Čo vieme o kauze Málinec: Vysvetľujeme, či môžu byť ľudia vyvlastnení aj či ich štát musí odškodniť

Posledné týždne sa farmári a obyvatelia z malých obcí na strednom Slovensku nevenujú ničomu inému len zisťovaniu, či budú vyvlastnení zo svojich domovov a fariem alebo nie. Ministerstvo životného prostredia totiž potichu zverejnilo návrh na určenie investičného projektu „Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec“ za strategickú investíciu.

Spustila sa lavína kritiky aj vydesených otázok miestnych. Do prípadu sa obula opozícia, starostovia, predsedovia samosprávnych krajov, ale aj odborníci či známe osobnosti. Verzie sa však rôznia. Zatiaľ čo minister životného prostredia Tomáš Taraba na tlačovej konferencii ešte v piatok (7. februára) tvrdil, že sa projekt dotkne len „piatich chatiek“, domáci tvrdia niečo iné. Rovnako opozícia hovorí až o čísle vyššom ako 50.

Zhrnuli sme teda všetko, čo sa zatiaľ udialo, a čo všetko potrebuješ o projekte vodnej elektrárni v Málinci vedieť. Upozorňujeme, že všetky údaje v texte sú platné ku dňu vydania článku.

O projekte sa dozvedeli náhodou

Všetko sa malo začať už minulý utorok (4. februára) večer. Vtedy sa ľudia z dotknutých oblastí dozvedeli, že vláda predložila návrh projektu. Medzi nich patrí aj bývalý hokejový brankár Ján Lašák, s ktorým sme sa spojili online v relácii Zo zákulisia politiky uplynulý piatok.

Priznal, že netušil, že sa bude nejakým spôsobom zapájať do politického diania, a je v šoku, že vôbec do toho musí zasahovať. Avšak priamo sa ho to dotýka, a preto sa rozhodol prehovoriť.

„Dostal som sa do tejto situácie a nejakým spôsobom hájim záujmy občanov. Som tímový hráč, ako som vždy bol,“ povedal pre Startitup bezprostredne po tlačovej konferencii Tomáša Tarabu. Ten ju nezvolal sám od seba, reagoval na príspevok, ktorý na sociálnej sieti zverejnil Lašák ešte deň predtým. Mnohí sa preto pýtajú, či by šéf rezortu vôbec komunikoval projekt verejnosti v prípade, že by sa bývalý slovenský reprezentant nevyjadril.

O všetkom sa dozvedeli dotknutí len náhodou a aj to len preto, lebo na projekt upozornili médiá a opozícia. Vtedy bolo známe len to, že Slovensko by mohlo získať novú prečerpávaciu vodnú elektráreň, ktorá by slúžila ako obrovský akumulátor energie. Projekt s odhadovanými nákladmi 2,4 miliardy eur počíta s prepojením existujúcej vodnej nádrže pri Málinci s plánovanou nádržou v lokalite Čechánky pri Detvianskej Hute.

Obec Látky na svojom profile na sociálnej sieti zverejnila mapy zasiahnutých oblastí. Nemajú však jednoznačnú agendu a nedostali ich od ministerstva, ale našli ich len náhodou na webovej stránke ministerstva životného prostredia.

Málo informácií

Ako uviedol Denník N, elektráreň by mala zohrávať kľúčovú úlohu v energetickej sieti – v časoch prebytku bude energiu uchovávať a následne ju dodávať späť počas období zvýšenej spotreby. Podľa plánov by mala byť dokončená do roku 2035. Projekt predložil minister ako návrh na strategickú investíciu. Vo štvrtok večer sa tak obyvatelia dozvedeli, že už prechádza pripomienkovým konaním na ministerstve životného prostredia.

Využíva pritom nedávno prijatý zákon o strategických investíciách, ktorý zjednodušuje proces vyvlastňovania. Výstavba zasiahne územie s celkovou rozlohou 8,3 kilometra štvorcového a dotkne sa troch obcí – Cinobane, Málinca a Látok. V lokalite Čechánky je naplánovaná výstavba hornej nádrže elektrárne.

