Mladý Slovák Tomáš Omasta spoludizajnoval auto pre Jaguár, dnes pracuje pre Volvo

Veronika Horváthová / 20. mája 2017 / Rozhovory

zdroj: archív T. Omastu

Tomáš Omasta je mladý Slovák, ktorému už v detstve učarovali autá natoľko, že sa mi rozhodol venovať naplno. Vyštudoval automobilový dizajn a spolupodielal sa na dizajne prvého elektrického auta značky Jaguár. V roku 2016 vyhral v svetovej súťaži Car Design News Awards cenu za exteriér. Dnes pracuje vo Švédsku pre automobilku Volvo, kde dizajnuje digitálne obrazovky v autách.

Ahoj, Tomáš, momentálne pracuješ vo Volve v Švédsku. Na akom aute jazdíš? 

Ahoj, áno pracujem vo Švédsku a každý večer jazdím na Lamborghini Huracan doma na Playstation. :) Nechcem robiť reklamu iným značkám, každá je niečím výnimočná a má svojich obľúbencov.

Čím ťa zaujalo práve Volvo?

Po škole som dostal niekoľko pracovných ponúk od známych značiek po celom svete na rôznych postoch, no nakoniec som rozhodol pre Volvo. Bolo to veľmi stresujúce si správne vybrať, ale na druhej strane aj veľmi rýchle rozhodnutie. Pohovor v Göteborgu, ktorý bol jeden z posledných a takmer na mieste som sa rozhodol, že je to správne pre moje ďalšie pôsobenie. Presvedčila ma pracovná morálka a podmienky, ich prístup, celkový prístup značky, švédska príroda, kvalita života… Cítil som to v bruchu, ako správne rozhodnutie. Teraz som obklopený množstvom správnych ľudí. Mesto, kde som je úžasné a Volvo ako také mi príde ako takmer rodinná, ale veľmi progresívna značka, čiže ponuka na prácu bola jednoducho neodolateľná.

Zdroj: archív T. Omastu

Čo presne vo Volve robíš?

Keď sa ma to niekto spýta, odpoviem že “kreslím krúžky”…

Oficiálne mám orazený papier, že som automobilový dizajnér. Vždy som chcel pracovať na exteriéroch áut. Avšak po stážach a pozorovaní, kam asi všetko speje v automobilovom priemysle, som sa rozhodol skúsiť ísť viac do interiéru, až nakoniec som zakotvil v tzv. HMI. “Human machine interface” alebo Experience Design. Tu mám na starosti UI/UX, čo znamená vizuálny štýl obrazoviek a ich logiku vo vozidlách. Nielen to, ale aj sa snažíme vymyslieť čo najkrajšiu, najjednoduchšiu a najlepšiu cestu ako vodič alebo spolucestujúci komunikuje s autom a auto s ním a to nie len na obrazovkách. Avšak ešte v dnešných dňoch je to zatiaľ len nejaká forma budíkov pred vodičom, dotykové obrazovky a už aj aplikácie na mobiloch.

Tento odbor sa veľmi rozrastá a je známy aj ako Experience alebo Interaction design. To je moja hlavná náplň práce. Taktiež ale robíme štúdie, kde sa snažíme predurčovať trendy, ako zlepšiť zážitok, aký bude mať užívateľ v aute, mimo auta poprípade celkovo s danou značkou. Rozhodol som sa pre tento smer, lebo mám pocit, že v budúcnosti pre zákazníka nebude úplne prioritné, ako auto vyzerá z vonku, ale bude to možno prostriedok na prepravu s bodu A do bodu B a dôležité bude to, aký zážitok má užívateľ, možno nie už vodič, vo vnútri vozu. To je od zábavy, konektivity, službách a sieťe, do akej je automobil zapojený. Pokiaľ samozrejme človek nechce nejaký superšport, kde design vozu je určite jedna z hlavných priorít.

Stále sa však zapájam do interných súťaží o exteriér alebo interiér. Napr. nedávno bol vybraný môj nápad interiéru, na ktorom sa pracuje ďalej, čo ma nesmierne potešilo. Tak snáď to uvidí aj finálnu podobu a raz uzrie svetlo sveta.

Zdroj: Jaguar

Autá sú tvoja vášeň od malička. No povedzme si pravdu, nie si asi jediný chlapec s takouto záľubou. Čo ťa presvedčilo, aby si to nakoniec premenil na prácu?

Určite nie som jediný, kto je od malička zamilovaný do áut. A to je dobré, vytvárame si zvláštne putá s kusom kovu, dávame im mená, prikladáme im nejaký status v našom zivote. Je to zaujímavý produkt, ktorý sa zavŕtal do našich životov. Možno som sa aj preto rozhodol, že si idem plniť detský sen a pridať ruku k dielu a pomáhať tvoriť autá, o akých snívame od malička.

