Boj o najlepšie mozgy: EÚ investuje 500 miliónov, chce prebrať vedcov Trumpovi

Európska komisia uvedie nový balík vo výške 500 miliónov eur (18,03 miliardy korún) na rozvoj európskej vedy. Európska únia tak podľa agentúry Reuters dúfa, že priláka zahraničných vedcov, najmä tých zo Spojených štátov po tom, ako americký prezident Donald Trump oznámil rozsiahle vládne škrty, ktoré zasiahli aj vedu.

Investície do výskumu plánuje podľa denníka Le Monde s rovnakým zámerom aj Francúzsko, informuje ČTK. 

Európa chce prilákať špičkových vedcov

„Veda je investícia – a my potrebujeme ponúknuť tie správne iniciatívy. Preto oznamujem, že navrhneme nový balík vo výške 500 miliónov eur na obdobie 2025 až 2027, aby sme z Európy urobili magnet pre vedcov,“ povedala šéfka EK v priestoroch kampusu parížskej univerzity Sorbonny, kde sa dnes konala konferencia Choose Europe for Science (Vyber si pre vedu Európu).

Okrem von der Leyenovej sa jej zúčastnil aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, zástupcovia európskych univerzít, ministri vedy a výskumu a európski komisári, píše denník Le Figaro.

„Rozhodli sme sa postaviť výskum, inovácie, vedu a technológie do centra našej ekonomiky. Rozhodli sme sa byť kontinentom, kde univerzity predstavujú piliere našich spoločností,“ zdôraznila šéfka EK.

Členské štáty únie by mali do vedy a výskumu nanovo vynaložiť tri percentá hrubého domáceho produktu (HDP) do konca roku 2030, dodala.

Francúzsko chce investovať 100 miliónov

EÚ už prijala „25 percent svetových výskumníkov“ a „každé euro, ktoré investujeme do (unijného programu na podporu vedy a výskumu) Horizon Europe, zarobí do roku 2045 jedenásť eur HDP,“ uviedla bulharská komisárka Ekaterina Zacharievová zodpovedná za otázky výskumu a inovácií. V Európe sú platy vedcov a sumy vynaložené na výskum stále výrazne nižšie ako v Spojených štátoch, píše AFP.

Francúzsko sa rozhodlo k podobnému kroku – do vedy a výskumu chce „dodatočne“ investovať 100 miliónov eur, uviedol Macron. Dodal, že podporí „návrhy, vrátane tých legislatívnych, ktoré ochránia zahraničných vedeckých pracovníkov“.

Svoj zámer prilákať do Európy špičkových vedcov oznámila von der Leyenová spoločne s Macronom už minulý mesiac, a to v čase, keď v Spojených štátoch protestujú vedci proti federálnym škrtom vo výskume a zároveň Trumpova administratíva zrušila granty a kontrakty s radom univerzít, okrem iného s Kolumbijskou univerzitou, Harvardovou univerzitou či Princetonskou univerzitou.

Práve toto Trumpovo počínanie vo svojom príhovore Macron skritizoval, píše Le Monde. Odsúdil „diktát, ktorý spočíva v tom, že vláda môže zakázať, čo vedci budú skúmať a čo nie“, či už ide o ženské zdravie alebo klímu. „Nikto by si nebýval pomyslel, že demokratická veľmoc, ktorej ekonomický model spočíva tak silno na slobodnej vede, môže urobiť takúto chybu,“ povedal francúzsky prezident.

Zámer EK privítala vo svojej tlačovej správe Európska výskumná rada (ERC), ktorej šéfka Maria Leptinová v minulosti Európu kritizovala za nedostatočné financovanie vedy. ERC udeľuje prestížne granty na vedecké projekty v Európe, ktoré sú celosvetovo považované za veľmi prestížne, väčšina takto financovaných projektov priniesla zásadné objavy.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie