Ak ťažko pracuješ, mal by si spozornieť. Odborníčka prezradila, ako jednoducho predísť stavu vyhorenia

Zdravotníci boli počas prvej vlny pandémie koronavírusu v pozore po celom svete. O neistote, nedostatku ochranných prostriedkov a o myšlienkach nad odchodom z práce rozmýšľala aj Kate Bergen, paramedička z New Jersey.

Namiesto toho sa však jedného dňa počas čakania na tiesňové volanie odfotila, čo ju inšpirovalo k namaľovaniu autoportrétu na štýl Rosie the Riveter, americkej ikony druhej svetovej vojny, ktorá reprezentuje ťažko pracujúce ženy, uvádza EMS1.

Pandémia z nej spravila umelkyňu a neskôr začala tvoriť plagáty s mottom „potrebujeme, aby ste zostali doma“, na ktorých zobrazovala ženy vo viacerých povolaniach a odevoch. Maľovanie jej pomohlo nabrať energiu a uvoľniť myseľ. Nemecká psychologička Sabine Sonnentag tvrdí, že aj zamestnanci v iných odvetviach by mohli prospešne využiť čas, počas ktorého nepracujú. 

Správny prístup k voľnému čase môže podľa nej pomôcť v predchádzaní syndrómu vyhorenia a k zdravšiemu životu. „Keď je práca stresujúca, regenerácia je potrebná,“ uvádza Sonnentag v článku o psychológii mimopracovného času.

Regeneračný paradox

Pracujúci po celom svete sú unavení a vždy sa na dva dni víkendu tešia. Podľa psychologičky by však mali premýšľať nad kvalitou svojho života aj počas pracovných dní. Je to tu totiž háčik – z práce sa zotavujú najťažšie práve tí, ktorí to potrebujú najviac. Tento jav sa nazýva „regeneračný paradox“ (angl. skr. recovery paradox). 

Výnimočnosť paradoxu potvrdila v roku 2021 analýza s kombináciou výsledkov 198 samostatných štúdií zamestnancov v práci a z domu. Pracovníci s emočne najťažšími zamestnaniami mali malú pravdepodobnosť využiť voľný čas na skutočný oddych. Ľudia s fyzicky ťažkou prácou, teda robotníci či stavbári, s tým také problémy nemali. Zdá sa, že problémom je prílišné rozmýšľanie v práci a neustále nasadenie. 

Sonnentag je autorkou štúdie z roku 2018, ktorá pomohla vysvetliť, prečo je také ťažké uniknúť paradoxu. Tá bola publikovaná v časopise Research in Organization Behavior. Ľudia vystresovaní z práce menej cvičili a horšie spali. Stresujúca práca teda môže narušiť základy zdravého života. 

Výskumníci v snahe pomôcť ľuďom s ťažkou prácou uvažujú nad oboma stranami cyklu práce a života. Podľa Sonnentag je ťažké „vypnúť“, pokiaľ je človek v práci v časovej tiesni alebo má dôležité povinnosti, svoje o tom vedia zdravotníci v častom nasadení a ľudia, čo pracujú pre zákazníkov, ktorí sa celé dni snažia byť príjemní, aj keď sa tak úprimne nemusia cítiť. 

Pracovné nároky, prístup k voľnému času a zotavovanie sa z práce sú, samozrejme, individuálne a líšia sa nielen od povolania, ale aj od daného človeka. Výskumníci rozčlenili regeneráciu do viacerých kategórií, vrátane „relaxácie“ a „majstrovstva“. 

Relax zahŕňa akúkoľvek aktivitu, ktorá upokojí telo a myseľ. Môže ísť o prechádzku, čítanie kníh alebo prijímanie audiovizuálneho obsahu. Majstrovstvo je zas spojené s aktivitou, ktorá človeka vyzýva k tomu, aby nadobudol zručnosť, alebo si overil svoju schopnosť. Bergenovej pomohlo vo vyrovnávaní sa so stresom maľovať a Sonnentag tvrdí, že užitočné môže byť čokoľvek spojené s učením. 

Ako skutočne oddychovať pri náročnej práci? Dozvieš sa na druhej strane. >>>

Nemyslieť na prácu mimo nej

Nezáleží na tom, či ide o šport, hru na hudobnom nástroji či varenie, ľudia, ktorí dosiahli počas dňa voľna nejaký druh majstrovstva, boli v práci viac nadšení a uvoľnení, uvádza Freethink. Vedec Andrew Bennett hovorí, že by vystresovaní pracovníci vo voľnom čase nemali myslieť na prácu. Je síce prospešné dostať dobré nápady pri ceste z práce, ale oveľa dôležitejšia práca je tá emocionálna a psychická. 

Pomôcť zbaviť sa pracovného stresu a zabrániť vyhoreniu môže aj dovolenka. Sonnentag bola spoluautorkou štúdie z roku 2011, ktorá pomocou dotazníkov sledovala 131 učiteľov pred a po prázdninách. Tí sa do práce vrátili svieži, ale už po mesiaci upadli do stereotypu. O niečo úspešnejší boli tí učitelia, ktorí do svojho voľného času po návrate do práce zahrnuli relaxačné aktivity. 

Sonnentag je presvedčená o tom, že pracovníci v náročnejších odvetviach by občas potrebovali voľno, ktoré je dlhšie než dvojdňový víkend. Možno by každý týždeň stačil aj deň voľna navyše, čo v rámci prebiehajúceho experimentu zisťuje 3 300 zamestnancov 70 spoločností naprieč Veľkou Britániou. Podniky, vrátane bánk a reštaurácií, od svojich zamestnancov očakávajú produktivitu aj napriek tomu, že budú pracovať o deň menej. 

Výsledky budú k dispozícii neskôr, ale prvotné údaje ukázali znížené známky vyhorenia a stresu. Pomôcť však nepochybne môžu aj prestávky, cvičenia či prechádzky počas pracovných prestávok. 

Technológie môžu byť dobrým pomocníkom, ale zlým pánom. Veľa z nás totiž na rovnakom zariadení počúva podcasty, hrá hry, komunikuje i pracuje. Je ťažšie regenerovať, pokiaľ sme aj po ukončení pracovnej doby na počítači, na ktorom sme pracovali počas dňa. Samotný pohľad na e-mail v nás môže vyvolať stres a riešením nie je úplné vypnutie mobilu či iných zariadení, ale upravenie upozornení.