Chceš pra­co­vať v TOP slo­ven­ských fir­mách, no nema­jú mies­to?

Martin Bohunický / 7. marca 2016 / Business

Poviem ti prí­beh o tom, ako som stre­tol Fran­cis­ca zo San Fran­cis­ca.

Bolo to v lete 2014, keď som mal mož­nosť strá­viť šty­ri mesia­ce na výcho­de USA, neďa­le­ko D.C. Na apart­má­ne sme boli dohro­ma­dy šty­ria — ja, kama­rát, jeden Turek a jed­na Češ­ka. Prá­ve táto Češ­ka si uží­va­la život napl­no a tak k nám kaž­dú chví­ľu cho­dil iný muž. Žiad­ne­ho z nich si nepa­mä­tám, snáď len jeho.

Bol z veľ­mi dob­rej rodi­ny, no jeho mama mu nikdy nič neda­la zadar­mo. Bola jed­na z tých zdra­vých ľudí, kto­rí napriek hoj­nos­ti v živo­te svo­jim deťom neda­li všet­ko a sna­ži­la sa ho naučiť, ako boha­tí pre­mýš­ľa­jú a vôbec fun­gu­jú. A tak si Fran­cis­co musel nájsť svo­ju ces­tu sám. Povo­la­nie syn tu nehro­zi­lo.

Fran­cis­co pra­co­val pre pre­zi­den­ta USA Barac­ka Oba­mu — ako video pro­du­cent. Napriek výni­moč­nej pozí­cií bol veľ­mi pria­teľ­ský, skrom­ný a nemal prob­lém pode­liť sa so mnou o svo­je tajom­stvá úspe­chu.

foto: metro.us

Fran­cis­co sa dlho s hľa­da­ním prá­ce trá­pil. Mohol robiť len “pod­rad­né” joby a to, po čom túžil, bolo ako­si v nedo­hľad­ne. Nikto na jeho mai­ly neod­po­ve­dal. Rea­go­val na kaž­dú zau­jí­ma­vú pra­cov­nú ponu­ku, no tele­fón mlčal. Pre­to sa jeho mama roz­hod­la zasiah­nuť a pri­ká­za­la mu, aby si vytla­čil sto svo­jich živo­to­pi­sov. Tak Fran­cis­co cho­dil po Was­hing­to­ne od fir­my k fir­me a nesme­lo roz­dá­val papie­re zamest­ná­va­te­ľom. Hádaj čo sa sta­lo. Muž jed­nej veľ­kej fir­my vzal papier do ruky, poriad­ne sa ani nepoz­rel a zavo­lal Fran­cis­ca hore. Prí­jem­ne ho šoko­val jeho prí­stup a hoci nemal pra­cov­né mies­to, expres­ne rých­lo ho vytvo­ril. A z ničo­ho nič tak mal Fran­cis­co skve­lú prá­cu. Jeho kari­é­ra nabra­la str­mý rast a teraz je tam, kde je. Uží­va si život plný hoj­nos­ti podob­ne, pres­ne ako jeho rodi­čia. Bez toho, aby mu pomoh­li čo i len dolá­rom.

Toto ale nemá byť člá­nok o Fran­cis­co­vi. Neus­tá­le počú­vam zná­mych, ako by chce­li pra­co­vať v Ese­te, v Sygi­cu, v Pixel Fede­ra­ti­on, (v Star­ti­tup :))…tam, hen­tam, onam. Vte­dy im hovo­rím prá­ve ten­to prí­beh.

PixelFederation

foto: FB/Pixel Fede­ra­ti­on

Mož­no tisí­ce z nás túžia po prá­ci, príp. po stá­ži v tých­to, či iných zau­jí­ma­vých (slo­ven­ských) fir­mách. Všet­ci máme svo­je loveb­ran­dy (milo­va­né znač­ky), kde by sme chce­li zane­chať kus seba. (U mňa je to Zoot, Nike, Red Bull a Bla­žek, tak­že ak by to náho­dou nie­kto čítal, ozvi­te sa..:))

Napriek tomu nikto z nás nie je schop­ný, nie­že prí­sť do fir­my a ponúk­nuť svo­ju pomoc, dokon­ca 90% z nás nie je schop­ných poslať ani živo­to­pis. A ak pat­ríš medzi tých 10%, tak na ďal­ších 90% nie si schop­ný pris­pô­so­biť živo­to­pis fir­me, kto­rej ho posie­laš a už vôbec nie napí­sať moti­vač­ný list. Váž­ne by si sa divil, koľ­ko ľudí nie je schop­ných pre­čí­tať si poriad­ne pra­cov­nú ponu­ku.

Pra­cov­né pro­stre­die na Slo­ven­sku sa aj vďa­ka star­tu­pom mení. Už sa dáv­no neba­ví­me na poho­vo­roch pri­már­ne o penia­zoch, zau­jí­ma nás prí­beh spo­loč­nos­ti, zau­jí­ma nás jej filo­zo­fia, zau­jí­ma nás slo­bo­da, kto­rú pri prá­ci bude­me mať. A fun­gu­je to aj opač­ne. Áno, skú­se­nos­ti sú veľ­mi dôle­ži­té, no už sa neba­ví­me o fir­mách, kto­ré chcú od 20-roč­né­ho člo­ve­ka 15 rokov pra­xe. Fir­my zau­jí­ma, koľ­ko toho o znač­ke vieš. Chcú vidieť, že k nim máš vzťah a si tam prá­ve pre­to, aby si si “spl­nil sen”. Chcú, aby ich upro­stred prá­ce vyru­šil nezná­my zmok­nu­tý cha­lan z uli­ce so živo­to­pi­som v ruke.

_1060919

foto: autor

Tak­že ťa vyzý­vam. Zdvih­ni zadok a choď do Ese­tu. Choď do Sygi­cu. Choď do Pixel Fede­ra­ti­on. Poď k nám do Star­ti­tup. Zapá­le­ných ľudí má rád kaž­dý. Pre­staň čakať na prí­le­ži­tos­ti a začni ich nahá­ňať. Tak ako Fran­cis­co.

titul­ná foto: as

Pridať komentár (0)