Švédi recyklujú tak efektívne, že musia dovážať odpad z iných krajín. Slovensko sa medzitým vo vlastnom odpade topí

Vo Švédsku je postavených 32 tovární, v ktorých sa odpad premieňa na energiu. Ročne v nich spália asi dva milióny ton odpadu. To je viac ako polovica všetkého odpadu, ktorý krajina vyprodukuje.

Samotní Švédi nevyprodukujú dosť spáliteľného odpadu, a tak dovážajú odpad aj z iných európskych štátov. No nie je to tým, že by vyprodukovali menej odpadu ako iné európske štáty. Systém, ktorý vybudovali je jednoducho „príliš“ efektívny.

foto: divisare.com

Švédi dovážajú odpad, aby zaistili neprerušené fungovanie spaľovní a aby ich zamestnanci neprišli o prácu. Taktiež využili to, že Európska Únia zakázala skládkovanie. Takže namiesto platenia pokuty radšej krajiny pošlú odpad do Švédska.

Spálený odpad sa používa na výrobu elektriny, ktorú domáci využívajú na kúrenie. Odpad z 950 tisíc domácností ich vykúri asi 260 tisíc. Odpad sa teda iba nezneškodňuje, ale aj zhodnocuje.

foto: greenpeace.sk

Na Slovensku máme podobné spaľovne iba dve. V Košiciach a v Bratislave. Bratislavská spaľovňa vyrába zo vzniknutej pary elektrickú energiu, Košická okrem toho dodáva aj teplo vo forme horúcej vody. Všetok odpad z ostatných častí krajiny končí na skládkach.

Podľa štatistík ministerstva životného prostredia skončí u nás na skládkach asi 70% celkového odpadu, čo je asi 1,2 milióna ton. V rámci EÚ patríme v tomto ohľade medzi najhoršie krajiny. V niektorých krajinách ako Nemecko sú skládky dokonca úplne zakázané.

foto: takma.sk

Od Slovenska EÚ žiada, aby v roku 2030 skončilo na skládkach iba 10 percent jeho odpadu. To ale bude vyžadovať vybudovanie ďalších spaľovní.

“Pri investícii zhruba 217 miliónov eur by vznikli 3 nové zariadenia schopné energeticky zhodnotiť zhruba 285-tisíc ton odpadu. Tri turbogenerátory s výkonom 10,5 MW by ročne vyrobili 239-tisíc MWh elektrickej energie, čo je takmer 1 % spotreby elektrickej energie v Slovenskej republike. Spálením všetkého odpadu, ktorý dnes končí na Slovensku na skládkach, by sa pokorili celé 3 % našej spotreby elektriny. Investičné náklady takéhoto zariadenia by pri 20 rokoch predstavovali 0,45 eura na 1 kW vyrobenej elektrickej energie. Spaľovne komunálneho odpadu by teda vedeli byť vhodným a, z pohľadu prevádzky, stabilným doplnkom do mixu energetických zdrojov Slovenska, keďže znížením množstva skládkovaného odpadu majú pozitívny dopad na životné prostredie a nie sú závislé na palive dovážanom zo zahraničia,” uviedol pre TREND Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločnosti KOSIT, ktorá prevádzkuje košickú spaľovňu.

foto: kosit.sk

Ďalšie spaľovne by podľa neho mohli vzniknúť v Nitre, Banskej Bystrici a ešte jedna by sa vraj uživila aj na východnom Slovensku. Skládky sú samozrejme z krátkodobého hľadiska lacnejšie, no v tomto prípade by sa malo počítať aj s dlhodobou udržateľnosťou a dopadom na životné prostredie.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že spaľovanie nie je ekologickejšie ako skládky, no emisie spaľovní podliehajú prísnym zákonom, ktoré vyžadujú čistenie spalín. Naopak na skládkach sa pri rozklade odpadu uvoľňuje najmä metán a oxid uhličitý, ktoré atmosfére a okolitému obyvateľstvu veľmi neprospievajú.

Uvidíme teda, či si Slovensko v dohľadnej dobe vezme príklad zo Švédska a zreformuje svoj odpadový systém. Asi by mu to neuškodilo.