Často sa ženieme za niečím, čo nie je podstatné, a strácame dosah na to najdôležitejšie. Počas pandémie spoločnosť dospela k obrovskej polarizácii – začali pomyselné delenia sa na dobrých a zlých, síce začiatok pandémie dokazoval, že ľudskosť sa v spoločnosti nestratila.

„Prebiehalo množstvo štúdií, kde sa vedci snažili nájsť nejakú jasnú odpoveď a koreláciu toho, čo sa vlastne s nami v pandémii stalo, ale nedá sa to povedať úplne jednoznačne,“ vraví pre Startitup koučka a etikoterapeutka Bronislava Švrčková.

„Tak ako sme sa cez pandémiu presúvali medzi vlnami veľkej solidarity a pomoci, tak sme sa ľahko prehupli do polarizácie a bojovného postavenia v zmysle ‚my verzus oni‘ a na tej druhej strane si môžete dosadiť kohokoľvek, kto má iný názor ako vy. Jednoznačne ale môžeme skonštatovať, že sme iní a asi sa to ešte s nami povlečie nejakú dobu,“ vysvetľuje.

Nenávisť na sociálnych sieťach

Množstvo ľudí, poväčšine zo starších generácií, šíri na internete nenávistné komentáre. Zväčša ide o spoločenské témy, ktoré sa ich nejakým spôsobom dotýkajú. Avšak výnimkou nie sú ani oddychové témy, napríklad zo sveta showbiznisu.

Podľa Švrčkovej sa za týmito komentármi skrýva naozaj zaujímavá štúdia ľudskej duše. Myslí si, že jedným z dôvodov nenávistných komentárov v seniorskom veku môže byť túžba po komunite, čo súhlasí s naším názorom.

Ide o prirodzenú ľudskú vlastnosť, vzhľadom na to, že sme sociálne bytosti a potrebujeme mať okolo seba ľudí, ktorí sú na našej strane a zdieľajú naše pocity. „Bez toho akoby vädneme na duši,“ tvrdí.

V mnohých prípadoch seniorský vek prináša osamelosť. Pokiaľ si človek počas života nepestoval aktívne svoju osobnosť, vzťahy a celkovo sociálny život, čaká ho veľmi prázdna a osamelá staroba.

Práve sociálne siete sú jednou z možností, kde si ľudia môžu vyliať „bezpečne“ frustráciu, aj keď je to kontraproduktívne a nikam to nevedie. „Pocit osamelosti, smútku a depresie sa rýchlo vracia. Šťastnými nás robia kvalitné vzťahy a na tých sa musí pracovať,“ radí Švrčková.

zdroj: Pexels/Tobias Dziuba

Podľa Švrčkovej je náročné zvládať napätie v spoločnosti. Za psychohygienu považuje čítanie množstva kníh či zapisovanie si vlastných poznatkov a zistení. „Roky nepozerám televíziu a snažím sa vyhýbať správam. Vyberám si, čomu venujem pozornosť.“ 

Čítaj 10 dní zadarmo PREMIUM články

---

Čítať zadarmo

Prihlásiť sa