Ďalší krutý zásah: 9-ročná Afroameričanka nepočúvla policajtov, postriekali ju preto paprikovým sprejom

K incidentu v Rochesteri, ktorý vyvolal pozornosť médií, došlo v piatok. Polícia sa snažila naložiť do služobného vozidla deväťročné dievča, ktoré bolo vo vážnom duševnom stave a vyhrážalo sa, že zabije seba i svoju matku.

Dieťaťu nasadili putá, avšak naďalej kládlo odpor a odmietalo nastúpiť do auta. Policajti boli preto nútení použiť paprikový sprej, ako ukázali videozáznamy z kamier upevnených na telách zasahujúcich príslušníkov.

Slovenský beštiálny vrah je ako vystrihnutý z najdrastickejšieho hororu. Rozštvrtil tehotnú ženu aj svoje deti

Členovia hliadky tvrdia, že boli nútení použiť tento prostriedok v záujme zaistenia bezpečnosti samotného dieťaťa. Starostka Rochesteru Lovely Warrenová piatkový incident odsúdila ako použitie násilia voči maloletej osobe a súčasne nariadila vyšetrenie praktík, ktoré sa uplatňujú pri policajných zásahoch.

Ide už o druhý incident za posledný rok, keď vyvolal pobúrenie práve postup rochesterskej polície voči obyvateľom afroamerického pôvodu. Vlani v marci prišiel o život 41-ročný Daniel Prude, ktorého polícia spútala a pritlačila k zemi, pričom mu kľačali na chrbte. Muž po dvoch minútach prestal dýchať a týždeň na to zomrel v nemocnici.

Podobné zábery ukazujúce násilné zákroky polície voči Afroameričanom vrátane májového zabitia Georgea Floyda podnietili počas uplynulého leta v USA masové protesty proti rasizmu a neprimeranému policajnému násiliu.

Biden podpísal nariadenia podporujúcich rasovú spravodlivosť

Americký prezident Joe Biden podpísal v utorok sériu výkonných nariadení zameraných na podporu rasovej rovnosti v Spojených štátoch. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

Biden v rozhovore s novinármi z Bieleho domu okrem iného prisľúbil, že bude riešiť rasizmus vo federálnej bytovej politike, vylepší zákon o hlasovacích právach a ukončí využívanie súkromných väzenských zariadení. Biden sa takto snaží bojovať proti následkom systematického rasizmu v krajine.

zdroj: SITA/AP, Evan Vucci

„Súkromné väznice profitujú na úkor federálnych,“ povedala v utorok poradkyňa Bieleho domu Susan Riceová. V súčasnosti sú v USA za mrežami vyše dva milióny osôb, pričom neúmerne veľký počet tvoria ľudia, ktorí nie sú belosi, ako vyplýva z údajov Bieleho domu.

Väčšina väzňov je umiestnená v štátnych zariadeniach, ktorých sa Bidenovo výkonné nariadenie o federálnych väzniciach netýka. Nový prezident tiež prisľúbil, že nariadi federálnym úradom, aby bojovali proti oživeniu xenofóbie, predovšetkým voči ázijským Američanom. Práve tí podľa Bidena čelia počas pandémie koronavírusu diskriminácii a nenávistným trestným činom.

Afroameričana Floyda policajt kolenom udusil, preukázala pitva

Biden vo volebnej kampani sľuboval, že bude podporovať rasovú spravodlivosť, najmä po vražde Geogea Floyda policajtmi v máji, ktorá vyvolala po celých USA protesty a výzvy na systematickú zmenu v polícii.

Za zmienku určite stojí aj skutočnosť, že Hnutie Black Lives Matter, ktoré nabralo na sile práve po zastrelení Floyda, bolo navrhnuté na Nobelovu cenu mieru. Oznámil to nórsky poslanec Petter Eide, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.

Hnutie Black Lives Matter (BLM), ktoré vzniklo v Spojených štátoch v roku 2013, začalo hýbať spoločnosťou najmä v máji 2020, keď Afroameričan Floyd zomrel pri zatýkaní. Belošský policajt mu kľačal na krku osem minút napriek tomu, že ho Floyd prosil, aby povolil, lebo nemôže dýchať.

Prípad vyvolal protesty v USA, ktoré sa následne preniesli do sveta. „Toto hnutie sa stalo jedným z najsilnejších celosvetových hnutí, ktoré žiadajú nápravu v rasovej nespravodlivosti,“ povedal pre AFP nórsky socialistický zákonodarca Eide, ktorý navrhol BLM na Nobelovu cenu. „Rozšírilo sa do mnohých, mnohých krajín… a podarilo sa mu pritiahnuť pozornosť na to, že je dôležité bojovať proti rasovej nespravodlivosti,“ dodal poslanec.