Štúdiu uskutočniteľnosti má vypracovať štátny podnik Vodohospodárska výstavba, ktorý patrí pod rezort životného prostredia. Otázkou zatiaľ zostáva financovanie tohto ambiciózneho projektu, keďže konkrétne zdroje ešte neboli určené. 

Najväčšou prečerpávacou vodnou elektrárňou na Slovensku je v súčasnosti Čierny Váh s inštalovaným výkonom 735 megawattov. Podľa ministra Tarabu je však potrebné rozšíriť tieto kapacity. Začiatkom roka avizoval potrebu výstavby ďalšej prečerpávacej elektrárne s výkonom 600 až 1000 megawattov. V súvislosti s projektom sa v minulosti diskutovalo aj o potenciálnej spolupráci s čínskymi investormi. Informovala o tom TASR ešte v januári.

Progresívne Slovensko chce Tarabu odvolať

Na nedostatočný dialóg zo strany ministerstva životného prostredia upozorňuje aj opozičná strana Progresívne Slovensko. Ešte vo štvrtok 6. februára avizovali, že projekt, ktorého výstavba by sa mala začať v prvom štvrťroku, má svoje medzery. Ostrý nesúhlas vyjadrila najmä poslankyňa Tamara Stohlová z Progresívneho Slovenska, ktorá upozorňuje na nedostatočný priestor na verejnú diskusiu o plánovanej vodnej nádrži.

„Taraba projekt plánuje označiť za strategickú investíciu, čo by úplne rozviazalo ruky jemu aj investorom. Na pripomienkovanie vyhradil šesť dní. Šesť dní, ktoré majú rozhodnúť o životoch týchto ľudí. Ak bude projekt označený za strategický, neprebehne žiadna diskusia o tom, či majú vynaložené miliardy zmysel. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie bude len fraška. A investor získa predkupné právo. Môže dokonca začať realizovať prípravné práce na pozemkoch miestnych obyvateľov,“ povedala Stohlová.

Prostredníctvom poslankyne Stohlovej vyzýva Progresívne Slovensko ministra Tarabu, aby prehodnotil svoj zámer označiť vodnú elektráreň za strategickú investíciu. Strana zdôrazňuje potrebu komplexnej analýzy vplyvu projektu na spoločnosť, ekonomiku a životné prostredie. PS súčasne komunikuje pokus o odvolanie ministra. Stohlová uvádza, že ministrovi zjavne moc priveľmi stúpla do hlavy a na informáciu o odvolávaní reagoval sebe vlastným štýlom.

Hlina reaguje na výstavbu vodnej nádrže Málinec: „Taraba je skrachovaný podnikateľ, nech vysvetlí, čo je za tým“

„Namiesto vecnej obhajoby prišli osobné útoky, blúznenie o mimovládkach a o tom, že PS vládlo svetu pomaly už v čase pyramíd. To iba dokazuje, že jeho odvolávanie je správny krok. Taraba rieši všetko, len nie vlastný rezort. Poslednou kvapkou je plánovaná prečerpávacia elektráreň na Podpoľaní, pre ktorú chce pripraviť ľudí o bezpečie domova v priebehu pár dní. A ešte o nej bohapusto klame. Ministrovi vystavíme na schôdzi kompletné vysvedčenie. Otázkou je, či bude mať nakoniec odvahu odvolávaniu aj skutočne čeliť,“ skonštatovala v tlačovej správe.

Tvrdenia sa rozchádzajú

Napriek tomu, že na tlačovke uviedol minister, že voda zaplaví v zasiahnutej oblasti „len 5 chatiek“, Progresívne Slovensko tvrdí, že to nie je pravda. Na sociálnej sieti uviedli, že keďže sám hovorí, že chce k vodnej nádrži Málinec spustiť vysvetľovaciu kampaň, radi mu s vysvetľovaním pomôžu.

Okrem iného uvádzajú, že päť chát nie je pravdou, podľa PS by malo byť v zaplavenej oblasti 25 nehnuteľností, v 1. stupni ochrany ďalších 28. Taraba tiež hovorí, že výstavba pomôže cestovnému ruchu, ale rovnako ako upozorňuje opozičná strana aj poslanec SaS Alojz Hlina, do tohto pásma bude prísny zákaz vstupu.

