Veľká novinka: Vodičom na Slovensku už nebude dávať pokuty len polícia. Dôvodom je nedostatok policajtov
Matovič oznámil, že od pondelka nás čaká veľké uvoľňovanie opatrení. Menia sa tieto veci
Martina má 26 rokov a vedie predajňu: Lidl je úplne inde než zvyšok zamestnávateľov na Slovensku (ROZHOVOR)
Ceny potravín na Slovensku rastú. U všetkých našich susedov nakúpime lacnejšie
- Hoci potraviny v posledných mesiacoch dražejú, v rámci EÚ máme aj naďalej ôsme najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov
- Na druhej strane, u všetkých našich susedov z V4 (v Maďarsku, Českej republike či Poľsku) nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás
- Hoci potraviny v posledných mesiacoch dražejú, v rámci EÚ máme aj naďalej ôsme najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov
- Na druhej strane, u všetkých našich susedov z V4 (v Maďarsku, Českej republike či Poľsku) nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás
Počas prvého polroka 2019 boli na Slovensku ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vyššie o 3,0 %. V júli tempo ich medziročného zdražovania zrýchlilo na 4,7 %, v auguste na 5,2 % a podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme si v septembri 2019 za potraviny a nealkoholické nápoje priplatili o 4,9 % viac ako vlani. Informovali o tom analytici spoločnosti WOOD & Company.
Porovnanie septembrových predajov vybraných potravín potvrdilo medziročné navýšenie priemerných cien. Mnohé z nich prevyšujú mieru inflácie. Medzi najväčších medziročných skokanov v náraste priemernej ceny patrí kryštálový cukor, ktorého cena vzrástla v septembri medziročne o 18 %. Vyplýva to z aktuálnych údajov spoločnosti Nielsen, o ktorej informovala SITA.
Minerálne a stolové vody zdraželi o viac ako 8 % a v septembri sa ich priemerná cena za liter vyšplhala na najvyššiu hodnotu od roku 2017. Podobne aj u ochutených sýtených nápojov a piva sa priemerná cena v septembri medziročne posunula smerom nahor o takmer 7 % a v treťom kvartáli dosahovala najvyššiu úroveň za posledné roky.
Cenové navýšenie nad 6 % dosiahla aj múka a sušienky s oblátkami, ktorých priemerná cena atakovala najvyššiu úroveň v posledných rokoch. Vyššie ceny zaznamenali analytici spoločnosti Nielsen aj pri mlieku – priemerná septembrová cena čerstvého aj trvanlivého mlieka vzrástla o približne 3,6 % v porovnaní so septembrom 2018. Cena kávy, syrov, oleja, čokoládových cukroviniek či jogurtov sa zvýšila o približne 2 %, čo je, naopak, pod úrovňou inflácie.
V rámci obratovo najvýznamnejších kategórií sa vývojom ceny jednoznačne odlišuje maslo, ktorého priemerná cena bola v septembri tohto roka o viac ako 22 % nižšia ako pred rokom. Tento vývoj je ovplyvnený tzv. maslovou krízou: v druhej polovici roku 2017 najprv cena masla extrémne narástla o takmer polovicu, v priebehu roka 2018 sa ceny mierne ustálili a od začiatku roka 2019 zaznamenáva maslo kontinuálny pokles priemernej ceny za 250g balenie z dvoch eur v januári na 1,64 eur v septembri tohto roka. Takúto priemernú cenu dosahovalo maslo naposledy pred „maslovou krízou“ v apríli a máji 2017.
Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich výdavkov. Potraviny patria medzi nevyhnutné tovary a služby, ktoré nakupujeme na dennej báze. Čím viac nám každý mesiac ukroja z našich rodinných rozpočtov, tým menej finančných prostriedkov nám zostáva na iné tovary a služby. Za európskym priemerom Slovensko zaostáva, nakoľko náklady na potraviny a nealkoholické nápoje tvoria z celkových nákladov domácností Európskej únie v priemere 12 %.
Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 15 % slovenských domácností. Najviac sa tento problém týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletým dieťaťom (v oboch prípadoch cca tretina). Naopak, najmenej sa do spomínanej situácie dostávajú domácnosti s dvomi dospelými osobami a jedným alebo dvomi deťmi.
Spomedzi takto zložených domácností si poriadny obed nemôže dovoliť každý druhý deň iba cca 6 %. Podľa údajov Eurostatu je obdobná situácia ako u nás ešte u Litovčanov a a Rumunov (v rozpätí 14 – 16 %). Najhoršie je na tom v rámci celej EÚ Bulharsko, kde si mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť každý druhý deň až takmer tretina domácností. Naopak, najlepšie sú na tom Švédsko, Dánsko a Írsko, kde sa spomínaný problém týka maximálne 2 domácností zo 100.
zdroj: SITA, WOOD & Company, statdat.statistics.sk