„Budem to robiť, až kým mi telo nepovie, že hra skončila.“ Vysokohorskí nosiči sú svetovým unikátom, láka to aj mladých

Osud ti na plecia naloží len toľko, koľko sám unesieš, vraví sa. V tomto prípade to nie je metafora. Prerývaný dych, spotené oblečenie a strmé hory. Vysokohorskí nosiči to podstupujú každý deň a dobrovoľne.

Mnohí z nich si na ramená naložia viac ako stovku kíl a s odhodlaním sa vyberú doniesť materiál na odľahlé horské miesta, ktoré za zrodom samotného nosičstva stoja.

„Keď som bol malý chlapec, šli sme s rodičmi do Tatier na prechádzku a cestou sme stretli horského nosiča. Veľmi dobre si pamätám, ako som s úžasom pozeral, že dokáže vyniesť taký obrovský náklad. Myslím si, že to bol moment, ktorý mi utkvel v pamäti,“ vraví mladý vysokohorský nosič René Bosman, ktorý má dnes 19 rokov.

Nosíme od 13. storočia

Obrovská tradícia, ktorá sa s nosičstvom spája, siaha na Slovensku až 900 rokov vzad. Jeho hlavným špecifikom je to, že sa o ňom na internete môžeš dočítať množstvo zaujímavých faktov a príbehov, no všetky znalosti a skúsenosti súvisiace s nosičstvom sa odovzdávajú len formou ústneho podania, teda kontaktnou komunikáciou z generácie na generáciu, informuje Ľudová kultúra.

zdroj: Ľudová kultára/vysokohorské nosičstvo

„Nosenie som si prvýkrát vyskúšal už ako 16-ročný, pretože ma stále fascinovalo to, ako sa dokážu chlapi s ťažkým nákladom prekonať a vyniesť ho až hore bez toho, aby sa vzdali. No naplno som sa tomu začal venovať, keď som mal 18 rokov. Vtedy som to mal už oveľa viac upratané v hlave a vedel som, že nosenie je niečo, čo by ma naozaj bavilo a viem si ním, dokonca, privyrobiť,“ vraví nosič René.

 

 

 

 

 

View this post on Instagram

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

A post shared by René Bosman travel / adventure (@jammal_420)

Vzniklo z potreby transportu materiálu na ťažko dostupné miesta, kde sa v minulosti technika nedostala, no nedostane sa tam ani dnes. Vysokohorskí nosiči prinášali materiál na stavbu chát, príbytkov, ale aj pre každodenné činnosti.

Ak sa dnes vydáš do slovenských Tatier, určite nájdeš polená dreva pripravené pre kohokoľvek, kto sa chystá na výstup a má voľné ruky.

„Vysokohorské nosičstvo, na ktorom boli závislí nielen chatári, sa stalo dôležitým tradovaným spôsobom obživy. Je spojené s kultúrnym priestorom viacerých lokalít Nízkych i Vysokých Tatier a Veľkej Fatry. Kontinuita kultúrneho fenoménu v týchto horských oblastiach trvá až do súčasnosti. V roku 1873 vznikol Uhorský karpatský spolok, ktorý nielen evidoval počet nosičov, ale zaisťoval po dobu svojej existencie aj školenia tradičného transportu pre nosičov,“ približuje jeho históriu Ľudová kultúra.

Najstaršia horská chata na Rainerových ramenách

Dnes veľmi obľúbená Rainerova chata, známa aj ako „Rainerka“, vznikla len vďaka snahe jej niekdajšieho majiteľa. Zakladateľ chaty Juraj Rainer sa narodil pred 220 rokmi. Bol to úspešný podnikateľ a priekopník v oblasti cestovného ruchu vo Vysokých Tatrách.

Táto chata je nielen najstaršou, ale aj prvou horskou chatou na Slovensku vôbec. Malinký útulný priestor takmer schátral, no Peter Petras ho zachránil a postavil opäť na nohy.

Najstaršia horská chata má cez 150 rokov a chráni ju líška. „Rainerku“ Slováci milujú a je non-stop zaplnená

Nachádza sa v Starolesnianskej poľane vo Vysokých Tatrách, približne 25 minút pešou chôdzou od Hrebienka či Zamkovského chaty. Juraj ju dal postaviť v roku 1863 v ústí Veľkej Studenej doliny.

