Zakázal mi sledovať Netflix a piť kávu. Celý mesiac som testovala AI asistenta na zmenu denného režimu

Rozhodla som sa dať si menší reštart. Nie preto, že by som vyslovene nevládala, ale preto, že som si uvedomila, ako rýchlo sa niektoré zlé návyky vkradli do môjho denného režimu. Nepravidelné jedenie, odkladanie spánku, priveľa kávy a príliš málo vody, minimum pohybu – a k tomu únava, ktorú som zvaľovala na jar, stres, tlak. Ale čo ak to neboli výhovorky, ale naozaj „len“ zlý systém? 

Tak som sa rozhodla: dám šancu niečomu, čo mi nastaví zrkadlo. Vybrala som si AI asistenta na optimalizáciu životného štýlu. Namiesto trénera, výživového poradcu či life kouča som sa spoľahla na umelú inteligenciu. Chcela som vedieť, čo so mnou urobí jeden mesiac plný dát, spätnej väzby a algoritmických odporúčaní.

Prvé dni: skepticizmus verzus zvedavosť

Spočiatku som bola mierne skeptická. Nevedela som si predstaviť, že by mi nejaký neviditeľný AI asistent vedel pomôcť meniť návyky. Ale zároveň ma fascinovalo, že umelá inteligencia dnes dokáže vyhodnocovať môj denný rytmus, sledovať spánkové cykly, príjem tekutín, produktivitu, a dokonca mi navrhovať úpravy. Odovzdala som jej aj údaje, ktoré bežne sledujú moje inteligentné hodinky, ako počet krokov, ktoré spravím za deň, priemernú dĺžku spánku počas noci, ale aj zmerané tepové frekvencie.

Začiatky boli pomerne jednoduché – nastavila som si svoje ciele: pravidelný spánok, viac hydratácie, menej kávy, viac pohybu a lepšia koncentrácia počas pracovného dňa. AI asistent mi odporučil pár drobných zmien – napríklad ráno začať pohárom vody a krátkou prechádzkou, večer nebrať telefón do postele. Drobnosti, ktoré mi ale začali ukazovať, ako veľa toho zanedbávam.

Ciele pre AI asistenta 

Nešla som do toho s cieľom drasticky zmeniť svoje telo ani sa premeniť na ranné vtáča. Mojím hlavným cieľom bolo získať späť kontrolu nad vlastným režimom. Chcela som sa cítiť lepšie vo svojom tele, unavovať sa menej, spať hlbšie a byť cez deň mentálne prítomnejšia. Aj také „banality“ ako necítiť sa v stredu poobede úplne vyžmýkaná, nesiahnuť automaticky po tretej káve či nemať večer výčitky, že som opäť nestihla všetko, boli pre mňa jasným znakom pokroku.

AI asistent mi pomohol už v úvode tým, že mi odporučil nastaviť si pevný rámec dňa. Navrhol konkrétne časy vstávania, jedenia, práce aj prestávok, a to na základe údajov zo smartfónu, hodiniek a krátkeho dotazníka o mojom životnom štýle. Vďaka tomu začal vyhodnocovať moje produktívne aj slabšie chvíle počas dňa. Posielal mi pripomienky, kedy sa oplatí dať si pauzu, ísť sa nadýchať na vzduch, alebo radšej odložiť ťažšiu úlohu na neskôr.

Postupne ma učil vnímať rytmus vlastného tela, nielen bežať podľa kalendára. Už po pár dňoch som si všimla, že keď som rešpektovala odporúčané prestávky alebo nepreskakovala raňajky, dokázala som lepšie zvládať pracovný tlak bez pocitu chaosu a mentálnej hmly.

Ovládanie mobilu myšlienkami? Apple predstavil technológiu ako zo sci-fi, testy už prebiehajú

Prvý týždeň: AI asistent nariadil rozchod s kávou

Prvý týždeň bol prekvapujúco intenzívny. Zistila som, že mám výrazné energetické výkyvy medzi 10:00 a 14:00. AI asistent mi ich spočiatku navrhol „vyrovnať“ striedaním krátkych úsekov sústredenej práce a mikro-pohybových prestávok. Ale najväčšie prekvapenie prišlo po siedmich dňoch: systém mi oznámil, že pravidelné pitie kávy mi pravdepodobne viac škodí než pomáha.

Na základe môjho spánkového skóre, srdcového tepu a produktivity počas dňa, AI vyhodnotila, že kofeín mi rozhodí spánok aj napriek tomu, že ho pijem len do 15:00. A odporúčala dočasné vysadenie. Najprv som protestovala. Potom som skúsila. A prekvapivo, nebolo to vôbec také drastické, ako som očakávala. Energiu som dopĺňala zeleným čajom, a keď som chcela oklamať mozog, siahla som po bezkofeínovej káve, ktorá pomohla obalamutiť moje chuťové poháriky bez prehnanej konzumácie kofeínu.

Druhý týždeň: nový rytmus

Druhý týždeň sa niesol v znamení ustálenia a jemného prechodu od experimentu k rutine. Už som si zvykla na ranné vstávanie v rovnakom čase a moje telo akoby na to začalo prirodzene reagovať – budila som sa o niečo ľahšie, bez potreby stláčať budík päťkrát za sebou.

Veľký rozdiel som cítila aj v tom, že som sa začala pravidelnejšie hýbať, hoci len v malej miere. Krátke prechádzky počas pracovnej pauzy a jednoduché natiahnutie chrbtice či nôh mi pomáhali prečistiť hlavu. Mala som pocit, že mám viac kyslíka, viac priestoru v mysli a paradoxne – menej pocitu preťaženia.

AI ma zároveň neustále motivovala k lepšiemu pitnému režimu. Každý deň mi pripomínala, že som stále pod svojím cieľom – a tak som začala nosiť fľašu s vodou úplne všade. Nie preto, že by som zrazu objavila vášeň pre hydratáciu, ale preto, že tie pripomienky boli vytrvalé, nenásilné, a časom som si uvedomila, že vďaka tomu ma menej bolí hlava a cítim sa menej unavene. Nešlo o žiadnu revolúciu. Skôr o tichú, nenápadnú zmenu, ktorá sa začala prejavovať práve v každodenných detailoch.

zdroj: Unsplash

Tretí týždeň: zvyky sa začali lámať

Tretí týždeň bol pre mňa zlomový – zrazu som už nepotrebovala notifikácie, aby som vedela, že o 22:00 mám ísť spať. Telo si vypýtalo svoje, a keď som to ignorovala, pocítila som to hneď nasledujúci deň – ťažšia hlava, menšia trpezlivosť, rýchlejšie vyčerpanie. AI asistent ma síce stále sledoval, ale jeho pripomienky som už nevnímala ako pokyny, ale skôr ako potvrdenie niečoho, čo som si vnútorne osvojila.

Všimla som si, že som pokojnejšia, menej podráždená, energia mi nekolísala a vedela som sa lepšie sústrediť. Prekvapivo mi ani nechýbal multitasking – skôr naopak, začala som ho vnímať ako prekážku. Pracovať pomalšie a cielene mi prinášalo väčšiu efektivitu ako robiť všetko naraz.

AI mi zakázala aj jesť pri obrazovke. Nie ako návrh, ale ako jasnú inštrukciu: „Skúste týždeň jesť len pri stole. Bez telefónu. Bez počítača.“ Pôsobilo to absurdne – veď kto dnes neobeduje pred mailmi alebo videom?

Prvý deň som si pripadala, akoby mi niekto zobral prestávku. Ale niečo sa stalo. Na druhý deň som si pri jedle prvýkrát po rokoch uvedomila, čo vlastne jem. Po pár dňoch sa z toho stal rituál, na ktorý som sa tešila. Jedlo nebolo kulisa, ale moment pokoja. A hlavne – úplne iný typ oddychu, než aký mi ponúkal Netflix či Instagram.

zdroj: leonardo.ai

Posledný týždeň: návyk ako nový základ

V poslednom týždni som si naplno uvedomila, že skutočná zmena nie je o dokonalosti, ale o návrate k jednoduchosti. Nebolo to o prevratných krokoch, ale o pomalom, tichom preladení bežných dní. AI mi pomohla spomaliť, zautomatizovať zdravšie rozhodnutia a nastaviť si systém, ktorý ma prestal vyčerpávať. Nie preto, že by mi niečo „zakázala“, ale preto, že mi ukázala, čo moje telo a hlava skutočne potrebujú – a vďaka neustálej, nenápadnej podpore som v tom dokázala vytrvať.

Počas štvrtého týždňa sa aj cvičenie každý druhý deň stalo úplne prirodzenou súčasťou dňa. Už som to neriešila ako „bod programu“, ale ako niečo, čo tam patrí – rovnako ako čistenie zubov. Telo si to začalo samo pýtať, najmä po sedení pri počítači.

AI mi zároveň odporučila studenú sprchu aspoň každý druhý deň – spočiatku som to brala ako výstrelok, no čoskoro sa ukázalo, že práve tie krátke ľadové rána mi dodali energiu a zvláštnu hrdosť. Ako keby som už o siedmej ráno vyhrala malú osobnú výzvu.

Mesiac som jedla iba 6 hodín počas dňa: Fasting obrátil moje trávenie naruby. Na maškrtenie som mohla zabudnúť

A čo bolo možno najzásadnejšie – v poslednú nedeľu mi systém navrhol digitálny detox. Žiadne notifikácie, žiadne sociálne siete, žiadne e-maily. Len ja, papier, príroda a úplný pokoj. Bol to zvláštny pocit – odpojiť sa od siete, na ktorej bežne stojí polovica môjho sveta. Ale zistila som, že práve v tom tichu sa deje niečo dôležité – doznievanie všetkých tých drobných zmien, ktoré sa vo mne za ten mesiac udomácnili.

Káva mi nechýba. Telefón nechávam večer v obývačke. Voda a prechádzky sú samozrejmosť. A čo je najdôležitejšie – už nemám pocit, že žijem pod dohľadom, hoci mi technológia pomáhala každý deň. Práve naopak. Mám pocit, že žijem viac vedome a oveľa viac pre seba ako pre kalendár. 

Čítajte viac z kategórie: Lifehacking