V piatok (7. februára) sa uskutočnilo aj rokovanie so starostami obcí, ktorých sa projekt týka, z ktorého podľa ministra odchádzali zastupitelia obcí spokojní. Tvrdenia však ukazujú inú realitu.

Starosta Mário Kubiš vyvracia tvrdenia o spokojnosti s výsledkami stretnutia s ministrom Tarabom pre portál SME.

„My ako starostovia dotknutých obcí sme iniciovali pracovné stretnutie s ministrom Tarabom. To, čo bolo prezentované, že sme z neho odchádzali spokojní, sú klamstvá. Nie sme spokojní ani so zámerom stotožnení. Ide o nádrž, ktorá by zasiahla celú miestnu časť Čechánky. Päť – šesť rodín, ktoré tam žijú, by muselo byť vysťahovaných,“ povedal starosta Látok Mário Kubiš na margo možnej výstavby nádrže s hrádzou vysokou 50 metrov a dlhou jeden kilometer.

„Ficova sestra zneužíva svoje postavenie.“ Demokrati apelujú na generálneho prokurátora Žilinku

Dodal, že dotknuté obce v spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom pripravujú spoločnú hromadnú pripomienku, hoci projekt je zatiaľ len v štádiu štúdie realizovateľnosti. Ministerstvo údajne zvažuje viacero variantov možnej výstavby v danej lokalite.

Na rokovaní sa zúčastnili starostovia Mário Kubiš (Látky), Pavel Šulek (Detvianska Huta), Igor Lacko (Málinec) a Jozef Melicher (Cinobaňa). Na stretnutie s nespokojnými chatármi prišli aj Rudolf Huliak a Roman Malatinec z Národnej koalície.

Samosprávy sa búria

O silnom odpore obcí svedčí aj masívna podpora dvoch iniciatív – hromadnej pripomienky s názvom „Zastavme Tarabov megalomanský plán na Podpoľaní“, ktorú do piatkovej 23. hodiny podporilo viac ako 12-tisíc ľudí, a petície proti schváleniu strategickej investície, pod ktorú sa podpísalo vyše 14-tisíc občanov.

Projekt by totiž významne zasiahol do života miestnej komunity. Obyvatelia oblasti si dlhodobo budovali svoje zázemie – vysporiadavali pozemky, stavali chaty a prevádzkujú roľnícke družstvo. K téme sa tak vyjadril aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ondrej Lunter.

Projekt označil za „Dubaj nad Málincom“, pričom narážal na Tarabovo vyjadrenie o podpore cestovného ruchu v tejto lokalite. „Pokiaľ chce štát brutálnym spôsobom zo dňa na deň zasahovať do majetkových a vlastníckych práv občanov, musí byť na to vážny a dôkladne vyargumentovaný dôvod. V tomto prípade nič také neexistuje. My ako kraj namietame oficiálne vyhlásenie za strategickú investíciu, lebo je v rozpore so zákonom o strategických investíciách a nespĺňa ani len základné podmienky pre takýto štatút (rozpor s územnými plánmi),“ napísal na sociálnej sieti Lunter.

Doplnil, že ako predseda kraja namieta proti každému takému prístupu. Kritizuje, že rezort robí niečo, čo sa im hodí, a ľuďom a samosprávam dali len 5 dní na „akože“ pripomienkové konanie. Nepáči sa mu, že keď sa ozvali, tak im „vynadali“.

„Považujem za drzosť voči obyvateľom kraja a samosprávam tie obvinenia, ktoré sa ozvali z ministerstva, že vraj sme tu všetci hlúpi, lebo nechceme rozvíjať ekonomiku,“ dodáva vo videu, kde tiež hovorí, že stále sú na stole otázky, na ktoré nedostal odpovede.

Obviňovanie opozície

Tomáš Taraba v príspevku na sociálnej sieti propaguje výstavbu vodnej prečerpávacej elektrárne v Málinci ako veľkú príležitosť pre región stredného Slovenska. Tvrdí, že projekt by priniesol miliardové investície, nové pracovné miesta a zlepšenie infraštruktúry (kanalizácie, vodovody), pričom hovorí, že negatívny vplyv by bol minimálny – zopakoval, že by sa dotkli len piatich rodín a jedného družstva.

