AI rozdelila Slovákov do štyroch finančných profilov
Tvoje správanie a obavy sú kľúčové pre finančné zdravie
Ilustračná fotografiaCanva/grapix, Freepik
AI rozdelila Slovákov do štyroch finančných profilov
Tvoje správanie a obavy sú kľúčové pre finančné zdravie
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU
To, ako Slováci hospodária s peniazmi, neurčuje len výška príjmu, ale najmä ich správanie, obavy a vzťah k riziku. Ukazuje to najnovšia analýza spoločnosti Intrum, ktorá na základe dát z prieskumu European Consumer Payment Report 2025 rozdelila populáciu do štyroch finančných profilov.
Výsledky naznačujú, že rozdiely medzi ľuďmi nevznikajú len v peňaženkách, ale predovšetkým v hlavách. Pri analýze správania tisícov respondentov využila spoločnosť pokročilé modely umelej inteligencie, ktoré dokážu identifikovať aj zložité vzorce v rozhodovaní.
Výsledkom je Index finančného hospodárenia, ktorý hodnotí finančné zdravie na škále od nula do sto bodov. Ten ukazuje, že schopnosť tvoriť rezervy, zvládať dlhy či plánovať budúcnosť úzko súvisí s psychologickými faktormi, ako sú miera stresu, sebadôvera či averzia k riziku.
Finančné profily podľa AI
„Pochopenie vlastného finančného profilu je prvým krokom k lepšiemu životu. Často vidíme, že ľudia robia dookola tie isté chyby nie preto, že by nevedeli počítať, ale preto, že ich ovládajú podvedomé vzorce správania,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ Intrum Slovakia Martin Musil.
Najlepšie si z pohľadu finančného zdravia vedú takzvaní sebadisciplinovaní optimalizátori, ktorí dosahujú skóre okolo 90 bodov. Ide o menšiu časť populácie, ktorá má svoje financie pevne pod kontrolou, aktívne sporí a investuje a dlhy využíva len strategicky, napríklad pri hypotéke. Vysoká finančná gramotnosť a sebavedomie im umožňujú prijímať rozhodnutia bez výrazného stresu.
Na opačnom konci spektra stoja zadlžení a finančne zraniteľní so skóre približne 58 bodov. Ide o skupinu, ktorú výrazne zasiahla kríza životných nákladov a často sa ocitá v bludnom kruhu dlhov. Chýba im finančná rezerva aj istota, pričom problémy so splácaním nie sú výnimkou. Napriek tomu podľa analýzy nejde o beznádejnú situáciu, keďže títo ľudia majú záujem svoju situáciu zlepšiť, no potrebujú jednoduché a zrozumiteľné riešenia.
Medzi týmito dvoma pólmi sa nachádzajú ďalšie dve početné skupiny. Opatrní sporitelia, ktorí síce dosahujú relatívne vysoké skóre, no ich finančné rozhodovanie je výrazne ovplyvnené strachom z budúcnosti. Peniaze si systematicky odkladajú, často aj na úkor kvality života, a vyhýbajú sa akémukoľvek zadlženiu. Ich opatrnosť im síce prináša stabilitu, no zároveň ich môže pripraviť o investičné príležitosti.
zdroj: Freepik/wayhomestudio/kstudio
Finančne napätí s obavami o prácu
Najpočetnejšou skupinou na Slovensku sú finančne napätí s obavami o prácu, ktorí dosahujú približne 71 bodov. Ide často o strednú triedu, ktorá síce zvláda svoje záväzky, no za cenu vysokého stresu. Typickým znakom je kombinácia viacerých úverov, minimálnej finančnej rezervy a silných obáv zo straty zamestnania či rastu životných nákladov. Navonok fungujú stabilne, no ich finančná situácia je krehká.
Analýza tak poukazuje na širší problém, ktorý presahuje individuálne financie a dotýka sa celej ekonomiky. Finančné zdravie domácností totiž ovplyvňuje nielen ich spotrebu, ale aj schopnosť splácať záväzky, čo je kľúčové pre stabilitu finančného systému. Rozdiel medzi jednotlivými skupinami je pritom výrazný, no podľa odborníkov nie je nemenný.
Širšie ekonomické dôsledky
„Aj ‚Zadlžený a zraniteľný‘ sa môže postupne stať ‚Opatrným sporiteľom‘ a neskôr ‚Optimalizátorom‘. Kľúčom je prestať sa na peniaze pozerať len cez optiku nedostatku a začať budovať malé, pozitívne návyky,“ dodáva Martin Musil. Zároveň upozorňuje, že aj opatrní sporitelia čelia vlastnej výzve, a to naučiť sa peniaze nielen šetriť, ale aj efektívne zhodnocovať.
Výsledky prieskumu, na ktorom sa zúčastnilo 20-tisíc respondentov z 20 európskych krajín vrátane tisícky Slovákov, tak potvrdzujú, že finančné správanie nie je len otázkou príjmu. V konečnom dôsledku ide o kombináciu návykov, emócií a rozhodnutí, ktoré určujú, či domácnosti dokážu zvládať ekonomické výkyvy, alebo sa stávajú ich obeťou.