Atómová hora Fordow údajne prežila: Uniknuté správy Pentagónu ukazujú, že jadrové srdce Iránu odolalo bombardovaniu

V noci z 21. na 22. júna odleteli štyri bombardéry B‑2 Spirit z letoch Whiteman Air Force Base s jediným cieľom: zasiahnuť tri najcitlivejšie body iránskeho jadrového programu – Fordow, Natanz a Isfahán. Stroje zhodili štrnásť „bunker‑busterov“ GBU‑57, každý s hmotnosťou trinásť ton a schopnosťou preraziť viac než 60 metrov železobetónu.

Pred ich príchodom pripravili rovnaké lokality izraelské stíhačky F‑35I, ktoré vyradili radary a iránsku protivzdušnú obranu. Podľa amerického denníka The New York Times americké bomby „zasypali vstupy zeminou a rozmetali nadzemnú infraštruktúru“, no hlboké podzemné haly zostali väčšinou neporušené.

Pentagón dodal, že akcia trvala len 43 minút. Radary v Qome zachytili bombardéry až po odhodení bômb. Pre 509th Bomb Wing to bol prvý bojový zásah B‑2 od roku 2018.

Zistenia vojenského spravodajstva

Tri dni po náletoch zaslala Defense Intelligence Agency (DIA) do Bieleho domu päťstranovú predbežnú analýzu. Dokument konštatuje, že iránsky program bol „spomalený o menej než šesť mesiacov“. „Program bol spomalený, ale nie paralyzovaný,“ cituje The New York Times anonymného predstaviteľa DIA.

Zistenia priamo odporujú vyhláseniam prezidenta Donalda Trumpa o „totálnej demolácii“. Minister obrany Pete Hegseth trval na tom, že bomby „trafili presne to pravé miesto“ a kritikov označil za tých, ktorí sa snažia „znevážiť prezidenta a pilotov“. Sedem funkcionárov Pentagónu oslovených CNN však odhadlo účinok len na niekoľkomesačné zdržanie.

Podzemné labyrinty Fordow a Natanz

Fordow, zakopaný osemdesiat metrov pod vápencovým masívom, koncipoval Teherán práve preto, aby odolal americkým „bunker‑busterom“. Analytici CENTCOM‑u vopred varovali, že na úplný kolaps by boli potrebné opakované vlny. „Bez tretieho či štvrtého zásahu sa strecha nezrúti,“ upozorňovali bývalí velitelia, ktorých citovala agentúra Associated Press.

Satelitné snímky spoločnosti Maxar potvrdzujú zasypané tunelové portály, avšak hlavné obohacovacie haly ostali staticky nepoškodené. V Natanzu, kde je podzemný komplex plytší, bombardovanie prerušilo elektrické vedenie a poškodilo montážne haly centrifúg. Odborníci odhadujú, že plné napájanie a vyčistenie prístupových ciest môže Teheránu trvať tri až šesť mesiacov, ak sa neobjavia ďalšie útoky.

zdroj: TASR/Maxar Technologies via AP

Napätie vo Washingtone

Kongres mal počuť detaily operácie už v utorok, no brífing bol odložený. Demokratický senátor Jack Reed upozornil, že „konečné hodnotenie škôd stále chýba a odhady sa menia“. Prezident Trump na sieti Truth Social nazval akciu „jedným z najúspešnejších náletov v histórii USA“, zatiaľ čo hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavitt označila únik z DIA za „prácu anonymného lúzra v tajných službách“.

Republikán Michael McCaul pripustil pre CNN, že pôvodný plán nikdy nepočítal s „úplným zrovnaním“ zariadení – cieľom bolo poškodiť technologický reťazec a získať čas na diplomaciu.

Izraelský uhol pohľadu a riziko tajných lokalít

Izrael, ktorý proti iránskym cieľom útočil už od 16. júna, tvrdí, že kombinované údery vrátili Teherán o dva roky späť a že ak by sa Irán pokúsil program obnoviť, izraelské letectvo zasiahne znovu. CNN však pripomína, že rovnaký dvojročný sklz deklaroval Tel Aviv už pred príchodom amerických B‑2.