Zdôrazňuje hlavne ekologické a ekonomické prínosy elektrárne, pričom tvrdí, že jej výkon by bol výrazne vyšší ako Mochoviec či Gabčíkova. Poukazuje na to, že Rakúsko má podobné elektrárne v prírode a obciach, a argumentuje, že Slovensko by malo využiť svoje vodné zdroje na produkciu stabilizačnej elektriny, ktorá má vysokú trhovú hodnotu.

Zároveň kritizuje opozíciu voči projektu, konkrétne strany Progresívne Slovensko a SaS, ktoré obviňuje, že chcú pre regióny mimo Bratislavy udržať chudobu. Tvrdí, že odmietnutie projektu by znamenalo odmietnutie zlepšenia životnej úrovne v oblasti.

Taraba obhajuje výstavbu prečerpávacej elektrárne ako strategický a ekonomický prínos pre Slovensko, pričom bagatelizuje potenciálne negatívny vplyv a obviňuje oponentov z ekonomickej sabotáže regiónu. „Súčasťou projektu by bolo aj vybudovanie kanalizácií, vodovodov. Ak niekto povie, že to nechce, tak nechce kvalitu života pre ľudí,“ uzavrel.

Čím minister argumentuje

Tarabovi sa kritika zo strany opozície nepáči. Označil ju za súbor hoaxov a dezinformácií. „O projekte sa diskutuje so samosprávami,“ vyhlásil minister, čo je v rozpore s tvrdeniami samospráv, ktoré tvrdia, že o plánovanej výstavbe vodnej elektrárne nemali doteraz žiadne informácie, píše TA3.

Minister zdôraznil, že projekt v Málinci nahradí pôvodne plánovanú elektráreň v Ďubákove, ktorú zrušilo predchádzajúce vedenie. Podľa jeho slov by mala nová elektráreň zasiahnuť len päť chatiek a jedno družstvo. Zároveň ubezpečil, že jeho rezort neplánuje vyvlastňovanie a zvažuje možnosti, ako projekt upraviť tak, aby sa vyhol existujúcim nehnuteľnostiam.

Z ekonomického hľadiska minister predstavil optimistické vyhliadky – návratnosť investície odhaduje na 5 až 7 rokov, pričom projekt má potenciál priniesť do regiónu miliardové investície. Financovanie má zabezpečiť štátna Vodohospodárska výstavba, no realizovateľnosť celého zámeru ešte musí potvrdiť odborná štúdia.

O prerozdelení ministerstiev sa rokuje a Republika je „štandardná politická strana,“ povedal Gašpar v ostrej debate so Šimečkom

Hovorí o hysterickom kvílení

Aktuálne sa projekt pripomienkuje. Taraba priznáva, že ich dohromady prišlo až 29. Na porovnanie na sociálnej sieti uvádza minister príklad z minulosti: „Proti zákonu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorým zrýchlili konania, aby občania a firmy mohli získať povolenia bez toho, aby ich roky vypaľovali rôzne subjekty bez jasných pravidiel, prišlo v marci 2024 703 pripomienok, z toho bolo 54 zásadných. Zákon v parlamente prešiel a nikde dnes nepočuť, že hysterické kvílenie opozície ako príde k rozvráteniu prírody na Slovensku, by sa ukázalo ako opodstatnené.“

V nasledujúcom kroku sa pri projekte Málinec rezort podľa ministra vysporiada so všetkými pripomienkami a spustí intenzívnu debatu s lokálnymi ľuďmi, aby videli, o aké príjmy a benefity ich opozícia chce obrať a koľko „hlúpostí a nezmyslov za uplynulé dni títo ľudia narozprávali“.

„V blízkom období spustíme web stránku pre tento projekt a celé Slovensko bude môcť vidieť, o aké obrovské príjmy chce Slovensko opozícia obrať. Už pri vymyslenom príbehu o údajnom zatopenom dome pána Lašáka je vidieť, že odbornosť opozície končí pri pohľade na katastrálnu mapu, kde nevidia ani rozdiel medzi ochranným pásmom a záplavovou oblasťou,“ uzavrel.

