Bratislavská galéria Kunsthalle je v ohrození. Štát ju plánuje vysťahovať

O Kunstahlle, bez Kunsthalle. Aj takto niektorí označujú rozhodnutie Ministerstva kultúry prebudovať významnú bratislavskú galériu na takzvané „Kreatívne centrum”. Dôvodom tohto nariadenia má byť problém s čerpaním eurofondov určených na rozvoj kreatívneho priemyslu. Ide o sumu vo výške 260 miliónov eur, ktorá do súčasnosti nebola nevyužitá. Štát sa preto rozhodol investovať do dlhšie plánovaného „kultúrneho centra”, ktoré má sídliť v priestoroch Domu umenia, kde sa v súčasnosti nachádza ohrozená galéria.

Výtvarníci, kurátori a teoretici umenia bojovali 25 rokov za to, aby sa práve táto budova stala bratislavskou Kunsthalle. Podarilo sa to až v roku 2014. Podľa Niny Vrbanovej, riaditeľky Kunsthalle, tkvie výnimočnosť tejto galérie najmä v porevolučnom príbehu vytúženej a autenticky vybojovanej adresy súčasného umenia. Podľa jej slov dnes väčšina verejnosti vníma Dom umenia ako bratislavskú Kunsthalle a naopak.

Znepokojenie vyvolalo aj to, že vedeniu Kunsthalle nik tento plán dopredu neoznámil. Širšia výtvarná obec, ktorá za vznik inštitúcie typu Kunsthalle v centre Bratislavy dlhé roky bojovala, ostala zneistená. Vynárajú sa otázky, kde a v akej podobe bude Kunsthalle ďalej fungovať a či má vôbec Kunsthalle bez výstavných sál zmysel.

Bratislavská galéria je podľa riaditeľky N. Vrbanovej ten typ inštitúcie, ktorá patrí k výbave každého hlavného mesta či metropoly. Tvrdí, že myšlienka Kunsthalle sa spája s hodnotami otvorenosti, komunikácie, kritického a progresívneho myslenia nielen v oblasti umenia a kultúry, ale aj akútnych spoločenských problémov, ktoré často a odvážne vo svojich projektoch reflektuje.

Galéria od svojho vzniku realizovala množstvo pamätných výstav a nadväzovala partnerstvá aj so zahraničnými inštitúciami a odborníkmi. Jej cieľom bolo vytvoriť reprezentatívny výstavný priestor v hlavnom meste, ktorý by prezentoval výstavy domácich aj zahraničných vizuálnych umelcov. Sústreďuje sa najmä na súčasné vizuálne umenie a jej poslaním jej priblížiť ho verejnosti novým, experimentálnym modelom.

Kunsthalle prešla v roku 2016 pod dočasnú správu Slovenskej národnej galérie. „Plánovaný projekt tzv. Kreatívneho centra poukázal paralelne na viacero problémov, ktoré sú dlhodobo neriešené, ale aj aktuálne a súvisia s ambíciami Ministerstva kultúry SR a Národného osvetového centra (NOC) pomerne necitlivo uplatniť disponibilné európske prostriedky – v tomto prípade žiaľ na úkor existencie a činnosti Kunsthalle. Medzi tie dlhodobé patrí nejasný štatút Kunsthalle ako súčasti Slovenskej národnej galérie, a zároveň pozícia nájomcu v priestore, ktorý z historického hľadiska patrí a dodnes slúži výtvarnej obci, no spravuje ho NOC, čo v praxi žiaľ predstavuje častokrát iba nezmyselnú obštrukciu,” vyjadrila sa pre Startitup.sk riaditeľka Nina Vrbanová.

Riaditeľka rozhodnutie o vysťahovaní Kunsthalle vníma ako negatívny signál postoja voči obci, histórii a pamäti Domu umenia, a napokon aj voči súčasnému umeniu ako takému. Osobnosti a podporovatelia galérie vytvorili občiansko-kultúrnu iniciatívu „Stojím pri Kunsthalle”, ktorá má podporiť myšlienku inštitucionálneho osamostatnenia a priestorovej stabilizácie galérie.

Do kampane sa môže zapojiť každý, kto ku svojej fotke pridá označenie #stojimprikunsthalle. Ďalšou možnosťou je vyjadriť svoju podporu Kunsthalle aj formou pripojenia sa k Vyhláseniu výtvarnej a kultúrnej obce Slovenska, ktoré je zverejnené ako občianska petícia na changenet.sk. Iniciatíva má ukázať, že Kunsthalle nie je iba vecou pomerne úzkoprofilovanej výtvarnej obce, ale že patrí mestu a verejnosti, ktorá ju navštevuje, ktorá sa v nej vzdeláva, ktorá sa v nej hrá ale aj vážne a kriticky premýšľa.

K výzve sa pripojila aj rektorka Vysokej školy výtvarného umenia v Bratislave Bohunka Koklesová. „Radi by sme deklarovali, že sledujeme s veľkým znepokojením pokusy Ministerstva  kultúry o transformáciu bratislavskej Kunsthalle na tzv. Kreatívne centrum Bratislava. Ministerstvo kultúry by malo všemožne podporovať prezentáciu súčasného umenia a nie likvidovať progresívne fungujúce inštitúcie,” píše sa v stanovisku pedagógov a študentov Vysokej školy výtvarného umenia.

„Ako členovia akademickej obce Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave cítime zodpovednosť za Kunsthalle, je to dobrý partner, ktorý vytvára výstavné zázemie pre súčasných umelcov, absolventov vysokých umeleckých škôl. Urobíme všetko preto, aby hlas na podporu bratislavskej Kunsthalle zosilnel,” hovorí.

Galerista Pavol Weiss sa pre denník SME vyjadril: „Prínos Kunsthalle by bol práve v samotnej existencii, ako istá protiváha voči činnosti Slovenskej národnej galérie, či Galérii mesta Bratislavy, ktoré sú zbierkotvorné a majú omnoho širšie poslanie a funkcie. Iné inštitucionálne galérie tu nemáme, takže Bratislava bez Kunsthalle by sa opäť stala hlavným mestom nekultúrnej gubernie,” vysvetľuje.

Podporovatelia galérie budú aj naďalej apelovať a vyzývať ministerstvo kultúry na otvorenú a odbornú diskusiu. „Cítime v našich stanoviskách a postojoch ohromnú podporu z radov výtvarnej a kultúrnej obce, ale aj občanov, ľudí, ktorí vedia, že Kunsthalle do centra hlavného mesta jednoducho patrí. Je to skvelé a povzbudzujúce,” tvrdí Nina Vrbanová a dodáva, že ministerka kultúry Ľubica Laššáková už ohlásila svoju osobnú účasť na vernisáži výstavy Inverzná romantika.

„Chceme veriť, že táto návšteva sa stane bázou pre ďalšie stretnutia a vecné rokovania o historickej identite Domu umenia a tiež potrebách Kunsthalle, ktorá je v prvom rade ‚halou umenia‘ – teda galériou súčasného umenia,“ hovorí.

Zdroj: Sme.sk, VSVU.sk, Changenet.sk