Ako by vyzeral 4-dňový pracovný týždeň u nás? Zarábal by si menej a firmy by mali problémy

  • Chcel by si pracovať len 4 dni do týždňa a 6 hodín? Nebol by to asi dobrý nápad
  • Pýtali sme sa ekonóma, aké dôsledky by malo takéto opatrenie a kto by na to doplatil najviac
BeFunky-collage (1)
TASR
  • Chcel by si pracovať len 4 dni do týždňa a 6 hodín? Nebol by to asi dobrý nápad
  • Pýtali sme sa ekonóma, aké dôsledky by malo takéto opatrenie a kto by na to doplatil najviac

Téma skracovania pracovného týždňa a pracovných hodín nie je žiadnou novinkou. Podobné ponuky zaznamenalo Švédsko na národnej úrovni alebo Microsoft v korporátnej rovine. Podľa Microsoftu sa efektivita práce zvýšila o 40 percent.

Čítaj viac TU>>Spoločnosť Microsoft testovala štvordňový pracovný týždeň. Produktivita sa zvýšila o desiatky percent

Nedávno sa však do médií dostala správa, že Fínsko zvažuje skrátiť pracovný týždeň a taktiež hodiny. Neskôr sa ukázalo, že správa nie je úplne pravdivá a premiérka Fínska si len pochvaľovala tento spôsob nastavenia práce.

Skrátený pracovný týždeň a hodiny na Slovensku

Ako by však vyzeral zákonom schválený 4-dňový pracovný týždeň u nás? Čo by sa stalo so zamestnancami a s firmami? Na to sme sa pýtali ekonomického analytika Michal Lehutu z VÚB Banky.

„Skracovanie pracovného času môže byť efektívne v tom, že zväčša zvyšuje produktivitu práce na jednu odpracovanú hodinu, ako ukazujú viaceré štúdie. Na celkovú produkciu a príjmy má však skôr negatívny vplyv,“ hovorí pre Startitup s tým, že v konečnom dôsledku by to malo byť na každom človeku zvlášť, koľko sa rozhodne pracovať a koľko svojho času si bude užívať voľno. So všetkými dôsledkami (vrátane výšky príjmu), ktoré k tomu patria.

Väčšina pracovných zmlúv je prednastavená na 8-hodinový pracovný čas, podnikatelia však môžu podľa Lehutu dobrovoľne meniť podmienky po dohode so zamestnancami. „Možnosťou je tiež napríklad zmeniť výrobné zmeny z troch 8-hodinových na štyri 6-hodinové,“ dodáva.

zdroj: Unsplash

Švédsky experiment pomohol

Veľkým problémom by mohli byť napríklad dopyty firiem, ktoré nie sú závislé na pracovnej dobe. Ak by firma potrebovala produkovať nadmerný počet produktov alebo by získala zákazky, ktoré je potrebné vybaviť v určitom čase, skrátenie pracovného týždňa by pocítili výrobcovia a taktiež aj dodávatelia.

V zahraničí ide podľa ekonóma len o experimenty a zatiaľ nie o národné politiky, aj keď Švédsko svoj pracovný deň skrátilo na 6 hodín. Švédsko je pekným príkladom experimentu, kedy sa 6-hodinový pracovný deň zaviedol do reality bez väčších problémov. Neskrátili sa však pracovné dni.

Britské BBC zisťovalo, ako sa Švédsku darí s týmto 6-hodinovým pracovným dňom a zisitli, že produktivita zamestnancov v niektorých odvetviach výrazne stúpla.

„Počas prvých 18 mesiacov zdravotné sestry, ktoré pracovali kratšie hodiny, zaznamenali menej pracovnej neschopnosti, nahlásili lepšie vnímané zdravie a zvýšili svoju produktivitu organizovaním 85% ďalších aktivít pre svojich pacientov,“ píše BBC. Opatrenie si vo Švédsku našlo aj kritikov, ktorí hovoria, že skrátený pracovný deň prinesie do štátnej kasy menej peňazí.

Kto by na to doplatil a kto získal?