Oplatí sa to štátu ekonomicky?

O tom polemizuje analytik INESS Radovan Ďurana v komentári pre Aktuality. „Zarobí si nová elektráreň na seba? Takými prepočtami sa zjavne nikto neobťažoval. Každý deň v roku by musela sedem hodín denne elektrinu predávať so stoeurovým ziskom, len aby si zarobila na úroky,“ píše odborník.

Ďurana kritizuje projekt výstavby prečerpávacej elektrárne v Málinci najmä preto, že podľa neho chýbajú akékoľvek dôkladné prepočty a analýzy, ktoré by preukázali jeho opodstatnenosť. Poukazuje na to, že v oficiálnom energetickom a klimatickom pláne do roku 2030 sa táto elektráreň ani jej alternatíva na Ipli vôbec nespomína, čo naznačuje, že odborníci ju nepovažujú za prioritnú investíciu.

Okrem toho tvrdí, že existujúce riešenia, ako je rekonštrukcia prečerpávacej elektrárne na Čiernom Váhu, a súčasné investície do batériových úložísk už dostatočne pokrývajú potrebu stability a flexibility elektrickej siete na Slovensku. Preto podľa neho nie je dôvod na výstavbu ďalšej obrovskej a finančne náročnej elektrárne. Z jeho slov vyplýva, že projekt vníma ako populistický nápad bez reálneho základu, ktorý sa pravdepodobne nikdy nezrealizuje, podobne ako niektoré iné megalomanské plány z minulosti.

Z ekonomického hľadiska môže byť zaujímavý aspekt vyberania daní. Napríklad v roku 2019 Markíza uverejnila text, kde sa píše, že za najbohatšiu obec na Slovensku sú Pečeňady, keďže sa tu nachádza atómka v Jaslovských Bohuniach. Tá ročne odvedie na daniach až neuveriteľných milión eur ročne.

Nekonečný príbeh nemocníc: Výstavba v Banskej Bystrici a Martine napreduje. Takto to vyzerá v Prešove

Podpora baterkárov

Na druhej strane portál Postoj uvádza, že výstavba novej prečerpávacej vodnej elektrárne (PVE) sa javí ako nevyhnutný krok pre budúcnosť slovenskej energetiky. S rastúcim podielom obnoviteľných zdrojov, rozvojom priemyslu a elektrifikáciou dopravy bude potreba vyrovnávacích kapacít čoraz naliehavejšia.

Podporné stanovisko zaujal aj batériový priemysel. Jeho predstavitelia zdôrazňujú potrebu vybudovania PVE v horizonte najbližších 10 až 15 rokov. Kľúčová bude synchronizácia elektrárne s batériovými úložiskami, aby dokázali spoločne reagovať na výkyvy v sieti v priebehu sekúnd. Tento aspekt je významný aj z pohľadu prepojenia slovenskej prenosovej sústavy so susednými krajinami.

Diskusia sa však točí najmä okolo zmeny plánovanej lokality. Pôvodný zámer počítal s výstavbou hornej nádrže v lokalite Ďubákovo, minister Taraba však presadzuje jej umiestnenie v Čechánkach. Odborníci z Fuergy hovoria, že je dôležité vybrať lokalitu, kde bude dopad na obyvateľstvo a existujúcu infraštruktúru čo najmenší. Vo všeobecnosti patrí vytypovaná lokalita okolo rieky Ipeľ medzi najvhodnejšie na Slovensku.

Nejde teda o spochybnenie potreby samotnej elektrárne, ale o diskusiu o jej umiestnení. Zatiaľ čo pôvodný plán, existujúci už desaťročia, počítal s hornou nádržou v Ďubákove, nový návrh ju presúva na protiľahlý kopec do oblasti Čechánky. Tam, ako sme už spomínali, vyššie žije viac ľudí vlastniacich nehnuteľnosti.

Cestu projektu otvoril zákon o strategických investíciách

Projekt v Málinci v hodnote 2,386 miliardy eur bez DPH by sa mal začať realizovať v prvom štvrťroku a dokončený by mal byť do konca roka 2036. Zámer počíta s vytvorením sekundárneho hydroenergetického potenciálu existujúcej vodárenskej nádrže Málinec jej prepojením s novou hornou nádržou pri Detvianskej Hute. Informuje o tom Teraz.sk.

