Detský ombudsman: Dieťa nepatrí do homosexuálneho zväzku. Budem sa radiť aj s Mariánom Kuffom

Slovensko má v úrade komisára pre deti už viac než pol roka Jozefa Mikloška, ktorý pochádza z politickej rodiny. Jeho otec a strýko sú známymi postavami kresťanskej politickej scény.

Vyštudovaný lekár a zakladateľ organizácie Úsmev ako dar už od začiatku rozdeľuje verejnosť aj odborníkov na dva tábory. Bol jeho nedávny prieskum médiami dezinterpretovaný? Je členom charizmatického hnutia?

Ako sa stavia k ochrane detí z queer komunity, prečo obdivuje kontroverzného kňaza Mariána Kuffu a čo urobil ako detský komisár v kauzách zneužívania detí? To sa dozvieš v exkluzívnom rozhovore. 

• Prečo je proti adopcii detí homosexuálnymi pármi 
• Ako sa dá podľa neho vyriešiť stigma ohľadom adopcie rómskych detí
• Ako hodnotí svoj posledný výskum
• Či obhajuje „liečenie“ homosexuality
• Ako vníma Mariána Kuffu

Čo je vašou prioritou v úrade? Najväčší problém, ktorý potrebujete vyriešiť ASAP?

Keď som v minulom roku nastúpil do úradu a videl som, aká veľmi rôznorodá skupina poslancov podporila moje zvolenie, napadlo mi motto: „Spojme sa pre deti.“

Chcem, aby sa všetky deti na Slovensku cítili ako doma. Chcem prejsť od konkrétnych prípadov, ktoré na úrade riešime, k systémovým riešeniam. Ďalšou prioritou je detská spoluúčasť – budem sa snažiť, aby hlas detí v spoločnosti zaznel a bol vypočutý.

Nedávno ste prezentovali prieskum, ktorý ukázal, že deťom z úplných rodín sa darí lepšie ako deťom, ktoré majú len jedného rodiča. Potrebovali sme na niečo také ďalší výskum?

To je trocha skreslený pohľad na náš výskum. Cieľom bolo zistiť názory detí – čoho sa boja, komu dôverujú, čo vnímajú ako výzvu, atď. Podobné výskumy boli už robené z pohľadu dospelých, je málo výskumov, ktoré sa priamo týkali detí. Toto pokladám za dôležité pre prácu v mojom úrade. Chcem nastaviť jeho priority tak, že budú rešpektovať to, čo si myslia deti.

Prieskum podľa niektorých odborníkov podporuje hypotézu, že deti z neúplných rodín majú viac psychických problémov. S tým však nesúhlasí množstvo odborníkov.

My sme pojem neúplná rodina vo výskume ani raz nespomenuli. Nerobili sme ani štatistické zisťovanie, koľko detí má duševné problémy. Opakujem, my sme zisťovali názory detí. Napríklad v otázke rodiny sme sa ich iba pýtali, s kým žijú v jednej domácnosti.

Vôbec sme neskúmali, či sú tieto deti lepšie alebo horšie. Ak sme v záveroch robili nejaké štatistické porovnávania, tak len preto, aby sme vedeli lepšie nastaviť pomoc a riešenia napr. pre skupiny detí, ktoré sú v zložitejšej situácii.

Spoznáš, čo sú mafiánske praktiky, mali sa vyhrážať poslanci farmárovi. Kuffovci majú na krku obvinenie

Deťom, ktoré žijú v komplikovaných podmienkach, som sa v rámci svojho pôsobenia v organizácii Úsmev ako dar venoval vyše tridsať rokov, takže pripisovať mi výroky, že tieto deti stigmatizujem alebo viktimizujem, je absurdné.

Viem, ako úspešné vedia byť v živote aj deti z detských domovov. Keď som ukončil svoje pôsobenie v Úsmeve ako dar po zvolení za komisára pre deti, mojimi nástupcami sa stali dvaja bývalí domováci. Napriek tomu, že nemali ľahké detstvo, sú dnes mimoriadne šikovní a úspešní.

Čiže hovoríte, že výsledky tohto prieskumu sú dezinterpretované?

Sú vytrhnuté z kontextu. Napríklad istý denník napísal, že my sme adoptívne rodiny zaradili medzi neúplné. Lenže my sme slová adoptívna a neúplná rodina vo výskume a v prezentácii výsledkov ani raz nepoužili.

zdroj: Startitup/Nikol Pápayová

Lebo výsledky prieskumu naozaj môžu dávať spoločnosti signály, ktoré som spomínal.

Dieťa, ktoré nežije s oboma rodičmi, môže byť v nevýhode, preto mu treba viac pomôcť. Keď však chceme riešiť nejakú situáciu, musíme k nej pristupovať pravdivo a z toho potom nájsť východisko.

Poviem príklad: Keby som povedal dieťaťu z detského domova, že tí tvoji rodičia boli výborní a všetko je preto v poriadku, tak by som mu nepomohol. Ale povedal by som mu, že žije v zložitej situácii, mimo otca a mamy, no napriek tomu pre neho existuje riešenie. Vychovávať dieťa ako jeden rodič je oveľa zložitejšie, ako keď dieťa žije v rodine s oboma rodičmi.

Na prieskume participovali ľudia z Trnavskej univerzity Katolíckej univerzity a Vysokej školy svätej Alžbety. Neovplyvňuje trochu výsledky prieskumu už len to, že na ňom pracovali ľudia z katolíckeho prostredia?

Partnerov výskumu sme vybrali podľa toho, či v minulosti robili v podobných oblastiach iné výskumy. Naše ďalšie výskumy sú do budúcnosti otvorené, radi zoberieme aj iných za partnerov. Keďže celý výskum bol nastavený odborníkmi, výsledky to určite neovplyvnilo.

V minulosti ste obhajovali liečenie homosexuality. Stojíte si za týmito výrokmi aj dnes?

To je tiež vytrhnuté z kontextu. Ja som konverznú terapiu nikdy neobhajoval. Poznám veľké množstvo detí, ktoré majú inú orientáciu, a ja ich rešpektujem. Viem, že často majú určité problémy a keď za mnou preto prídu, snažím sa im pomôcť v tom, čo pokladajú za problém. Nemám v tom predsudky, ale som presvedčený, že dieťa nepatrí do homosexuálneho zväzku.

Nie je dôležitejšie, aby si deti mohli adoptovať ľudia, ktorí im poskytnú dôstojný a láskyplný život?

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• V akých súvislostiach detský ombudsman podával trestné oznámenia
• Prečo podľa neho vzrastá počet detí, ktoré majú psychické problémy
• Či je členom charizmatického hnutia
• O akých veciach sa chce radiť s kontroverzným Mariánom Kuffom
• Ako vníma nebezpečné výzvy na sociálnych sieťach

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom