Bizarné rituály aj veštenie! Fakty, ktoré ste o slovenskom chlebe zaručene nevedeli

1. Gombíky v ceste? Aj takto sa dievčatá učili miesiť

Pečenie chleba kedysi trvalo aj celé hodiny. Na dedinách sa piekol väčšinou raz do týždňa a naraz sa pripravilo niekoľko bochníkov, ktoré museli rodine vydržať do ďalšieho pečenia.

Večer sa pripravil kvások a preosiala múka, skoro ráno sa ručne miesilo cesto. Dievčatá sa túto prácu učili odmalička. Matky im do cesta dokonca sypali fazuľu, bôb či gombíky, ktoré museli počas miesenia nájsť. Zo zvyškov cesta sa potom piekli placky či podplamenníky, na ktoré čakali najmä deti.

„Chlieb nebol pre našich predkov iba potravinou. Bol výsledkom práce celej rodiny, symbolom hojnosti a Božím darom. Preto sa s ním zaobchádzalo s mimoriadnou úctou a jeho prípravu sprevádzalo množstvo zvykov, rituálov a poverových predstáv,“ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská.

2. Sedemkrát sa prežehnal

Úctu k chlebu dokazuje aj to, koľkokrát sa počas jeho prípravy robil znak kríža. Od miesenia cez kysnutie a vkladanie do pece až po nakrojenie či odloženie sa mohol chlieb prežehnať až sedemkrát.

Na západnom Slovensku sa pred prvým nakrojením robieval nožom kríž priamo na chlebe.

3. Spadol na zem? Pobozkať, nie vyhodiť

Keď kúsok chleba spadol na zem, zdvihli ho a pobozkali. Nevyhadzovali sa dokonca ani omrvinky. Na jar ich ľudia dávali do prvej brázdy, aby bola dobrá úroda.

Aj takéto drobnosti ukazujú, aké výnimočné postavenie mal chlieb v každodennom živote.

4. Z cesta sa veštil aj budúci manžel

Okolo pečenia vzniklo aj množstvo povier. Kým cesto kyslo, nemalo sa v izbe zametať. Verilo sa totiž, že by gazdiná spolu so smeťami „vymietla“ aj dobrotu budúceho chleba.

A keď dievča miesilo chlieb prvýkrát, z cesta sa dala predpovedať jeho budúcnosť. Keď pri miesení cesto pukalo, dievča malo dostať „muža v čižmách“ – čiže bohatšieho pána, a keď nepukalo, muža v papučiach – sedliaka, vysvetľuje Nádaská.

zdroj: Billa

Dnes už neveštíme, chlieb však stále milujeme

Spôsob, akým chlieb vzniká, sa za stáročia výrazne zmenil. Jedno však zostalo, patrí medzi potraviny, ktoré si kupujeme skoro každý deň. Napríklad v predajniach BILLA sa najviac predáva tradičný konzumný biely chlieb, až 90 bochníkov každú hodinu. Dôležité pritom nie je iba to, aby bol chrumkavý a chutný. BILLA uprednostňuje domácich pekárov, preto až 80 percent výrobcov a dodávateľov pečiva, pochádza zo Slovenska.

V rôznych regiónoch sa dajú nájsť aj rôzne receptúry chleba. Aby si každý prišiel na svoje, BILLA popri veľkých výrobcoch spolupracuje aj s viacerými menšími a rodinnými pekárňami. “Medzi takých dodávateľov patrí napríklad rodinná Slatinská pekáreň so zemiakovým chlebom pečeným tradičným spôsobom či pekáreň Mravec a synovia s podpolianskymi chlebmi Poľana, Detvan, Kriváň a Pastier. V ďalších regiónoch dopĺňajú ponuku napríklad výrobky rodinných pekární PRIMAPEK či Smatana,” upresňuje hovorca BILLA Slovensko Marek Kravjar.

Z chleba si už dnes neveštíme manžela a pred krájaním ho už zväčša nežehnáme, no jedno zostalo rovnaké – vôňu čerstvo upečeného chlebíka milujeme tak ako naši predkovia.