Podľa M. Lehutu by mohli mať problém aj samotné firmy, ktoré už dnes nevedia nájsť dosť kvalifikovanej pracovnej sily a aj napriek tomu potrebujú rásť a rozvíjať svoj biznis.

„Problém môžu mať firmy, ktoré už dnes pri nízkej miere nezamestnanosti nevedia nájsť dostatok ľudí na svoj ďalší rast,“ vysvetľuje Lehuta pre Startitup.

Na druhej strane toto opatrenie môže výrazne pomôcť globálnej ekológii, čo je aj v súčasnosti horúcou témou. Pláneta by podľa Lehutu mohla profitovať z nižšej produkcie a spotreby, čo by sa určite odzrkadlilo v znížených emisiách.

Nie len firmy by boli nespokojné, ale samotní zamestnanci by si platovo pohoršili. Prečo? So znížením produktivity práce a hodín by logicky prišlo aj zníženie ceny práce. „Je prirodzené, že ak si vlastníci firiem nenechajú ukrojiť zo ziskov, tak v takej situácii budú nižšie aj platy,“ hovorí Lehuta. Súčasne klesnú aj celkové príjmy v ekonomike.

zdroj: Unsplash

Príroda vs. ľudia a firmy

Aké je teda ideálne riešenie? Podľa Lehutu by toto riešenie malo spočívať v zisťovaní skutočných preferencií ľudí o preferovanom pomere pracovného času a voľna s ohľadom na výslednú výšku príjmu a životnej úrovne.

„Mnoho ľudí by totiž možno nepracovalo (a nezarábalo) ‚od svitu do mrku’, ak by sa podobne rozhodli aj všetci ostatní, a nemuseli by tak medzi sebou súťažiť’ spoločenským statusom, drahou spotrebou (autá, dovolenky, hodinky a p.). Dôležitá je tak aj flexibilita zamestnávania, napríklad širšie možnosti využívania čiastočných úväzkov,“ uzatvára Lehuta.

Slovenský portál Profesia.sk pracovné ponuky pre 4-denné pracovné týždne zaznamenal aj u nás. Dôvodom bol hlavne pokles zákaziek, čo malo negatívny vplyv na ekonomickú situáciu firiem.

„Čo sa týka 4-denného pracovného týždňa u nás, zaznamenali sme minulý rok, že niektoré firmy premýšľali o zavedení niečoho podobného. Išlo najmä o firmy v strojárskom či automobilovom priemysle, ktoré sa takýmto spôsobom chceli vysporiadať s nižším počtom zákaziek. Zamestnávateľské združenia na Slovensku však minulý rok avizovali, že ak by na Slovensku došlo k skracovaniu pracovného času, nezaobišlo by sa to bez znižovania platov,“ povedala pre Startitup hovorkyňa Profesie Nikola Richterová.

zdroj: Unsplash

Mladá generácia má iné požiadavky

Richterová z Profesie ďalej hovorí, že zo skúsenosti vyplýva, že pracovný týždeň s nižším počtom hodín alebo dní by mohol vyhovovať skôr mladšej generácii. Tieto debaty tak iba utvrdzujú skutočnosti, že práve nová generácia zamestnancov je odvážnejšia a teda od zamestnávateľov očakáva možno aj to, čo by staršie ročníky ani nenapadlo.

„Nechceme generalizovať, ale vo všeobecnosti majú firmy skúsenosti, že staršia generácia zamestnancov bola prispôsobivejšia, tú mladšiu treba viac zaujať,” dodáva Richterová s tým, že  je to samozrejme spôsobené aj novou dobou, ktorá je dnes ako keby rýchlejšia a teda aj požiadavky ľudí sú iné.

„Naše prieskumy však už v minulosti ukázali, že práve skupina mileniálov žiadala od zamestnávateľov najčastejšie benefity, ktoré boli spojené s väčšou voľnosťou,“ dopĺňa.

Z toho vyplýva, že najväčší osoh by zo skrátenia pracovného týždňa a času mala príroda. Firmy a zamestnanci by veľmi neprofitovali. Súčasné pokusy sú však len v štádiu pozorovania a experimentovania. Na bližšie a relevantné údaje si budeme musieť počkať.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech