Čo je to kri­tic­ké mys­le­nie?

Tatiana Blazseková / 12. októbra 2015 / Tools a produktivita

V obdo­bí moni­to­rov, písom­ný­ch matu­rít, či pri iný­ch tes­to­va­nia­ch, sa kaž­do­roč­ne zis­ťu­jú váž­ne nedos­tat­ky slo­ven­ský­ch štu­den­tov pri rie­še­ní úloh, kde je nut­né kri­tic­ké uva­žo­va­nie. Štu­den­ti majú čas­to krát prob­lé­my so spá­ja­ním infor­má­cii, deduk­ci­ou, argu­men­tá­ci­ou a tvor­bou záve­rov. Ako die­ťa vycho­va­né slo­ven­ským sys­té­mom, som až do vyso­kej ško­ly nepo­cho­pi­la, čo je to tá prá­ca s tex­tom, číta­nie s poro­zu­me­ním, či kri­tic­ké mys­le­nie.

 

Kritické myslenie je niečo ako teória, stratégia, metóda, či proces ako uchopiť poznávanie.  Je to komplexný fenomén, ktorý zastrešuje niekoľko schopností a zručností. Tento druh myslenia pre mňa osobne búra, valcuje a rozdupáva ľahostajnosť na prach.

 

 

Prečo kritické myslenie?

 

Človek sa prostredníctvom kritického myslenia naučí zaobchádzať s informáciami. Je dôležité, aby študent vedel hľadať, či filtrovať relevantné informácie, budovať si argumenty a myslieť na možné slabé i silné stránky. Pri príprave na diskusiu musí človek rozmýšľať nad možnými protiargumentmi a pripraviť sa na ne, čím sa naučí vnímať problém s viacerých perspektív.

 

Študent sa počas hodiny vyjadruje na rôzne témy, pracuje s informáciami, ktoré už má, ďalej na nich stavia a spája ich do väčšieho celku. Tým, že človek nepojíma informácie pasívne ale implementuje ich do svojho jazyka a dialógu, naučí sa rozpoznávať ich pravý význam. Študent sa taktiež učí, ako postupovať pri riešení rôznych problémov. Stanovuje si otázku, ktorou sa bude zaoberať, tvorí si hypotézy, zbiera informácie, narába s nimi, skúma problém do hĺbky a napokon tvorí závery. Najdôležitejšie však je, že názor na vec, je jeho vlastný, má ho sám pred sebou vyargumentovaný a vie, prečo mu verí.   

 

Naučí sa tak samostatnosti, pripravuje sa na prednášku dobrovoľne a so záujmom, čo zvyšuje jeho pochopenie zodpovednosti. Buduje si dôveru v seba samého, učí sa počúvať a rešpektovať iných. Ak človek prijíma argumenty s pokorou a skutočne sa nad nimi zamýšľa, môžu mu len rozšíriť jeho obzory.

 

 

Kritické myslenie je teda kreatívny a veľmi dynamický proces, ktorý buduje istú kultúru vyjadrovania sa a diskutovania. Schopnosť formulovať myšlienku a otázku, aby mala hlavu a pätu, nie je vôbec jednoduché. Človek musí dávať pozor, aby zachytil argumenty a vedel na ne reagovať.

 

Eliminujú sa predsudky, strach a nevedomosť. Učiteľ nie je neohrozená autorita, je učiteľom v tom najčistejšom a najúprimnejšom slova zmysle. Mladý človek, ktorý je takto podnecovaný a premýšľa o rôznych témach, má väčšiu šancu nájsť svoj záujem, ktorému sa chce venovať aj naďalej. Výber školy by potom nemusel byť tápaním v tme.

 

Kritické myslenie volá po interdisciplinarite a integrujú sa tu vedomosť z rôznych odborov. Zapojiť matematiku, či biológiu do filozofickej diskusie? Samozrejmé! Človek má aktívne aplikovať znalosti a nie len ich pasívne prijímať. Človek taktiež vníma rôzne uhly pohľadu, má možnosť postaviť sa do určitých situácii a sociálnych rolí.

 

Myslenie nie je len o jednom výsledku, ale najmä o tej ceste, procese ako sa k nemu dostať. Sokrates robil to isté. Diskutoval s ľuďmi, pýtal sa ich otázky, ktoré človeka doviedli k tomu, že začal pochybovať o niečom, čo pokladal za samozrejmé. O tom to všetko je. Prečítať, čo si pán M myslel o Aristotelovi bez toho, aby ste čítali Aristotela samotného, nesmeruje k poznaniu.

 

 

Uznávam, práca v skupinách môže znieť detinsky a keď mi profesor povie: vytvorte si skupinu, ježia sa mi vlasy. Uvedomujem si však, že je to potrebné. Štýl - nechajme to na najväčšieho šprta, ten to urobí za nás, je samozrejme nesprávny. Vymyslieť však nejaký problém, diskutovať o jeho riešeniach a byť súčasťou skupiny však človeka naučia, ako sa zapájať do sociálnej interakcie.

 

Kritické myslenie učí človeka myslieť slobodne. Stratí sa tendencia slepo nasledovať niekoho názory.  Z davu nevystúpite, ak si budete obliekať niečo iné, počúvať inú hudbu ako práve letí. Stádom sa nestanete vtedy, keď začnete slobodne myslieť a namiesto pokyvkania hlavou si položíte otázku a la Štefan Hríb: „Takže ako to vlastne je? 

 

Pridať komentár (0)