Projekt zahŕňa modernizáciu súčasnej nádrže, výstavbu privádzačov a vodnej elektrárne. Ministerstvo zdôrazňuje význam projektu pre energetickú bezpečnosť Slovenska a efektívnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov. Súčasťou plánu je aj vybudovanie vysokonapäťového vedenia smerom na Rimavskú Sobotu alebo trasu Horná Ždaňa či Medzibrod. Má ísť o strategickú investíciu.

Vďaka nedávno schválenému zákonu o strategických investíciách má vláda v rukách možnosť označiť za strategickú investíciu všetko, čo uzná za vhodné. Viaceré organizácie tento postup kritizovali už v januári.

Viac ako 20 organizácií vrátane Via Iuris, WWF Slovensko a Transparency International Slovensko považuje zákon za protiústavný a žiada jeho stiahnutie. Minister prisľúbil, že sa budú zaoberať všetkými pripomienkami, ale trvá na zachovaní princípu urýchľovania procesov, interpretujú jeho slová Aktuality.

Minister dopravy Jozef Ráž vtedy snahu o zachovanie práv občanov, hoci pripustil existenciu inštitútu vyvlastňovania, ktorý je podľa neho na Slovensku nastavený miernejšie než v iných krajinách EÚ. „Toto nie je jednostraný akt, ale predpokladá dohodu. Dáva štátu inštrument, ako sa bude dohadovať s občanom, ako bude vstupovať na jeho pozemok,“ uviedol.

Trump hovoril s Putinom o ukončení vojny na Ukrajine. Ruský prezident „chce, aby ľudia prestali umierať“

Je na stole vyvlastňovanie?

Čo sa týka vodnej prečerpávacej stanice v Málinci, oslovili sme aj právnika. Ten hovorí, že po pripomienkovom konaní musí ministerstvo vyhodnotiť najmä zásadné pripomienky od štátnych orgánov, Únie miest Slovenska či ZMOS-u. Pri nesúhlase nasleduje rozporové konanie na úrovni rezortu, následne ministra a nakoniec vlády. Po schválení by sa zjednodušili povoľovacie procesy a začal by sa výkup pozemkov.

„V prípade, že návrh prejde a PVE Málinec bude označená za strategickú investíciu, Vláda SR má zjednodušený prístup v niektorých povoľovacích procesoch, najmä v územnom konaní (povolenie umiestnenia stavby), v konaní o posúdení vplyvov na životné prostredie (EIA) a aj v stavebnom konaní (povolenie stavby). Potom by nasledoval proces výkupu pozemkov, resp. vyvlastňovací proces,“ uvádza JUDr. Matúš Mažáry pre Startitup.

Vysvetľuje, že po prípadnom označení PVE Málinec za strategickú investíciu môže štát začať s výkupom pozemkov alebo vyvlastňovacím konaním. Kým predaj pozemkov je založený na dobrovoľných zmluvách s vlastníkmi, vyvlastnenie predstavuje závažný zásah do ústavných práv a vyžaduje splnenie prísnych podmienok.

„Všeobecne platí, že vyvlastnenie je možné len v nevyhnutnej miere (napr. vyvlastní sa len tá časť pozemku, ktorej sa týka stavba, nie celý pozemok, ak je to účelné); ďalej je vyvlastnenie možné, len ak nie je možné dosiahnuť cieľ dohodou; len na základe zákona a len vo všeobecnom záujme a vždy za náhradu,“ dopĺňa.

Mažáry dodáva, že ak by k vyvlastňovaniu došlo, štát musí konať. Hovorí, že dotknutí obyvatelia – vlastníci pozemkov a nehnuteľností – musia byť o zámere vyvlastniť ich majetok riadne upovedomení a musí sa s nimi konať. V zmysle zákona o vyvlastnení (č. 282/2015 Z. z.) sa za každých okolností musí štát pokúsiť najprv získať pozemky zmluvne a bez sporov. Toto musí aj reálne preukázať, že takú snahu vyvinul.

