Americký generál načrtol scenár útoku na Pobaltie. Rusko by prišlo o toto územie do 24 hodín

Vojenská hra postavila NATO pred scenár, v ktorom Rusko využije zámienku „humanitárnej krízy“ v Kaliningrade a obmedzenou operáciou v Suwalskom koridore oddelí pobaltské štáty od spojencov na juhu a západe.

Generál vo výslužbe Ben Hodges v komentári pre denník The Telegraph upozorňuje, že simulácia naznačila nepríjemnú možnosť: Rusko by mohlo „uchmatnúť dôležité oblasti územia NATO bez potreby veľkých počtov vojakov a bez masívnych strát“. V hre sa pritom ukázalo, že aj politická váhavosť môže byť pre útočníka rovnako dôležitá ako čisté počty jednotiek.

Podľa Hodgesa je kľúčové, aby sa obrana nezužovala na otázku, či Litva „vydrží“. Dôležitejšie je, či aliancia dokáže rýchlo získať iniciatívu, a to aj mimo miesta útoku, aby Rusko stratilo motiváciu pokračovať.

Mobilita a logistika

V rozhovore pre Die Welt Hodges priznáva dôveru v obranu severovýchodného krídla, no súčasne varuje, že Pobaltie musí rátať s obdobím, keď bude bojovať s minimálnymi posilami. Pri extrémne nepriaznivom vývoji hovorí o potrebe byť pripravený aj na dlhší odpor: „Tieto dva týždne vychádzajú z absolútne najhoršieho scenára… vojaci nesedia vo vozidlách a nečakajú ako na štarte pretekov.“ Zmysel tejto poznámky je logistický, nie dramatický: presuny veľkých jednotiek brzdí reálna infraštruktúra, režimy priorít a kapacity železníc.

Hodges zároveň zdôrazňuje, že NATO nie je „ochranný múr“, za ktorý sa dá schovať. Pobaltie a jednotky rozmiestnené na jeho území sú súčasťou predsunutej obrany a musia byť pripravené fungovať aj v situácii, keď politické rozhodnutia a presuny naberú sklz.

Munícia, protivzdušná obrana a zraniteľná infraštruktúra

Jedna z najtvrdších lekcií z Hodgesových vyjadrení pre Die Welt sa týka zásob a ochrany. Pri munícii hovorí priamo: „V každom cvičení, na ktorom som sa podieľal, bola munícia po dvoch dňoch vyčerpaná.“ Ide o štrukturálny problém, pretože veľké sklady sú drahé a v mieri politicky nepopulárne.

Najväčšie obavy však viaže na protivzdušnú obranu a na možnosť masívnych útokov na dopravné uzly. Varuje pred scenárom, v ktorom Rusko útočí na logistiku a prístavy s intenzitou porovnateľnou s útokmi na Ukrajinu: „Stovky dronov, 40, 50, 60 rakiet na Klaipedu, Rigu, Tallinn, Gdansk, Bremerhaven… pretože Rusko vie, že sú pre našu obranu rozhodujúce.“ Takýto tlak by mohol paralyzovať presuny aj rozhodovanie, ak by neexistovali vopred nacvičené postupy.

Odstrašenie cez schopnosť zasiahnuť inde

Hodges v The Telegraph vyvodzuje z vojenskej hry širší záver: najlepšou obranou Európy je, aby Ukrajina Rusko porazila, čím sa zníži chuť Moskvy testovať hranice. Zároveň upozorňuje na „šedú zónu“ a potrebu naliehavosti pri ochrane dopravných, energetických a finančných sietí, vrátane pripravenosti na ofenzívne kyberkapacity.

V logike odstrašenia kladie dôraz na to, že ruský krok v Suwalskom koridore musí znamenať náklady aj inde. V rozhovore pre Die Welt ide ešte ďalej a tvrdí, že Kaliningrad by sa dal vyradiť veľmi rýchlo bez pozemnej invázie: „Som si dosť istý, že Kaliningrad by bol do prvých 24 hodín vyradený. To povedali aj iní velitelia. Nemyslím tým pozemné jednotky, ktoré by tam vtrhli, ale použitie kinetických aj nekinetických prostriedkov, aby sa Kaliningrad neutralizoval ako vojenský faktor pre Ruskú federáciu.“

V The Telegraph túto logiku rozvádza do konkrétnejších kontúr odstrašenia. Tvrdí, že ak by Rusko urobilo krok v Suwalskom koridore, reakcia nemá byť pasívna a čisto defenzívna, ale taká, ktorá spraví otvorenie koridoru ku Kaliningradu zbytočným. Hodges ako príklad uvádza kombináciu leteckej sily, presných zbraní dlhého dosahu a kybernetických zásahov, ktoré by vedeli rýchlo neutralizovať ruské základne, rakety a schopnosť operovať z Kaliningradu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie