Ceny potravín na Slovensku rastú. U všetkých našich susedov nakúpime lacnejšie

  • Hoci potraviny v posledných mesiacoch dražejú, v rámci EÚ máme aj naďalej ôsme najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov
  • Na druhej strane, u všetkých našich susedov z V4 (v Maďarsku, Českej republike či Poľsku) nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás
  • Hoci potraviny v posledných mesiacoch dražejú, v rámci EÚ máme aj naďalej ôsme najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov
  • Na druhej strane, u všetkých našich susedov z V4 (v Maďarsku, Českej republike či Poľsku) nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás

Počas prvého polroka 2019 boli na Slovensku ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vyššie o 3,0 %. V júli tempo ich medziročného zdražovania zrýchlilo na 4,7 %, v auguste na 5,2 % a podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme si v septembri 2019 za potraviny a nealkoholické nápoje priplatili o 4,9 % viac ako vlani. Informovali o tom analytici spoločnosti WOOD & Company.

Porovnanie septembrových predajov vybraných potravín potvrdilo medziročné navýšenie priemerných cien. Mnohé z nich prevyšujú mieru inflácie. Medzi najväčších medziročných skokanov v náraste priemernej ceny patrí kryštálový cukor, ktorého cena vzrástla v septembri medziročne o 18 %. Vyplýva to z aktuálnych údajov spoločnosti Nielsen, o ktorej informovala SITA.

Minerálne a stolové vody zdraželi o viac ako 8 % a v septembri sa ich priemerná cena za liter vyšplhala na najvyššiu hodnotu od roku 2017. Podobne aj u ochutených sýtených nápojov a piva sa priemerná cena v septembri medziročne posunula smerom nahor o takmer 7 % a v treťom kvartáli dosahovala najvyššiu úroveň za posledné roky.

Čítaj viac TU>> Slováci neprestávajú kupovať plasty, dopyt po balených vodách vzrástol o niekoľko percent

zdroj: pexels.com

Cenové navýšenie nad 6 % dosiahla aj múka a sušienky s oblátkami, ktorých priemerná cena atakovala najvyššiu úroveň v posledných rokoch. Vyššie ceny zaznamenali analytici spoločnosti Nielsen aj pri mlieku – priemerná septembrová cena čerstvého aj trvanlivého mlieka vzrástla o približne 3,6 % v porovnaní so septembrom 2018. Cena kávy, syrov, oleja, čokoládových cukroviniek či jogurtov sa zvýšila o približne 2 %, čo je, naopak, pod úrovňou inflácie.

zdroj: unsplash.com

V rámci obratovo najvýznamnejších kategórií sa vývojom ceny jednoznačne odlišuje maslo, ktorého priemerná cena bola v septembri tohto roka o viac ako 22 % nižšia ako pred rokom. Tento vývoj je ovplyvnený tzv. maslovou krízou: v druhej polovici roku 2017 najprv cena masla extrémne narástla o takmer polovicu, v priebehu roka 2018 sa ceny mierne ustálili a od začiatku roka 2019 zaznamenáva maslo kontinuálny pokles priemernej ceny za 250g balenie z dvoch eur v januári na 1,64 eur v septembri tohto roka. Takúto priemernú cenu dosahovalo maslo naposledy pred „maslovou krízou“ v apríli a máji 2017.

zdroj: wikimedia.org- Herzi Pinki

Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich výdavkov. Potraviny patria medzi nevyhnutné tovary a služby, ktoré nakupujeme na dennej báze. Čím viac nám každý mesiac ukroja z našich rodinných rozpočtov, tým menej finančných prostriedkov nám zostáva na iné tovary a služby. Za európskym priemerom Slovensko zaostáva, nakoľko náklady na potraviny a nealkoholické nápoje tvoria z celkových nákladov domácností Európskej únie v priemere 12 %. 

zdroj: pixabay.com

Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 15 % slovenských domácností. Najviac sa tento problém týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletým dieťaťom (v oboch prípadoch cca tretina). Naopak, najmenej sa do spomínanej situácie dostávajú domácnosti s dvomi dospelými osobami a jedným alebo dvomi deťmi. 

Spomedzi takto zložených domácností si poriadny obed nemôže dovoliť každý druhý deň iba cca 6 %. Podľa údajov Eurostatu je obdobná situácia ako u nás ešte u Litovčanov a a Rumunov (v rozpätí 14 – 16 %). Najhoršie je na tom v rámci celej EÚ Bulharsko, kde si mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť každý druhý deň až takmer tretina domácností. Naopak, najlepšie sú na tom Švédsko, Dánsko a Írsko, kde sa spomínaný problém týka maximálne 2 domácností zo 100. 

zdroj: SITA, WOOD & Company, statdat.statistics.sk

Najnovšie video