Ako to je so včelami na Slovensku? Ak by bola zákonom chránená, malo by to opačný efekt, tvrdí včelár

  • Minister životného prostredia žiada, aby bola včela medonosná zaradená do skupiny chránených živočíchov
  • Oslovili sme preto včelára, ktorý uviedol, že táto legislatívna zmena by spôsobila úplne opačný efekt
  • Navrhuje zmeniť zákon o včelárstve, na základe ktorého by sa mohli včeláreniu venovať iba vyškolení odborníci
včela medonosná
SITA/Kancelária prezidentky SR/Unsplash/Aaron Burden
  • Minister životného prostredia žiada, aby bola včela medonosná zaradená do skupiny chránených živočíchov
  • Oslovili sme preto včelára, ktorý uviedol, že táto legislatívna zmena by spôsobila úplne opačný efekt
  • Navrhuje zmeniť zákon o včelárstve, na základe ktorého by sa mohli včeláreniu venovať iba vyškolení odborníci

Otázka, či by mala byť včela medonosná zákonom chránená, je už niekoľko dní predmetom odborných diskusií. Aj laická verejnosti si uvedomuje dôležitosť včiel nielen v prírode. Podľa ministra životného prostredia Jána Budaja by včely mali patriť medzi chránené živočíšne druhy. Táto myšlienka je ale v rozpore s názorom včelára. 

Zákon o včelárstve je lepšou alternatívou, tvrdí včelár

Ministra životného prostredia v zaradení včely medonosnej do skupiny chránených živočíchov podporuje aj koaličná strana SaS. Zaujímalo nás, ako to vidí včelár, ktorý s včelami aktívne pracuje. Stanislav Mlynarčík, predseda združenia chovateľov včelích matiek, priznal, že na celú situáciu má odlišný názor. Domnieva sa, že situácia na Slovensku by s odsúhlaseným návrhom nebola lepšia.

„Ak by boli zákonom chránené ako chránený druh, tak by to podľa môjho názoru do značnej mieri sťažilo včelárenie, ak by sa vôbec dalo včeláriť a stavy včelstiev by mohli enormne klesnúť, čo by malo úplne opačný efekt, ako sa očakáva,“ vysvetlil Mlynarčík.

Prikláňa sa preto k zákone o včelárstve, kde by sa dali zakomponovať paragrafy o ochrane včely.

Zákon nefunguje, kompetentní sú vraj príliš benevolentní 

Podľa Mlynarčíka sú hlavným problémom nezodpovední a laickí včelári. To by sa dalo vyriešiť práve prostredníctvom zákona o včelárstve.  „Niektorí chcú včeláriť a nemajú ani základné poznatky o včelách a o chorobách včiel už vôbec nie. To je hrozba pre včelstvá a včelárov v jeho okolí,“ uviedol.

Okrem toho na Slovensku stále dochádza ku kupovaniu a sťahovaniu včelstiev z jednej oblasti do druhej bez patričných povolení. „Je tu síce Zákon o veterinárnej starostlivosti, ale vo veľa prípadoch je Regionálna veterinárna a potravinová správa k takýmto prípadom benevolentná,“ upozornil Mlynarčík.

včela medonosná
zdroj: Unsplash/Bianca Ackermann

Neznalý včelár takto prinesie choré včely do blízkosti ďalších včelníc a automaticky hrozí hromadný úhyn včiel v celom okolí. Problém teda spočíva predovšetkým v nesprávnej a neodbornej starostlivosti o včely. Mlynárčik má na túto komplexnú problematiku jednoduchý návrh riešenia.

„Včeláriť by mohol včelár len po absolvovaní školy alebo kurzu, prípadne po zložení komisionálnej skúšky nielen zo včelárenia, ale aj z legislatívy. Mnoho začínajúcich včelárov ani nevie, že je povinnosť z vyhlášky 285/2017 o identifikácii a registrácii včelstiev sa zaregistrovať v CEHZ v Žiline,“ priblížil včelár.

Včely prichádzajú o potravu kvôli dotáciám 

Ďalším aspektom, ktorý neprospieva slovenským včelám, je priamy zásah človeka do životného prostredia. „To, čo najviac ovplyvňuje a spôsobuje veľké straty na včelstvách, je intenzívna poľnohospodárska výroba a používanie nevhodných pesticídov nielen pri pestovaní, ale aj na morenie semien pred siatím,“ upresnil Mlynarčík.

Určitá koncentrácia pesticídov sa dostáva do nektáru a peľu rastlín. Podľa Mlynarčíka nedôjde k okamžitej otrave, ale k postupnému oslabovaniu imunity, až včely úplne zoslabnú. To sa týka celého včelstva, ktoré môže v dôsledku pesticídov uhynúť.

Je zrejmé, že riešením by bolo obmedziť alebo zakázať používanie pesticídov. Mlynarčík tiež navrhuje, aby poľnohospodári obrábali pôdy v menších plochách.

Poľnohospodári tiež údajne mulčujú lúky kvôli vyplateniu dotácií, a to v čase, kedy sú plne rozkvitnuté. „Môže to spôsobiť úhyn lietaviek na kvete a tiež to zamedzuje kvalitnú včeliu pastvu,“ vysvetlil Mlynarčík. Myslí si, že podobné úkony by sa mali presunúť na jeseň.

Minister sľubuje rozvoj včelárstva, odborník je za iný zákon 

Z informácií včelára Mlynarčíka vyplýva, že v mnohých prípadoch sú najväčšou hrozbou pre včely paradoxne samotní včelári a poľnohospodári. Otázne teda je, či by zaradenie včely medonosnej do skupiny chránených živočíchov zabránilo jej úhynu.

Sľubovaná legislatíva doposiaľ ešte nie je pripravená. „Pre túto chvíľu môžeme verejnosť uistiť, že pripravovaná legislatívna úprava v žiadnom prípade nebude na úkor včelárstva na Slovensku. Práve naopak, bude slúžiť na jeho rozvoj,“ pre Denník N prehlásilo ministerstvo životného prostredia.

Mlynarčík však zdôraznil, že oveľa prínosnejší by bol spomínaný zákon o včelárstve.

včela medonosná
zdroj: Unsplash/Nathaniel Sison

Úhyn včiel na Slovensku nie je príliš dramatický 

Napriek nie príliš optimistickým informáciám od Mlynarčíka je však pravdou, že Slovensko patrí medzi krajiny s nízkym počtom včelích úhynov. Uvádza to Európska komisia podľa pozorovania z roku 2012 až 2014. 

Nízku mortalitu včiel tiež zaznamenali Španieli, Nemci, Maďari či Francúzi. Ohrozenou skupinou boli ale včely v Belgicku a Veľkej Británii, o čosi horšie na tom bolo Švédsko, Fínsko a napríklad Poľsko. Najnižšia úmrtnosť včiel bola zaznamenaná v Taliansku či Grécku.

Podobne priaznivé výsledky prinieslo aj pozorovanie z roku 2013 až 2014. Slovensko, spolu s Maďarskom, Talianskom a dokonca Poľskom, ktoré rok predtým hlásilo jednu z najväčších úmrtností včiel, patrilo medzi krajiny s najnižším počtom uhynutých včiel. Do rizikovej skupiny sa naopak dostalo Francúzsko a priečku si aj naďalej držalo Belgicko.

Zdroje: Denník N, Aktuality

Najnovšie video