„Rainerovci boli mimoriadne obľúbení, čo dosvedčujú záznamy návštevníkov v pamätných knihách najstaršej tatranskej osady. Najnáročnejším turistom odporúčali výstupy na Slavkovský štít. No najpopulárnejším bol výstup na Lomnický štít,“ informuje chata prostredníctvom Facebooku.

Sloboda pod nákladom

O unikátnom poslaní, ktorým sa nosičstvo pre mnohých stalo, vznikol aj dokument z produkcie Pavla Barabáša s názvom Sloboda pod nákladom. Film zachytáva najstaršiu generáciu horských nosičov, ktorí vychádzajú na ťažko dostupné miesta denne, nezáležiac od počasia či iných vplyvov.

„Pokoj hôr je skvelé sanatórium, ktoré človeku pomôže ostať pri rozume,“ vraví jeden z nosičov. „Nikdy si nepovedal chatárovi: Pozrite, aké je počasie.“ Nič, iba tiaž nákladu, prítomný moment a sloboda. Takto opisujú mnohí náročnú prácu a inak to nevidí ani René.

zdroj: Pavol Barabáš/Sloboda pod nákladom

„Pochádzam z Vysokých Tatier (konkrétne z oblasti Sibír), a tým, že som mal už od malička hory ako na dlani, vnímam, že ma to formovalo,“ vraví.

„Viete, keď sa každé ráno prebudíte a pozeráte rovno z okna na zasnežené vrcholky hôr, ranným slnkom osvietený Slavkovský štít či lúčmi zaliate Tatry pri západe slnka, tak to po čase vo vás začne vyvolávať magický pocit, ktorý vás nenápadne k horám ozaj priťahuje,“ opisuje dôvod, prečo s nosičstvom začal už s skorom veku.

Svoje začiatky nevníma ako najľahšie. Bežný svet nám často bráni užiť si prítomný okamih naplno. Pri výnose to však inak nefunguje.

„Veľmi dobre si pamätám svoje začiatky, keď som si naložil prvých 48,5 kíl, s ktorými som po asi 5 metroch spadol. Nakoniec sa mi ich v ten deň, po hodinách trápenia, podarilo vyniesť hore.“

Až po necelom mesiaci pochopil, čo pre neho nosenie znamená. „Telo si zvyklo, myseľ taktiež a keď som kráčal ráno dolinou, tak som si, zrazu, dokázal naplno užiť prítomný okamih. Len ja a prázdna dolina, jemne štebotanie vtáčikov a náklad na chrbte. Vtedy vypustím všetko nepodstatné z hlavy, len kráčam a nad ničím iným nepremýšľam.“

Ani na horách sa negativite ľudí nedá vyhnúť úplne

Posledné roky zažívajú hory turistický boom. Trasy sú zaplnené ľuďmi, vo viacerých prípadoch neskúsenými. Bohužiaľ, nie všetci si vedia užiť prítomný okamih ticha a slobody a prinášajú si so sebou trošku negativity.

„Musím povedať, že mám 19, samozrejme, nemám toľko skúseností ako chlapi, ktorí nosia celý život. No zároveň nemám problém vyniesť aj 100 kíl. Nevravím to preto, aby som sa chválil, ale preto, že sa často stretávam na chodníku s negatívnymi ľuďmi, ktorí sa opýtajú na vek a automaticky zhodnotia, že v tom nemôžem byť dobrý a že sa nemôžem považovať za nosiča,“ opisuje nepríjemné situácie.

zdroj: René Bosman

Pre predstavu o váhe nákladu dodávame, že jeden z rekordov na Slovensku drží Ladislav Kulanga, ktorý v roku 2000 zniesol neuveriteľných 210 kíl zo staničnej budovy visutej lanovky na Skalnatom plese na Skalnatú chatu.

Rovnaký človek drží rekord za vynášku 207,5 kíl v roku 1993 na Zamkovského chatu, tento rekord nebol doposiaľ prekonaný. Ladislav ho však vykonal bez dokumentácie či sprievodu, preto príbehu môžeš veriť, no aj nemusíš.

Z rekreačného nosenia sa stala pre Reného súčasť života. „Spočiatku som si povedal, že na vynášku vybehnem len raz za čas, no nakoniec to dopadlo tak, že nosievam skoro každý deň.“

Samozrejme, počas korony to bolo trochu ťažšie, pretože sa vo svete deje to, čo sa deje. Prišli zákazy a ľudí v dolinách trochu ubudlo, vraví a dodáva, že pevne verí v skoré zlepšenie situácie s prichádzajúcim oteplením.

zdroj: René Bosman

Zárobok je ako hory, veľmi individuálny

Ak si myslíš, že si na plecia naložíš 50 kíl a po výstupe ťa odmení chatár dvomi stovkami na ruku, mýliš sa. Zárobok na horách je veľmi individuálny. Záleží aj od teba a výdrže, tej počas výnosu, no aj celoživotnej.

„Za každú vynášku mám zaplatené a k tomu dostávam aj polievku a pitie. Samozrejme, že je to aj o dohode s chatárkou a o mojom prístupe. Na Zamkovského chate je chatárka veľmi príjemná a ústretová, čiže sa s ňou dá dohodnúť úplne v pohode a nemá problém ani s tým, keď prenocujeme na chate. Zároveň si myslím, že každý nosič to má inak, pretože sú tí, ktorí nosia pravidelne, a tí, ktorí občasne vybehnú hore a niečo vynesú,“ opisuje.

Zárobok, ktorý môžeš za výnos získať, je individuálny. „Ovplyvňuje ho viacero faktorov. Pohybuje sa to približne od 40 centov po 1 euro za kilogram, v závislosti od chaty, na ktorú sa tovar vynáša,“ vraví René.

zdroj: René Bosman

Začať môže každý a vždy

Nosičskú školu na Slovensku nenájdeš, no predsa to môže byť povolanie pre teba. Ako sa spomína v dokumente Sloboda pod nákladom, z 300 ľudí sa na nosenie hodí asi 1. Napriek tomu to môžeš skúsiť kedykoľvek.

„Ženy na vynáškach nestretávam skoro vôbec. Jeden jediný raz som osobne videl ženu, ktorá si to vyskúšala. No, samozrejme, že ich určite bolo viac, ale to už môžem usúdiť len zo starších fotografií, ktoré sa nachádzajú na chate,“ odpovedal René na otázku, či sa medzi nosičmi nachádza aj nežnejšie pohlavie.

Na skusy však nepotrebuješ veľa. V prvom rade ti stačí odhodlanie a vôľa vydržať, ochota na chvíľu vystúpiť z komfortnej zóny.

„Potom si stačí už len vybrať chatu a ísť sa hore opýtať, či by bolo možné si to vyskúšať. Hlavne si myslím, že sa netreba príliš preceňovať, pretože často veľké svaly nie sú to, čo pri nosení vyhráva. Myslím si, že nadpolovičnú časť nosenia zohráva psychika a odhodlanie vydržať tu chvíľku bolesti,“ radí.

Možno si ho už navždy zamiluješ

Skrehnuté prsty od zimy a štipľavý vietor nemusia byť v každý deň príjemným spoločníkom. Rovnako ani horúce slnko. Svojou vôľou chod prírody a jej stav nezmeníš, no môžeš si aj situácie, ktoré ťa nútia zotrvať, zamilovať.

„Sú aj dni, kedy nevládzem, nechce sa mi, alebo je veľmi zlé počasie, a to človeka odrádza. V takéto dni je tu pre mňa vždy moja úžasná priateľka, ktorá so mnou chodieva na vynášky veľmi často a ktorá ma vždy psychicky podporí. A presne takéto dni sú nakoniec tie, ktoré ma posúvajú najviac, pretože sa počas nich vytrápim oveľa viac, ako za dokonalých podmienok a vďaka tomu mám na konci oveľa krajší pocit. Tieto veci nás držia určitým spôsobom nažive,“ opisuje.

zdroj: SIU/Rebeka Jakubová

Môže sa stať pre teba závislosťou, ktorá ťa núti stúpať, dýchať a vnímať ticho okolo seba znova a znova.

„Často pri nosení prichádzam na nové myšlienky a nápady, taktiež mám veľmi rad komunitu a ľudí hore na chate. Samozrejme, že aj zárobok, viete, skutočnosť, že si dokážem zarobiť pri niečom, čo ma ozaj napĺňa, je parádna,“ uzavrel René.

Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 18. apríla 2021.