Slovensko proti koronavírusu bojuje s veľkou nevýhodou. Až 70 % Slovákov žije s rodičmi, sme prví v Európe

lenka buchlakova
Lenka Buchláková

Slovensko má jeden z najvyšších počtov mladých ľudí, ktorí žijú doma s rodičmi. Ide dokonca o niečo vyšší podiel ako v Taliansku či Španielsku. Viac ako tradície a blízkosť rodiny v Taliansku či Španielsku, sa u nás a v postkomunistických krajinách ukazuje, že si samostatné bývanie nemôžu všetci dovoliť.

O mamahoteli a viacgeneračných rodinách sme sa rozprávali s analytičkou Slovenskej sporiteľne Lenkou Buchlákovou.

Taliani a Španieli majú v prípade šírenia koronavírusu problém aj v tom, že žijú starí s mladými v jednom dome či byte. Ako je to u nás?

U nás nie sú štatistiky lepšie. Až dve tretiny mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žijú v tzv. mama hoteli. Teenageri a mladší ľudia vo veku 16 až 29 rokov sú až v 90- tich percentách prípadov doma. Ak sa pozrieme na štatistiky, ktoré hovoria o dospelákoch, teda ľudí od 18 do 34 rokov, tam nelichotivo kraľujeme tabuľke. Až takmer 70 % ľudí v tejto vekovej kategórii žije s rodičmi, priemer 27 krajín EÚ je na úrovni 50 %.

Priemerný vek ich rodičov je na úrovni 52 rokov. Typické pre juh Európy v tomto prípade je, že má skôr výrazne vyšší počet dospelých, ktorí žijú s rodičmi. Taliani majú veľmi veľa dospelých, ktorí žijú s rodičmi. V prípade 30 až 49 ročných ľudí, až pätina z nich žije so svojimi rodičmi.

V porovnaní so Slovenskom je to dvakrát toľko. Napríklad v Nemecku ide len o 6 percent, vo Francúzsku je to len okolo jedného percenta. Ukazuje sa, že hlavne krajiny na juhu, majú bližšie väzby s rodinou. Podobne ako v Taliansku je to v Grécku, kde 17 % ľudí v tejto vekovej kategórii žije s rodičmi, v Španielsku je to okolo 10 percent.

Ako je to s viacgeneračnými rodinami?

Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2011 sú až dve tretiny slovenských domácností zložené z troch generácií, teda rodičov a manželského páru s dieťaťom alebo deťmi. V krajinách na juhu je tento podiel na úrovni približne 50 %. Práve pre postkomunistické krajiny ako je Slovensko a zároveň aj južnú Európu je charakteristické, že najvyšší podiel rozšírených rodín tvorí pár s rodičom či rodičmi a ich dieťaťom či deťmi.

Na Slovensku majú rozšírené trojgeneračné rodiny najvyššie zastúpenie zo všetkých, a to na úrovni 60 percent. Aj druhým najviac zastúpeným typom rozšírenej rodiny je trojgeneračné spolužitie slobodného rodiča s jeho rodičom/rodičmi a dieťaťom/deťmi. Takéto rodiny majú štvrtinové zastúpenie v krajine.

Zarábame si tým na problém, aký je teraz v Taliansku?

Rozdielom je to, že tamojšia populácia je staršia, a tak v domácnostiach sa nachádza viac ľudí starších ako 65 rokov. Taliansko má približne 23 % tamojších obyvateľov starších ako 65 rokov, u nás je tento podiel na úrovni zhruba 16 %.

Na Slovensku vlani žila sama tretina ľudí starších ako 65 rokov.  Zároveň sa u nás prijali skoršie reštriktívne opatrenia, ktoré sa ukazujú ako efektívne. Ľudia by sa v tomto období mali vyhýbať sociálnym kontaktom, práve kvôli tomu, že neohrozujú len seba, ale aj svojich blízkych, s ktorými žijú v jednej domácnosti.

Takže toto je typické len pre postkomunistické krajiny a juh Európy?

Dá sa povedať, že áno. V severských krajinách sú rozšírené domácnosti zastúpené minimálne a častejšie ide o dvojgeneračné spolužitie páru s rodičom/rodičmi alebo o slobodného dospelého s rodičom/rodičmi a dieťaťom/deťmi. Aj to je dôvod, prečo v týchto štátoch deti žijú v rozšírených rodinách minimálne.

Naopak, na Slovensku sa skoro každé piate dieťa vychováva v rozšírenej rodine. Priemerný počet členov v jednej domácnosti je v prípade Slovenska na úrovni 2,9 člena. V Taliansku a Španielsku tento podiel dosahuje úroveň do 2,5 člena.

Zaujímavosťou je, že viac mužov zostáva s rodičmi ako ženy. Práve dospelí, ktorí nemajú partnera/partnerku, dožívajú väčšinou so svojimi rodičmi v jednom byte či dome. Ide najmä o krajiny juhu, ale štatisticky sa to viac deje aj u nás. Podobne to je napríklad v Lotyšsku, Bulharsku, Poľsku či Írsku.

Čím to je, že mnoho mladých sa na Slovensku nevie osamostatniť?

Viac ako tradície a blízkosť rodiny na juhu Európy sa u nás a v ďalších postkomunistických krajinách ukazuje, že si samostatné bývanie nemôžu všetci dovoliť. Podľa Eurostatu za rok 2018 sa každý piaty mladý človek na Slovensku vo veku 20 až 34 rokov nevzdelával ani nepracoval.

Mnohí tak majú problém byť  finančne nezávislí do tridsiatky. Mladí Chorváti si držia prvenstvo, s vekom odchodu z rodičovského hniezda na úrovni 31,8 rokov. U nás sa to pohybuje na úrovni 31 rokov.

Oproti Švédom, Dánom, Fínom či Luxemburčanom sa naši mladí osamostatňujú zhruba o 10 rokov neskôr. Spomínané krajiny majú priemerný vek odchodu mladých vo veku 25 až 34 rokov na úrovni do 22 rokov. Súvisí to s lepšou životnou úrovňou ale aj tým, že mnohí mladí po škole cestujú a spoznávajú svet.

Problémom je, že k hypotéke sa dostávajú ťažko.

Problémom je, že mnoho mladých na Slovensku sa nedokáže osamostatniť, nakoľko štátna politika v oblasti nájomného bývania pre mladých stagnuje. Ak chcú vlastné bývanie, narážajú na mnoho komplikácií.

Národná banka Slovenska sprísňovala v poslednom období podmienky na získanie hypotéky, pričom je potrebné mať nasporených minimálne 10 % z ceny nehnuteľnosti. Mladí musia myslieť na šetrenie už počas vysokej školy, ak sa po jej skončení chcú čím skôr osamostatniť.

Čím dlhšie obdobie, tým lepšie. Napríklad ak by sme potrebovali 11- tisíc eur do troch rokov, šetriť by sme si museli 300 eur mesačne.  Ak by sme to chceli urýchliť, za dva roky by sme mesačne museli dávať bokom výrazne vyššiu sumu, a to až 460 eur. Naopak, ak chceme vo vlastnom bývať o päť rokov, stačí šetriť 180 eur.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech