Dánsko postaví prvý energetický ostrov na svete. Chce tak splniť cieľ EÚ, ktorý sa týka aj Slovenska

  • Dánsko vybuduje svetový unikát
  • Je ním prvý energetický ostrov v Severnom mori, z ktorého môžu ťažiť mnohé krajiny Európy
  • Umelý ostrov bude schopný pokryť energetickú spotrebu 10 miliónov európskych domácností
Danish Energy Agency, Greenpeace Slovensko
  • Dánsko vybuduje svetový unikát
  • Je ním prvý energetický ostrov v Severnom mori, z ktorého môžu ťažiť mnohé krajiny Európy
  • Umelý ostrov bude schopný pokryť energetickú spotrebu 10 miliónov európskych domácností

Ešte koncom roka 2020 premiér Igor Matovič prostredníctvom statusu na sociálnej sieti informoval krajinu o dobrej správe z Bruselu. Aj náš premiér bol totižto súčasťou rokovaní na samite, kde sa podarilo schváliť zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 55 % v porovnaní s rokom 1990.

Členské krajiny Európskej únie tak majú plné ruky práce s projektmi, ktoré pomôžu tento cieľ naplniť. Zatiaľ čo niektoré krajiny naďalej spia na vavrínoch, iné sa do boja s klimatickými zmenami zapájajú proaktívne.

Bill Gates odhalil plán ako sa vyhnúť ďalšej pandémii, ktorá môže byť až desaťkrát horšia než tá súčasná

Najnovšie pozíciu „zelenej“ krajiny obhájilo Dánsko, ktoré je členskou krajinou schengenského priestoru od roku 2001.

Krajina oznámila svoj veľkolepý plán, ktorým je vybudovanie vôbec prvého umelého „eko“ ostrova na svete, ktorým má slúžiť na produkciu obnoviteľnej energie. Priekopnícky projekt sa bude nachádzať 80 kilometrov od západného pobrežia Jutska.

zdroj: Danish Energy Agency.

Spájať bude stovky veľkých pobrežných veterných turbín a podľa dánskych úradov pôjde o kľúčovú investíciu, ktorá povedie k dôležitej transformácii na zelenú energiu.

Dánsko vďaka tomuto ostrovu rapídne zvýši podiel energie získanej z obnoviteľných zdrojov, zároveň sa priblíži k cieľu Európskej únie, ktorým je do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu.

Projekt za takmer 30 miliárd eur

Rozsiahly projekt bude stáť v prepočte viac ako 28 miliárd eur, stane sa tak najdrahšou stavbou v dejinách krajiny, potvrdil to dánsky minister energetiky a životného prostredia Dan Jørgensen.

Danmark er et lille land – men et stort fællesskab 🌹❤️

Posted by Dan Jørgensen on Friday, August 28, 2020

„Dnes robíme veľký krok od vízie k realite. Energetický uzol bude najväčším stavebným projektom v histórii Dánska a prispeje k využitiu obrovského potenciálu veternej energie na mori. Teším sa na spoluprácu s ostatnými krajinami,“ uviedol minister pre podnebie Dan Jorgensen. Nutné je tiež spomenúť, že dánske orgány sa minulý rok rozhodli ukončiť ťažbu ropy a zemného plynu v Baltskom mori do roku 2050. 

Odhaduje sa, že spočiatku na ploche o veľkosti 18 futbalových ihrísk vyrastie asi 200 veterných fariem. V prvej fáze sa tu bude vyrábať a skladovať zelená energia v množstve, ktoré pokryje potreby troch miliónov európskych domácností.

Po následnom rozšírení narastie kapacita až na 650 turbín, to v praxi znamená zásobu energie pre 10 miliónov domácností.

Ostrov má byť postavený s pričinením verejného aj súkromného sektora. Vláda však projekt označila za súčasť kritickej infraštruktúry, štát si tak udrží akcie na úrovni viac ako 50 %.

Podľa harmonogramu vypracovaného na žiadosť vlády medzinárodnou poradenskou spoločnosťou COWI môže byť energetický ostrov dokončený a uvedený do prevádzky na prelome rokov 2027 až 2028.

V dohode medzi vládou a parlamentom sa však hovorí skôr o roku 2033, kedy by mal byť projekt plne uvedený do prevádzky. Vláda má medzitým v pláne aj vybudovanie druhej menšej veternej farmy na ostrove Bornholm v Baltskom mori. 

Nečinnosť sa nedá akceptovať

Momentálne je otázne či sa aj Slovensko odhodlá k razantným krokom smerom k zníženiu dopadov klimatických zmien. O tom, že Slovákom nie je otázka enviromentálnych problémov ukradnutá, svedčí aj masívna podpora petície Za klímu, ktorú podpísalo viac ako 127 000 ľudí a smeruje tak do parlamentu.

Mala by sa podľa tebá vláda zaoberať riešením klimatických otázok?

Ako pre agentúru SITA uviedol koordinátor klimatickej kampane pre Greenpeace Slovensko Pavol Fábry, nečinnosť štátu v boji proti klimatickým zmenám by mala byť nelegálna. Reagoval tak na rozsudok vo francúzskom „prípade storočia“, v ktorom stáli štyri environmentálne a ľudskoprávne organizácie proti štátu.

Súd uznal krajinu Francúzsko vinnou z nečinnosti v boji proti klimatickým zmenám. Podľa jeho rozhodnutia môže k produkcii emisií prispievať aj nečinnosť štátu. Ten by tak mal odškodniť ľudí, ktorým emisie spôsobili ujmu.

„Takisto je dôležité požadovať, aby boli štáty povinné stanoviť také ciele, ktoré nás skutočne ochránia pred najhoršími dopadmi klimatickej krízy. Hlavným cieľom Parížskej dohody je udržať rast globálnej priemernej teploty čo najbližšie pri 1,5 stupni Celzia a štáty by si mali určiť také ciele, ktoré nám dávajú najväčšiu šancu tento cieľ naplniť,“ povedal Fábry.

Posted by Greenpeace Slovensko on Wednesday, October 7, 2020

Súčasnú dohodu členských krajín Európskej únie o znížení emisií skleníkových plynov do roku 2030 o spomínaných 55 % však nepovažuje za cieľ, ktorý by bol v súlade s Parížskou dohodou.

Samotný „prípad storočia“ ešte nie je ukončený. Súd bude ešte rozhodovať o tom, či bude možné právne zaviazať štát k doplňujúcim opatreniam pre riešenie klimatických zmien.

Výsledok súdneho procesu vo Francúzsku by sa podľa Vincenta Bujňáka, odborného asistenta z Katedry ústavného práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, mohol stať precedensom aj v iných krajinách.

„Ako uvádza právna veda, súdy na rozdiel od výkonnej moci nevládnu logikou sily, ale silou logiky. Takéto rozhodnutie sa môže stať presvedčovacím precedensom v závislosti od sily argumentov, ktoré sú v ňom obsiahnuté a teda nie je vylúčené jeho nasledovanie súdmi v iných štátoch,“ dodal Bujňák. Doposiaľ bolo vo svete podaných približne 600 žalôb súvisiacich s klímou.

Zdroje: via.ritzau.dk, Danish Energy Agency, SITA

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech