Čo je to kritické myslenie?

Tatiana Blazseková / 12. októbra 2015 / Lifehacking

V období monitorov, písomných maturít, či pri iných testovaniach, sa každoročne zisťujú vážne nedostatky slovenských študentov pri riešení úloh, kde je nutné kritické uvažovanie. Študenti majú často krát problémy so spájaním informácii, dedukciou, argumentáciou a tvorbou záverov. Ako dieťa vychované slovenským systémom, som až do vysokej školy nepochopila, čo je to tá práca s textom, čítanie s porozumením, či kritické myslenie.

 

Kritické myslenie je niečo ako teória, stratégia, metóda, či proces ako uchopiť poznávanie.  Je to komplexný fenomén, ktorý zastrešuje niekoľko schopností a zručností. Tento druh myslenia pre mňa osobne búra, valcuje a rozdupáva ľahostajnosť na prach.

 

 

Prečo kritické myslenie?

 

Človek sa prostredníctvom kritického myslenia naučí zaobchádzať s informáciami. Je dôležité, aby študent vedel hľadať, či filtrovať relevantné informácie, budovať si argumenty a myslieť na možné slabé i silné stránky. Pri príprave na diskusiu musí človek rozmýšľať nad možnými protiargumentmi a pripraviť sa na ne, čím sa naučí vnímať problém s viacerých perspektív.

 

Študent sa počas hodiny vyjadruje na rôzne témy, pracuje s informáciami, ktoré už má, ďalej na nich stavia a spája ich do väčšieho celku. Tým, že človek nepojíma informácie pasívne ale implementuje ich do svojho jazyka a dialógu, naučí sa rozpoznávať ich pravý význam. Študent sa taktiež učí, ako postupovať pri riešení rôznych problémov. Stanovuje si otázku, ktorou sa bude zaoberať, tvorí si hypotézy, zbiera informácie, narába s nimi, skúma problém do hĺbky a napokon tvorí závery. Najdôležitejšie však je, že názor na vec, je jeho vlastný, má ho sám pred sebou vyargumentovaný a vie, prečo mu verí.   

 

Naučí sa tak samostatnosti, pripravuje sa na prednášku dobrovoľne a so záujmom, čo zvyšuje jeho pochopenie zodpovednosti. Buduje si dôveru v seba samého, učí sa počúvať a rešpektovať iných. Ak človek prijíma argumenty s pokorou a skutočne sa nad nimi zamýšľa, môžu mu len rozšíriť jeho obzory.

 

 

Kritické myslenie je teda kreatívny a veľmi dynamický proces, ktorý buduje istú kultúru vyjadrovania sa a diskutovania. Schopnosť formulovať myšlienku a otázku, aby mala hlavu a pätu, nie je vôbec jednoduché. Človek musí dávať pozor, aby zachytil argumenty a vedel na ne reagovať.

 

Eliminujú sa predsudky, strach a nevedomosť. Učiteľ nie je neohrozená autorita, je učiteľom v tom najčistejšom a najúprimnejšom slova zmysle. Mladý človek, ktorý je takto podnecovaný a premýšľa o rôznych témach, má väčšiu šancu nájsť svoj záujem, ktorému sa chce venovať aj naďalej. Výber školy by potom nemusel byť tápaním v tme.

 

Kritické myslenie volá po interdisciplinarite a integrujú sa tu vedomosť z rôznych odborov. Zapojiť matematiku, či biológiu do filozofickej diskusie? Samozrejmé! Človek má aktívne aplikovať znalosti a nie len ich pasívne prijímať. Človek taktiež vníma rôzne uhly pohľadu, má možnosť postaviť sa do určitých situácii a sociálnych rolí.

 

Myslenie nie je len o jednom výsledku, ale najmä o tej ceste, procese ako sa k nemu dostať. Sokrates robil to isté. Diskutoval s ľuďmi, pýtal sa ich otázky, ktoré človeka doviedli k tomu, že začal pochybovať o niečom, čo pokladal za samozrejmé. O tom to všetko je. Prečítať, čo si pán M myslel o Aristotelovi bez toho, aby ste čítali Aristotela samotného, nesmeruje k poznaniu.

 

 

Uznávam, práca v skupinách môže znieť detinsky a keď mi profesor povie: vytvorte si skupinu, ježia sa mi vlasy. Uvedomujem si však, že je to potrebné. Štýl – nechajme to na najväčšieho šprta, ten to urobí za nás, je samozrejme nesprávny. Vymyslieť však nejaký problém, diskutovať o jeho riešeniach a byť súčasťou skupiny však človeka naučia, ako sa zapájať do sociálnej interakcie.

 

Kritické myslenie učí človeka myslieť slobodne. Stratí sa tendencia slepo nasledovať niekoho názory.  Z davu nevystúpite, ak si budete obliekať niečo iné, počúvať inú hudbu ako práve letí. Stádom sa nestanete vtedy, keď začnete slobodne myslieť a namiesto pokyvkania hlavou si položíte otázku a la Štefan Hríb: „Takže ako to vlastne je? 

 

Pridať komentár (0)