AKTUÁLNE: Kočnerovia a Bašternákovia majú smolu, majetky už pred štátom neskryjú

Správu majetku zaisteného v trestných konaniach by mal mať na starosti Úrad pre správu zaisteného majetku. Vyplýva to z nového zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku, ktorý dnes schválila vláda. Zmeny ešte musí odobriť parlament.

Byty aj bitcoiny

Ministerka spravodlivosti SR Mária Kolíková (Za ľudí) počas vlády pripomenula, že v minulosti podobný zákon prešiel vládou, no nedostal sa cez parlament. Podľa nej ide o silný nástroj, ktorý umožní, aby sa prokuratúra venovala tomu, čomu sa má. Nový úrad by mal podľa nej zabezpečiť to, aby zaistený majetok nestrácal na hodnote.

„Majetkom sa na účely tohto zákona rozumejú veci podľa Občianskeho zákonníka, živé zvieratá, práva alebo iné majetkové hodnoty, najmä byty, nebytové priestory, peniaze v hotovosti alebo peniaze vedené na účte v banke alebo pobočke zahraničnej banky a peniazmi oceniteľné hodnoty vrátane virtuálnej meny,“ uvádza sa v návrhu zákona z dielne rezortu spravodlivosti ktorý zároveň novelizuje aj trestný zákon a trestný poriadok.

84 prípadov za utorok. Máme tu superšíriteľov zodpovedných za 80% infekcií, tvrdí Krajčí

Účelom správy zaisteného majetku je podľa ministerstva zabrániť, aby došlo bezdôvodne k zníženiu hodnoty zaisteného majetku alebo k jeho zmenšeniu a zabezpečiť, aby sa hodnota zaisteného majetku očakávaným spôsobom zvýšila. V praxi to znamená, že hlavní podozriví v kauzách už nebudú mať čas skryť majetky a prepísať ich na iné osoby tak, aby nemuseli polícii nič odozdávať.

Urobil to napríklad aj obvinený Ladislav Bašternák, ktorý prepísal nehnuteľnosti na manželku až po tom, čo ho zadržali a tak mu štát nemohol na tento majetok siahnuť.

Nový úrad

Úrad, ktorý má sídliť v Bratislave, má riadiť a za jeho činnosť zodpovedať riaditeľ úradu, ktorého na funkčné obdobie piatich rokov vymenúva a odvoláva šéf rezortu spravodlivosti. Tá istá osoba bude môcť byť vymenovaná za riaditeľa úradu najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Na účely riadneho výkonu správy zaisteného majetku je úrad podľa zákona oprávnený vykonať všetky potrebné úkony, nahliadať do účtovných záznamov, zmlúv a ďalších písomností týkajúcich sa zaisteného majetku a vstupovať na miesta určené na podnikanie, kde sa nachádzajú. Úrad v prípade nadobudnutia účinnosti zákona začne vykonávať svoju činnosť od 1. augusta 2021. Prvé výberové konanie na funkciu riaditeľa úradu má Ministerstvo spravodlivosti SR vyhlásiť do 31. januára 2021.

Korupcia v súdnictve sa bude trestať prísnejšie 

Pokiaľ ide o novelizáciu trestného zákona a trestného poriadku, v tejto oblasti sa upravuje napríklad zaisťovanie hnuteľných vecí, nehnuteľností, peňažných prostriedkov, cenných papierov, virtuálnej meny alebo majetkových účastí v právnickej osobe. Ako sa uvádza v návrhu, zaistenie môže trvať po nevyhnutný čas, v úhrne najviac päť rokov. V odôvodnených prípadoch sa táto lehota môže predĺžiť o sedem mesiacov, a to aj opakovane.

Most kapitána Danka v Bratislave nebude. Ľudia v ankete vybrali nový názov

Návrh ministerstva takisto zavádza pojem takzvaného zneužitia práva. „Kto ako sudca, prísediaci sudca alebo rozhodca rozhodcovského súdu pri rozhodovaní svojvoľne uplatní právo a iného tým poškodí alebo zvýhodní, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“ Rovnako rezort definuje tzv. prijatie nenáležitej výhody.

„Kto ako verejný činiteľ priamo alebo cez sprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo si dá sľúbiť nenáležitú výhodu v súvislosti s jeho postavením alebo funkciou, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky,“ píše sa v návrhu.

Trestom v trvaní do dvoch rokov sa zase podľa návrhu potrestá ten, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa verejnému činiteľovi alebo inej osobe poskytne, ponúkne alebo sľúbi nenáležitú výhodu v súvislosti s postavením alebo funkciou verejného činiteľa.

Návrh tiež počíta s pôsobením Európskej prokuratúry, ktorá má na slovensku riešiť prípady poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev. „Spory o právomoc medzi Európskou prokuratúrou a prokuratúrou rozhoduje najvyšší súd,“ uvádza sa v návrhu. Zmeny by mali nadobudnúť účinnosť od januára 2021.