech? Ako ich prijala verejnosť?

Pitné fontánky v mestách sú ekologickým spôsobom, ako zabezpečiť pitný režim aj v horúcich dňoch. Bratislava napríklad v tomto smere výrazne zaostáva za Viedňou. Preto BVS v spolupráci s hlavným mestom pracuje na zvýšení počtu pitných fontánok v meste.

Aktuálne BVS osadila 8 úplne nových pitných fontán, napríklad v Sade Janka Kráľa alebo v Medickej záhrade. Do konca roka by mal ešte pribudnúť približne rovnaký počet fontán.

Takisto sme začali osádzať moderné pitné fontány aj v regióne nášho pôsobenia. Prvá bezdotyková fontána už je nainštalovaná v Senci. Verejnosti sa nové fontánky páčia a využíva ich.

zdroj: BVS

Na čo ste za svoje pôsobenie v BVS najviac hrdý?

Podarilo sa nám spraviť z Bratislavskej vodárenskej spoločnosti štandardnú spoločnosť, bez vplyvu súkromníkov. Firma je zdravá a robíme aj nepopulárne opatrenia, ak je to potrebné.

To považujem za znak rozumne riadenej spoločnosti, keď rozhodujú dáta a čísla, a nie politický vplyv. Určite som rád, že BVS dokázala vyriešiť dlhoročný problém s minoritným akcionárom vo svojej dcérskej spoločnosti a dnes si BVS robí všetko pod vlastným menom a nad všetkým má kontrolu, čo sa pozitívne prejavuje aj v hospodárení. Rovnako sme štandardizovali naše procesy od plánovania až po obstarávanie, čo je tiež výborná správa.

Aké má BVS plány do budúcna? Na čo sa obyvatelia Bratislavy a okolia môžu tešiť?

Dalo by sa povedať, že všetko nízko rastúce ovocie sme už pozbierali a teraz nás čaká náročná, ale veľmi potrebná systematická práca. Musíme veľa investovať do obnovy infraštruktúry a kvôli klimatickej zemne aj do nových rozvodov.

Stále máme čo robiť aj pri zlepšovaní našich služieb. Nielen pri komunikácií so zákazníkmi, ale myslím tým napríklad plány opráv a ich koordináciu s našimi akcionármi alebo urýchlenie niektorých procesov, ktoré u nás stále trvajú dlho.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska