Čakajú nás predvolebné zásnuby Mazureka s Blahom? Vylúčiť to nemôžeme, vraví Štefančík (KOMENTÁR)

Autor je politológ, pedagóg a spoluautor publikácie Jazyk pravicového extrémizmu

Keď Robert Fico svojho času ohlásil budovanie hrádze proti extrémizmu, ani on sám zrejme netušil, ako sa komunikácia niektorých predstaviteľov Smeru jedného dňa bude podobať na výroky Milana Mazureka či Mariana Kotlebu.

Niežeby Robert Fico nehovoril už skôr o potrebách slovenského národa, nemal potrebu rečniť pri vatrách zvrchovanosti, neotváral témy z histórie Veľkej Moravy či z oblasti sociálnej demagógie, ktorá je typická aj pre krajnú pravicu, prípadne z čisto mocensko-pragmatických dôvodov nenadbiehal záujmom slovenskej katolíckej cirkvi.

Isto, sociálni demokrati sa všade na svete správajú úplne inak, ale kto kedy s vážnym výrazom na tvári nazýval Roberta Fica sociálnym demokratom? 

Príbuzný mentálny svet

Od politického zmŕtvychvstania Roberta Fica však Smer naberá novú dynamiku. Dnes je na mieste hovoriť o Smere ako o krajne ľavicovej strane. Teória hovorí, že napriek rôznym ideovým pohľadom na svet sa krajná pravica podobá na krajnú ľavicu. Jeden síce velebí Jozefa Tisa, iný Gustáva Husáka, spoločný však majú obdiv k nedemokratickým vladárom alebo inak vyjadrené, je im sympatický režim, ktorý Husák alebo Tiso stelesňujú.  

Politici z oboch pólov ideového spektra nielenže oslovujú podobne mentálne nastaveného voliča, oni často používajú podobné komunikačné stratégie s blízkymi jazykovými prostriedkami. Ak by som vedľa seba umiestnil niektoré výroky Ľuboša Blahu a Milana Mazureka, len ťažko by sme vedeli medzi nimi nájsť rozdiel. Mentálny svet ľudí z krajných pólov je totiž podobný. 

Krajnú pravicu a krajnú ľavicu spája spoločný nepriateľ. Ten nepriateľ nie je iba jeden. Naopak, politici z oboch krajov vystupujú s rovnakými argumentmi tak proti migrantom, mimovládnym organizáciám, ako aj proti USA či NATO.

Zapredané médiá, slniečkári aj Soros

Mimoriadne veľký problém majú so slobodnými médiami. Novinári sú podľa nich organizovanou zločineckou skupinou, prostitútkami, zapredancami. Svojich oponentov radi nazývajú slniečkármi, s obľubou využívajú konšpiračné teórie. Keď už inak nejde, radi sa vyhovoria na Sorosa. Často hovoria o zrade na Slovensku, na národe, velebia Putinov režim, radi sa štylizujú do roly mesiáša a z adjektívu „liberálny“ majú vyrážku. 

„Ochránime Slovensko pred zlodejmi a liberálnymi fanatikmi?“ pýtal sa na začiatku roku 2019 Milan Uhrík, vtedajší podpredseda ĽSNS. „Choďte do pekla, vy rozmaznané arogantné liberálne decká! Vám vadí, že vám hovorím, že ste liberálne prasce?“ nenechal sa v používaní výrazu liberálny zahanbiť podpredseda Smeru Blaha. Naďalej dostupné na portáli blbec.online.

Covidové porozumenie

Ak si dnes krajná pravica rozumie s krajnou ľavicou v niečom mimoriadne dobre, tak je to ich pohľad na otázky spojené s očkovaním proti Covidu. 

„Už som v živote videl všelijaké kreatúry, ale tento doktor Mengele, bezcitný a nepredstaviteľne zákerný šialenec, je jednou z najhorších, ktoré som mal možnosť poznať,“ nechal sa počuť Milan Mazurek. 

„Podľa Norimberského kódexu nemožno robiť medicínske pokusy bez súhlasu ľudí – tento kódex bol prijatý po tom, čo vyšli najavo zločiny nacistov. Ak Heger volá po povinnom očkovaní, v ničom sa nelíši od Josefa Mengeleho,“ odhalil svoj myšlienkový svet podpredseda Smeru Blaha na blogu. 

Aký je medzi obomi výrokmi rozdiel? Žiadny. Povinné očkovanie proti Covidu prirovnávajú citovaní politici k najhorším nacistickým zverstvám a tí, ktorí ho podporujú, sú podľa nich ako vojnový zločinec z Osvienčimu.

Hybná sila spoločnosti

Zámer tejto komunikačnej stratégie je jasný. Vyvolať medzi voličmi strach. A prečo práve strach? Pretože už od staroveku platí, že strach je popri túžbe po majetku a uznaní hybnou silou spoločenského konania. Strach dokáže jednotlivcov motivovať, aby išli voliť. Koho? No predsa toho, kto strach vyvoláva, pretože práve on sa zároveň štylizuje do roly politika, mesiáša, ktorý zbaví občanov strachu a obáv. 

V minulosti si komunisti s nacistami síce nerozumeli, ale cieľ mali spoločný. Rozvrátiť liberálny poriadok a nastoliť nedemokratický režim. Bude zaujímavé sledovať, či sa krajná ľavica v tohtoročných komunálnych či regionálnych voľbách dokáže dohodnúť s krajnou pravicou.

Lebo ak áno, spoluprácu medzi Smerom na jednej strane a Republikou na tej druhej budeme môcť očakávať aj po parlamentných voľbách. Nech sú Blaha s Mazurekom rôzni, pohľad na svet majú podobný.

Blížia sa zásnuby?

Preto ich prípadnú spoluprácu v tohtoročných voľbách nebudeme vnímať ako prekvapenie, ale ako prirodzené zasnúbenie. Ako test pre voličov rozhodujúci o tom, či by toto zasnúbenie mohlo po parlamentných voľbách vyústiť do sobáša. A to priamo na úrade vlády.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.