Trošku som ale musel bojovať a presvedčit okolitý svet o tom, že je v tom budúcnosť. Úprimne som ani netušil, že raz ma to bude živiť. Keď som zistil, že automobilový priemysel potrebuje kreatívu, nakopol som sa začal makať naplno, aby som sa dostal do automobiliek a bol súčasťou toho “cirkusu”.

Zdroj: Jaguar

Vyštudoval si dizajn áut, znie to ako veľmi coolový odbor. Je to tak aj v skutočnosti? Nikdy si neoľutoval svoju voľbu?

Je to veľmi coolový odbor! Kresliť si celé dni, no čo viac si človek môže priať! :) Je super povedať si, že táto práca je moje hobby. Ale sú to dlhé hodiny, dni, mesiace, ktoré človek strávi zavretý v izbe, skicuje, kreslí, čumí do počítača dni a noci. Musí študovať o technológiách, nových objavoch vo vede a výskume, sledovať trendy, ktoré sa v dnešných dňoch menia na dennej baze. Musím mať predstavu, čo je možné vyrobiť a čo nie. Ale keď sa nakoniec v škole odovzdá projekt, môžeme si byť istí, že v ten večer nás čaká v baroch zaslúžené chladené pivo alebo dve.

Ale v škole ma nikto netlačí a nedrží za ruku. Škola ti dá podporu a podmienky, ale to čo do toho dáš sám, sa ti vráti. Treba makať, lebo po škole je konkurencia obrovská. Každý rok, školy vychŕlia tisíce študentov, no len pár sa dostane na reálne pozície do značiek.

Ja som mal štastie, že už po druháku o mňa prejavil Jaguar záujem a dal mi možnosť pracovať už počas školy. Vtedy som si ale začal uvedomovať že sa vyberiem skôr do vnútra auta a to na UX/UI oddelenie s tou výhodou, že rozumiem exteriéru a interiéru. Aj keď sa to možno nezdá, je to veľká výhoda.

Zdroj: Jaguar

Ešte počas školy si spolupracoval na prvom elektrickom aute značky Jaguar I-Pace. Ako si sa dostal ako mladý chalan k takejto práci?  

Aj keď niekedy nemá človek ani len šajnu, treba zobrať všetky výzvy, ktoré dostane a potom vymyslieť spôsob, ako to zvládnuť a priniesť výsledok … vtedy sa človek naozaj efektívne učí. :D

Po druhom ročníku som prišiel do Jaguar Land Rover na 3 mesiace, ale najprv som začal robiť v Land Rover-i. Tu som mal možnosť pracovať pár dní v týždni v exteriéri a pár dní v Experience design. Počas tejto stáže som spravil pár návrhov, ako by som si ja predstavoval grafiku obrazoviek. Ale bohužiaľ to bola krátka doba na to, aby som sa poriadne obul do projektov. Vrátil som sa do školy, kde som dokončil tretí ročník. Asi vo mne vtedy videli potenciál a dohodli sme sa, že prídem na celý rok naspäť do JLR. Po nástupe ma presunuli do Jaguáru, kde potrebovali pomôcť.

Tam sme začali pracovať na ďalšej generácii vizuálov pre budúce modely. Úplne odznova, nové obrazovky, nový dizajn. Vtedy som dostal veľkú zodpovednosť v rámci nového dizajnu a zverili mi vytvoriť koncept pre úplne nový typ vozu, ktorý nikdy predtým nerobili. Prvé elektrické auto v rámci celého JLR. Tak ja že dobre, poďme na to! Bol to obrovský projekt, dookola riešenia s inžiniermi, dizajnérmi, manažérmi …. Hodili ma do vody a plávaj!

Ja sám som sa musel naučiť a pochopiť, ako to auto vlastne funguje, aby to bežný užívateľ bez problémov pochopil pri pohľade na obrazovku, ktorú som mal navrhnúť.

Zdroj: Jaguar

Ako dlho si v Jaguari pracoval? Mal si vôbec chuť vrátiť sa do školy, keď si videl možnosti, ktoré sa pred tebou otvárali?

V Jaguari to boli skoro 2 roky.  Pracoval som na tom aute od konceptu až k produkčnej verzii. Čas vtedy ubehol ako voda a ja som musel nastúpiť naspäť do školy a začať robiť na mojej bakálarke. Avšak chcel som to svoje “bábo” dotiahnuť do konca, tak som ich ukecal, že to zvládnem dokončiť popri škole a boli veľmi zhovievaví. Mal som dva deadliny v ten istý čas, I-Pace a moju bakalárku. Boli dni, kedy som to ľutoval, kedže som musel bežne ťahať nočné, lietal hore dole medzi školou a JLR, bolo to veľmi hektické. Ale nakoniec to dopadlo dobre bez väčšej ujmy na zdraví.