Vlastník, tzv. „vyvlastňovaný“, je nedielnou súčasťou celého vyvlastňovacieho procesu. O vyvlastnení sa koná aj ústne pojednávanie za účasti vyvlastňovaného.

Môže nastať obmedzenie vlastníckeho práva

Po štúdií uskutočniteľnosti by podľa právnika malo byť zrejmé z projektovej dokumentácie, ktoré pozemky a stavby sa budú nachádzať v záplavovom území a ktoré v ochrannom pásme. „Pokiaľ ide o ochranné pásmo, veľmi pravdepodobne vyvlastnenie nehnuteľností neprebehne, ale môže nastať tzv. obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré má totožné požiadavky ako vyvlastnenie a uskutočňuje sa tiež za primeranú náhradu.“

V záplavovom území je však podľa neho situácia zložitejšia. Pokiaľ sa pozemky a stavby nachádzajú tam, kde je potrebné realizovať výstavbu vodného diela, štát musí mať pozemky vo vlastníctve. To dosiahne štát buď zmluvou, alebo vyvlastnením.

Líder KDH Majerský prehovoril o spolupráci so Smerom

V prípade vyvlastnenia aj núteného obmedzenia vlastníckeho práva je náhrada dotknutým obyvateľom kľúčovým aspektom. Zákon umožňuje v konaní o dohode o nadobudnutí nehnuteľností priznať vyvlastnenému nárok na náhradné bývanie, stavbu alebo pozemok, ale iba v prípade jeho súhlasu, pokračuje Mažáry.

Ak s tým nesúhlasí, môže vždy žiadať finančnú náhradu. Pri určovaní výšky finančnej náhrady je nevyhnutné prísne dbať na dodržanie zákonných podmienok. Suma náhrady sa určuje znaleckým posudkom na základe všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, pričom posudok nesmie byť starší ako dva roky. Náhrada nesmie byť nižšia, ako je hodnota uvedená v znaleckom posudku.

Skrátené pripomienkové konanie

Od začiatku sa proces javí ako nesprávny, najmä pri strategických investíciách, kde je horizont uskutočnenia stavby dlhší ako desať rokov. Právnik objasňuje, že skrátené pripomienkové konanie sa v takýchto prípadoch zdá neúčelné, pretože verejná diskusia by mala prebiehať nielen na politickej, ale aj na občianskej a odbornej úrovni, pričom treba zohľadniť ekonomické, demografické a environmentálne faktory.

Nie je proporcionálne, aby verejnosť mala na pripomienkovanie len päť dní pri projekte takéhoto rozsahu. Viaceré pripomienky poukazujú na to, že rezort životného prostredia nedodržal podmienky vládnych legislatívnych procesov.

„Pri skrátenom konaní bolo napr. vynechané štádium zverejnenia informácie o tom, že sa takýto návrh vôbec pripravuje, neprebehlo rokovanie s podnikateľmi, obyvateľmi, ZMOS, ÚMS, ďalej neprebehlo schválenie projektu v rámci samotného MŽP SR a nekonalo sa ani predbežné pripomienkové konanie,“ uvádza.

Michelko pripustil stratu ministerstiev. Koaličnú radu prirovnal k nedohranému zápasu: „Nedávajme účet bez hostinského“

Povinnosť informovať verejnosť

Mažáry zdôrazňuje, že štát má v štandardných legislatívnych procesoch rozsiahlu informačnú povinnosť. Kým jednotlivec môže konať všetko, čo mu zákon nezakazuje, štát môže konať len v medziach zákona. Zámery na prijatie legislatívnych aktov sa zverejňujú na štátnom portáli slov-lex, čím sú dostupné širokej verejnosti.

Pri použití skráteného pripomienkového konania bol tento postup v zásade obídený inštitútom, ktorý sa využíva na prijatie uznesení vlády pri krízových situáciách.

Hoci ešte nejde o schválené stavebné povolenie, a teda nevzniká povinnosť informovať verejnosť, v záujme transparentnosti by bolo vhodné, aby štát komunikoval svoje zámery jasnejšie a umožnil verejnosti primeranú účasť na rozhodovaní.

Čítajte viac z kategórie: Politika