Izraelské hodnotenie situácie tiež pripúšťa, že Fordow vydržal viac, než sa čakalo. Odborník Jeffrey Lewis varuje, že menšie tajné obohacovacie linky, ktoré sa zmestia do priemyselnej haly, mohli zostať nedotknuté: „Tieto zariadenia môžu poslúžiť ako základ rýchlej rekonštitúcie programu.“

Urán, centrifúgy a scenáre ďalšieho postupu Teheránu

Podľa DIA sa iránskemu veleniu podarilo deň pred útokom odviezť väčšinu zásob 60‑percentne obohateného uránu a časť moderných centrifúg IR‑6. Associated Press cituje zdroj, podľa ktorého „delikátne centrifúgy sú síce náročné na presun, no Irán ich balil už týždne predtým“.

Teherán si tak zachoval materiál aj know‑how potrebné na tzv. „rýchly breakout“. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu odhaduje, že 42 kilogramov 60‑percentného uránu stačí po doobohatení na jednu hlavicu; Irán má vyše 400 kilogramov. Ak by politické vedenie vydalo pokyn, mohol by zostrojiť jednoduchú bombu do troch mesiacov, hoci miniaturizovaná hlavica pre rakety by si vyžiadala roky.

Mierové rokovania a tlak inšpektorov MAAE

Ako sme ťa informovali v tomto článku, osobitný vyslanec prezidenta Trumpa pre Blízky východ Steve Witkoff v utorok večer uviedol, že USA rokujú s Iránom o trvalej mierovej dohode.

„Už spolu hovoríme a to nielen priamo, ale aj prostredníctvom partnerov. Dúfame, že sa nám podarí uzavrieť dlhodobú mierovú dohodu, ktorá Irán vzkriesi,“ povedal pre Fox News, cituje agentúra DPA. Podľa neho by prípadná dohoda umožnila civilný jadrový program, ale bez obohacovania uránu na území Iránu.

Zároveň šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi vyhlásil, že hlavným cieľom agentúry je návrat inšpektorov do jadrových zariadení. „Chceme preveriť rozsah škôd aj stav obohateného uránu,“ uviedol vo Viedni, píše agentúra ČTK.

Irán podľa Grossiho ešte 13. júna informoval agentúru o ochranných opatreniach, ktoré naznačujú, že zásoby obohateného uránu útoky prežili. Iránsky parlament zároveň hlasoval za pozastavenie spolupráce s MAAE, no posledné slovo má Najvyššia rada národnej bezpečnosti.

Geopolitické dôsledky a čo môže nasledovať

Americký útok mal dvojaký cieľ: fyzicky poškodiť zariadenia a zároveň donútiť Teherán vrátiť sa k rokovaciemu stolu. Prvá ambícia sa naplnila len čiastočne, druhá vôbec. Iránski predstavitelia nazvali nálety „aktom agresie“ a vyhlásili, že „zvýšia odhodlanie k vedeckému pokroku“.

Cena ropy Brent vyskočila po útokoch o šesť percent, no do týždňa sa vrátila na pôvodnú úroveň. Európski diplomati skúmajú možnosť oživenia dohody JCPOA z roku 2015, ktorú Washington opustil v roku 2018. Analytici varujú, že bez dohľadu môže Irán rozptýliť kapacity do menších, ťažšie zistiteľných lokalít a znížiť tak zraniteľnosť voči budúcim bombardovaniam.

Čo sme si z toho odniesli?

Operácia demonštrovala technologickú silu USA aj odhodlanie Izraela, no zároveň odkryla limity konvenčnej munície proti hlboko zakopaným cieľom. Zistenia The New York Times, CNN a Associated Press sa zhodujú, že jadrové ambície Iránu utrpeli, ale nezanikli.

Kľúčová otázka preto neznie, koľko betónu sa zrútilo, ale či sa po horúcom lete 2025 podarí nájsť cestu späť k diplomacii skôr, než padne ďalšia salva „bunker busters“.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie