Ako liečiť Covid-19 doma a kedy volať záchranku? Pražskí záchranári zostavili nápomocný manuál

Dnes sa už ťažší priebeh ochorenia Covid-19 netýka len starších ľudí s inými zdravotnými problémami. Aj napriek tomu, že mnoho ľudí sa s ním zvládne popasovať vlastnými silami, zdravotný stav sa môže rýchlo zmeniť.

Ľudia však často nevedia, kedy je čas volať záchranku. Kým niektorí ju volajú aj keď v ohrození života nie sú, iní sa rozhodnú konať až keď je neskoro.

Pražskí záchranári preto vypracovali pre verejnosť manuál. Uvádzajú v ňom informácie k liečbe koronavírusu, koho je potrebné kontaktovať, ale tiež aj kedy je nutné zavolať rýchlu pomoc či kedy stačí zostať doma.

zdroj: TASR/AP Photo/Petr David Josek/File

Dýchavičnosť je hlavným znakom, kedy sa ozvať

Obvyklý priebeh ochorenia so sebou nesie príznaky v podobe horúčky, kašľa, nechutenstva a celkovej slabosti. To by ľudia za normálnych okolností mali zvládnuť vyliečiť vlastnými silami, nezabúdajúc na konzultáciu so svojím obvodným lekárom.

Ľudia sa však často pre zavolanie záchranky nerozhodnú včas. „Nie je tomu tak len v súvislosti s koronavírusom, koľkokrát sme na dispečingu bohužiaľ poslední, kto s tým človekom hovorí,“ opísala pre Seznam Zprávy Jana Poštová, hovorkyňa pražskej záchrannej zdravotnej služby.

Stratil si po COVID-19 čuch? Vďaka Slovenskej akadémii vied si ho môžeš vyšetriť v pohodlí domova

Ako ďalej vysvetľuje, ak si človek nie je istý, či situáciu doma zvládne vlastnými silami, treba zavolať záchranku. Čo sa týka konkrétne koronavírusu, hlavným znakom potreby volania záchranky je dýchavičnosť.

„Ak človek nedopovie celú vetu bez toho, aby sa nadychoval medzi jednotlivými slovami, je to signál vážnej dýchavičnosti, takže určite by mal volať záchranku,“ dodáva Jana Poštová.

Nie je nutné experimentovať

„Domáca liečba Covidu-19 je často záležitosťou, ktorú ľudia vo veľkom podceňujú a nevenujú jej dostatočnú pozornosť. Aj kvôli tomu sa niekedy ich stav zhorší natoľko, že je potrebné volať záchranárov,“ hovorí pre Seznam Zprávy Mária Svobodová, hovorkyňa plzenskej záchrannej služby.

Myslí si, že ľudia sa doma často liečia nedostatočne, niekedy nemajú lieky, inokedy ich zas nesprávne užívajú. Potom sa ľahko môže stať, že sa ich zdravotný stav zhorší. Ako dodáva, platí to najmä pre staršie a ohrozené osoby.

Prvým bodom pri ochorení Covid-19 je skontaktovanie sa s praktickým lekárom. Ako manuál od pražských záchranárov uvádza, v prípade mierneho priebehu ochorenia nie je nutné experimentovať. Dané príznaky stačí liečiť so známou a bežnou liečbou.

zdroj: Unsplash/Mark Fletcher-Brown

Bežná pomoc z lekárne

Bežná liečba spočíva v dostatočnom odpočinku, veľkom príjme tekutín, ale tiež aj v konzumovaní potravín bohatých prevažne na vitamíny D, C a zinok.

V prípade horúčky sa taktiež odporúčajú bežne dostupné lieky. „Najčastejšie ide o lieky na horúčku alebo bolesť na báze paracetamolu, ibuprofenu alebo kyseliny acetylsalicylovej, ďalej lieky na kašeľ a na nádchu,“ hovorí Bohumil Seifert, lekár a vedecký sekretár Spoločnosti všeobecného lekárstva SLS.

Pokiaľ ide o kašeľ, opäť je vhodné staviť na voľno predajné lieky. Pomôcť však môžu aj bylinky v podobe skorocelového sirupu alebo prieduškového čaju.

Slovenské kúpele začínajú liečiť pacientov, ktorí prekonali COVID-19. Používajú pri tom aj inhaláciu minerálky

Päť rád, kedy volať 155

1. Stav sa začne zhoršovať z hodiny na hodinu, a to najmä u osôb, ktoré sa liečia na srdcové a pľúcne ochorenia, cukrovku, vysoký tlak. Platí to aj pre osoby s poruchou imunity, silnou obezitou či onkologických pacientov.
2. Dýchanie sa zhorší natoľko, že chorý nemôže povedať celú vetu bez zadýchania, prípadne na jeden nádych nenapočíta do desať.
3. Chorý má poruchy videnia, sluchu, rovnováhy, pamäti, prípadne omdlieva.
4. Pacient pozoruje nezvyčajné príznaky mimo tých, ktoré boli vymenované vyššie a sú považované za bežný priebeh ochorenia.
5. Pacient si svojím zdravotným stavom nie je istý alebo má strach.