Čo bola pre teba počas navrhovania najväčšia výzva?

Aj keď sa to nezdá, to množstvo scenárov a myšlienok, na ktoré som musel pri navrhovaní myslieť, bolo neuveriteľné. Potom prišli zmeny, ktoré mali domino efekt na celú štruktúru. Súbory majú tisíce vrstiev a všetko na seba naväzuje. Preto to trvá veľmi dlho, aby to bolo pripravené na implementáciu. To, čo sa raz spraví, je v tom aute naveky, nie je to ako napr. webdesign, kde keď niečo nefunguje, len sa opraví a prekóduje. Toto sa spraví raz a bodka, zapečatené navždy.

Zdroj: archív T. Omastu

Žiješ a pracuješ už dlhú dobu v zahraničí. Vieš si predstaviť, že by si sa vrátil späť na Slovensko?

Určite, vyhrám Lotto a hor sa naspäť domov!!! Ale bez srandy, Slovensko mám veľmi rád a chýba mi. Chýba mi rodina, priatelia, príroda, vláda.. a zase vtipkujem.

U nás síce máme veľa automobiliek, no väčšina z nich sa venuje výrobe, nie až tak dizajnu. Myslíš si, že by si vedel u nás nájsť podobne zaujímavú dizajnérsku prácu v automobilovom priemysle? 

To je otázka, ktorá mi často vŕta hlavou. Na Slovensku je, aj bolo pár pokusov. Snažíme sa preraziť aj inováciami, nie len výrobou. Som nesmierne hrdý na ľudí, ktorí na svojích snoch makajú naplno, napr. Aeromobil, Brutal, K1. Vždy sa rád pochválim, keď sa pýtajú, čo je na Slovensku.

V Čechách je samozrejme, Škoda, ktorej som veľký fanda. To je už bližšie k domovu, taktiež som počul o návrate Avie do Čiech, čo by bolo tiež zaujímavé a všetci dúfame že raz sa vrátia Tatry ako osobné vozidlá. Bolo by super sa pričiniť a helpnúť aj doma, keby prišla možnosť. Som otvorený, tak čakám na správnu príležitosť na domácej hrudi.

Zdroj: Jaguar

Poznáš autá z úplnej inej strany ako bežný používateľ. Zmenil sa tvoj pohľad na výber auta po tom, ako si začal pracovať pre automobilku?

Ja sa vždy dívam na to, ako sa značka správa na trhu, aké služby ponúkajú pred a po kúpe, ako sú si istí vlastnými produktami a ich vízie do budúcnosti. Viem si potom prekalkulovať či vyberám auto, ktoré má svoju hodnotu alebo naopak.

Ale určite som sa uistil, že každá automobilka do toho dáva čo najviac, aby boli najlepší. Aj keď niekedy to tak nevyzerá, no som si istý, že to tak je. Auto je nesmierne komplikovaný produkt. Je to tímova práca. Padnú rozhodnutia a auto sa navrhne najlepšie, ako sa za daných podmienok a restrikcií dá. Princíp je rovnaký a či ide o lacné autá až po tie najdrahšie, konkurencia je vysoká, a preto je v dnešnej dobe z čoho vyberať.

Zdroj: archív T. Omastu

Aké auto je podľa teba najlepší dizajnérsky skvost?

Fúuha … no skvost je určite taký Pontiac Aztek, Fiat Multipla a iné podobné srandy :) Ale úprimne sa mi páči, keď automobilky riskujú a vydajú niečo úplne neočakávané. Naposledy ma milo prekvapil Citroën Cactus.

Niekedy tieto skvosty podľa mňa preskočia dobu. Len tak z brucha taká Audi TT alebo Brubaker Box, ktoré jednoducho nestarnú. Z klasiky určite GMC Delorean, Jaguar E-Type, Mercedes 300SL. To sú nadčasové dizajny, ktoré vyzerajú úžasne a ešte dlho budú…

S bratom sme sa dohodli, že keď budeme veľké a zrelé jahôdky do Jogobelly, tak budeme mať v garáži americkú klasiku, Camaro SS zo 69-teho alebo Mustanga Fastback zo 68-teho. To sú pre mňa také skvosty.

Nakoniec nám povedz, ako bude podľa teba vyzerať auto budúcnosti?

Je zvláštne vidieť a pracovať na niečom, čo ostatní uvidia až o niekoľko rokov a najhoršie na tom je. že musím byť ticho. Nikomu nemôžem nič povedať a nič ukázať.

Ale na základe toho, čo som mal možnosť vidieť. Myslím si, že auto budúcnosti bude vyzerať pekne! :)

Pridať komentár (0)