Dlhodobé sedenie je „zlozvykom súčasnosti“. Ak veríš, že to polhodina pohybu denne zachráni, mýliš sa

Sedavé zamestnanie neraz prirovnávame k fajčeniu. Samozrejme, nemôžeme to porovnávať úplne, no zároveň nie sme ani tak ďaleko od pravdy. Vedci prichádzajú s tvrdením, že človeku na zlepšenie zdravotného stavu už nemusí pomôcť ani cvičenie. „Chronickí sediaci“ majú tiež zvýšené riziko vzniku rakoviny, kardiovaskulárnych ochorení, cukrovky 2. typu.

Uvedené diagnózy môžu spôsobiť úmrtnosť, a to aj napriek faktu, že sa spomínaná skupina populácie aktívne hýbe. 

Ako píše denník Montreal Gazette, niektoré štúdie naznačujú, že na odstránenie zvýšených zdravotných rizík spojených s prácou, ktorá si vyžaduje dlhé hodiny sedenia, je potrebných 60 – 75 minút pohybu navyše denne. Iné správy uvádzajú, že optimálnych je 30 – 40 minút cvičenia strednej až intenzívnej intenzity.

Istý výskumný tím z Taiwanu sa zameral práve na objem a intenzitu fyzickej aktivity potrebnej na zmiernenie zdravotných rizík spojených so sedavým pracoviskom a rozdiely v zdravotnom stave sediacich a nesediacich.

Preskúmal údaje o zdraví a životnom štýle 481 688 zdravých dospelých zhromaždených prostredníctvom dotazníkov vyplnených niekoľkokrát v priebehu 12,85 rokov.

Na základe toho, ako často sedeli pri práci, zoskupili skúmané subjekty do troch rôznych kategórií, a to väčšinou sedia, väčšinou sedia a stoja pri vykonávaní opakovaných pohybov v priebehu práce a väčšinu času stoja a chodia.

Stav sedenia sa potom porovnal s úrovňou fyzickej aktivity, ktorú sami deklarovali, na základe toho, ako často a ako intenzívne cvičili, teda menej ako 15 minút denne (neaktívne), 15 – 29 minút denne (nízke), 30 – 59 minút denne (stredné), 60 – 89 minút denne (vysoké) a viac ako 90 minút denne (veľmi vysoké).

Sedavé zamestnanie môže narobiť poriadnu neplechu

Nie je prekvapením, že 60,2 % skupiny strávilo väčšinu svojho pracovného dňa sedením. Len 10,7 % tvrdilo, že nesedia. 29,1 % striedalo sedenie a státie. Subjekty štúdie, ktoré boli najaktívnejšie v práci, boli najmenej aktívne vo voľnom čase v porovnaní so zvyškom skupiny.

Napriek aktívnejšiemu životnému štýlu mimo kancelárie zaznamenali tí, ktorí najviac sedeli, v priebehu 12-ročnej štúdie viac úmrtí. A to aj napriek ich tendencii byť mladší, s vyšším vzdelaním, s menšou pravdepodobnosťou fajčiť, mať nadváhu a mať vysoký krvný tlak.

Chronickí sediaci majú o 16 % vyššie riziko úmrtnosti zo všetkých príčin. Taktiež dosiahli o 34 % vyššie riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia ako tí, ktorí v práci sedia menej.

„Analyzovali sme riziko úmrtnosti zo všetkých príčin v rámci troch skupín sediacich v zamestnaní a úrovní fyzickej aktivity vo voľnom čase,“ uviedli vedci. „Jedinci, ktorí väčšinou sedia v práci, mali výrazne vyššie riziko ako tí, ktorí striedali sedenie a nesedia, a tí, ktorí väčšinou nesedia.“

Podľa expertov by sa jednotlivci, ktorí v práci prevažne sedia, potrebovali zapojiť do ďalšej 15- až 30-minútovej fyzickej aktivity denne. Zmiernia tak zvýšené riziko a dosiahnu rovnakú úroveň ako jednotlivci, ktorí v práci prevažne nesedia. 

Neznamená to však, že aktívna činnosť mimo kancelárie nemá žiadny vplyv na celkové zdravie. Vynahradiť si všetky minúty strávené sedením za stolom si vyžaduje sústredené úsilie. Iba sediaci so strednou, vysokou a veľmi vysokou úrovňou fyzickej aktivity po práci dokázali znížiť rozdiel v riziku vzniku ochorení.