Deň D či atómová zbraň. Za plošné testovanie sme dali stovky miliónov eur, pomohlo len na chvíľu

Prvý testovací víkend sme zažili koncom októbra minulého a roka. Vo veku 10-65 rokov sa ho zúčastnilo až 80 % populácie. Zo všetkých otestovaných obyvateľov sa ukázala pozitivita 1,06 %. 

Cieľom celoplošného testovania bolo nájsť infekčných ľudí nakazených koronavírusom, izolovať ich v domácej karanténe a spomaliť tak šírenie vírusu, znížiť tlak na nemocnice, lekárov a zdravotníkov. Počas prvého testovacie víkendu bolo 4 901 odberných tímov a viac ako päťtisíc odberných miest. Do testovania sa okrem zdravotníkov zapojila aj armáda, pomoc prišla aj zo zahraničia.

Týždeň pred celoslovenským testovaním prebehol „tréning“ v najzamorenejších okresoch, v Bardejove a troch okresoch na Orave. Týždeň nato sa testovali všetci.

Do testovania sa priamo zapojil aj vtedajší minister zdravotníctva Marek Krajčí, ktorý spolu s manželkou testovali v Rači. Okrem dlhých radov a spomalenia cestovnej premávky v hlavnom meste sa prvý testovací víkend zaobišiel bez väčších komplikácií.

„Spolu sme silnejší ako vírus … a hoci máme našu vlastnú slovenskú medzičasom odskúšanú atómovú zbraň na covid (plošné testovanie) … bude to ešte veľmi ťažké, ale dokážeme to,“ napísal pár dní po celoplošnom testovaní na sociálnej sieti vtedajší premiér Igor Matovič.

Slovensko si všimli aj vo svete

Celoplošné testovania národa antigénovými testami si všimli aj v zahraničí. O Slovensku písali zahraničné médiá ako o krajine, ktorá sa touto cestou vydala úspešne.

Denník The Guardian informoval, že hromadné testovanie, ktoré sa konalo na Slovensku, pomohlo znížiť šírenie nákazy o 60 percent. Odvolával sa na preprint slovenskej štúdie, na ktorej sa podieľal aj Marek Krajčí.

„Existujú pomerne presvedčivé dôkazy, že lockdown v kombinácii s hromadným testovaním viedli na Slovensku k veľmi výraznému obmedzeniu záťaže infekciou COVID-19,“ uviedol docent Stefan Flasche pre denník.

Slovenským celoplošným testovaním sa neskôr inšpirovali aj naši susedia v Rakúsku, kde prebehla podobná akcia.

Ako sa ukázalo neskôr, hromadné testovanie skutočne pomohlo, no jeho efekt vyprchal ešte než skončil rok 2020. Už na Silvestra malo Slovensko rekordný denný prírastok nakazených.

Testovanie stálo milióny

Minuloročné celoplošné testovanie stálo 120 miliónov eur, informovalo ministerstvo financií. Z celkovej sumy vyčlenili jednotlivým rezortom a inštitúciám viac ako 99 miliónov eur zo všeobecnej pokladničnej správy. V rámci upraveného limitu rozpočtu boli zabezpečené výdavky v celkovej sume 20,78 milióna eur.

Ministerstvo vnútra dostalo 550 800 eur na tlač medicínskych certifikátov. Ďalších vyše 4,95 milióna eur pre rezort išlo na odmeny pre policajtov, hasičov, horských záchranárov, občianskych zamestnancov a zamestnancov aparátu ústredného orgánu ministerstva vnútra.

Na ďalšie výdavky súvisiace s testovaním preplatili ministerstvu vnútra 9 miliónov eur. Ministerstvu obrany pridelili na úhradu výdavkov v súvislosti s prípravou a vykonaním testovania sumu 42,66 milióna eur. Vyše 11,77 milióna eur zaplatili za odmeny pre zamestnancov.

Správa štátnych hmotných rezerv dostala z rozpočtu vyše 50,94 milióna eur na zabezpečenie materiálnych zásob, informovala v marci agentúra TASR.

Suma však mohla byť oveľa vyššia

S oveľa vyšším číslom však prišla Lucia Plaváková z Progresívneho Slovenska. Na tlačovej konferencii oznámila, že k sume sa dopracovala na základe infožiadosti, ktorú poslala na ministerstvo financií.

Podľa odpovedi z ministerstva sme mali za celoplošné testovania, ktoré sa konali ešte v minulom roku, zaplatiť 72 miliónov eur. „V roku 2021 za tzv. skríningové testovania minuli, čo bolo to isté ako celoplošné testovania, len inak nazvané, viac ako 406 miliónov eur,” oznámila Plaváková.

Podľa týchto údajov nás tak nájdenie jedného pozitívneho človeka malo stáť niekedy až 20-tisíc eur a cena za všetky testovania sa vyšplhala na 478 miliónov eur. 

Plaváková tiež uviedla, že v odpovedi z ministerstva sa nachádzala aj suma za nákup antigénových testov, ktoré mali stáť Slovensko viac ako 287 miliónov eur.

zdroj: Mesto Košice

Na MOMkách sa prevádzkovatelia pekne nabalili

Po plošnom testovaní dostali Slováci možnosť ísť sa otestovať do mobilných odberových miest. Certifikát o negatívnom teste bol lístkom na slobodu z „lockdownu“.

Kritiku sa nerozvážne hospodárenie chytal štát až ja prevádzku a fungovanie Mobilných odberových miest, kde sa ľudia mohli chodiť testovať už aj počas pracovných dní. Podľa nadácie Zastavme korupciu štát minul na fungovanie MOM 110 miliónov eur. Upozornili, že najviac peňazí sa do testovania „nalialo“ až po druhom celoplošnom testovaní

Prepočty ukázali, že zatiaľ čo vo februári nás stálo „vytestovanie“ jedného pozitívneho prípadu v priemere 932 eur, v apríli to už bolo takmer 4 700 eur. Májové čísla sa za niektoré okresy pohybujú dokonca v desaťtisícoch eur.

Mesačná odmena za MOM dosahuje 26 až 30-tisíc eur, čo k tomuto projektu prilákalo aj viacero špekulantov. „Zjavne unáhlená príprava podmienok pre odberné miesta umožnila, že sa na systéme priživilo aj viacero podozrivých subjektov, ktoré sa snažili z odberných miest vytlačiť čo najviac peňazí na úkor kvality testovania,“ konštatovala Xénia Makarová z nadácie.

K tvrdeniam as vyjadrilo aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Podľa hovorkyne Zuzany Eliášovej bol systém MOM určený všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti podľa zákona, ktorí za stanovených podmienok prejavili záujem zriadiť a prevádzkovať takéto miesto. Ministerstvo podľa nej uzatvorilo zmluvu o spolupráci s každým poskytovateľom, ktorý súhlasil so stanovenými zmluvnými podmienkami spolupráce a splnil podmienky uvedené vo výzve.