Donald Trump: Po Ježišovi som druhý najznámejší človek na svete. Toto je jeho fascinujúci príbeh, ako sa miliardár stal prezidentom USA

  • Štyridsiaty piaty prezident USA Donald Trump sa narodil 14. júna 1946 v New Yorku v rodine úspešného developera Fredericka Trumpa
  • Po skončení školy začal pracovať u svojho otca. V roku 1974 sa stal šéfom konglomerátu Trumpových korporácií, ktorú neskôr pomenoval Trump Organization
trump-and-rushmore-1090x610
TASR/AP Photo/Alex Brandon
  • Štyridsiaty piaty prezident USA Donald Trump sa narodil 14. júna 1946 v New Yorku v rodine úspešného developera Fredericka Trumpa
  • Po skončení školy začal pracovať u svojho otca. V roku 1974 sa stal šéfom konglomerátu Trumpových korporácií, ktorú neskôr pomenoval Trump Organization

Štyridsiaty piaty prezident USA Donald Trump sa narodil 14. júna 1946 v New Yorku v rodine úspešného developera Fredericka Trumpa. V rokoch 1959 až 1964 navštevoval Vojenskú akadémiu v New Yorku, neskôr študoval na Fordhamskej univerzite v Bronxe a na Whartonovej škole financií a obchodu na Pensylvánskej univerzite, ktorú ukončil v roku 1968 s titulom bakalár ekonómie. V roku 1968 počas vojny vo Vietname bol zo zdravotných dôvodov oslobodený od povinnosti vykonať vojenskú službu.

Po skončení školy začal pracovať u svojho otca. V roku 1974 sa stal šéfom konglomerátu Trumpových korporácií, ktorú neskôr pomenoval Trump Organization. Začiatkom 21. storočia súkromný konglomerát Trump Organization tvorilo približne 500 firiem, ktoré podnikali v širokej škále oblastí, vrátane hotelov a rekreačných stredísk, obytných nehnuteľností, obchodu a zábavy a televízie.

V roku 1977 sa Trump oženil s českou modelkou Ivanou Zelníčkovou, s ktorou má synov Donalda a Erica a dcéru Ivanku. Jeho druhou manželkou bola v rokoch 1993 – 1999 Marla Maplesová. Z tohto manželstva sa narodila dcéra Tiffany. Od roku 2005 je ženatý so slovinskou modelkou Melaniou Knaussovou, s ktorou má syna Barrona.

Od 80. rokov 20. storočia Trump verejne uvažoval o tom, že bude kandidovať za prezidenta, ale médiá to považovali len za snahu robiť si reklamu. V roku 2015 však oznámil kandidatúru vo voľbách v roku 2016. Heslo jeho kampane znelo „Urobme Ameriku opäť veľkou“, pričom sľúbil vytvorenie miliónov pracovných miest, vystúpenie USA z Parížskej dohody o zmene klímy, uvalenie ciel na krajiny, ktoré údajne používajú neférové praktiky voči USA, či vybudovanie múru na hraniciach s Mexikom, aby zabránil nelegálnej migrácii z Latinskej Ameriky.

V novembri 2016 Trump porazil svoju protikandidátku za Demokratickú stranu Hillary Clintonovú. Pomohli mu k tomu víťazstvá v štátoch na severovýchode USA tvoriacich takzvaný „hrdzavý pás“, ktoré postihol útlm ťažkého priemyslu. V júni 2017 USA odstúpili od Parížskej dohody o zmene klímy. V decembri Trump dosiahol významné legislatívne víťazstvo svojej administratívy, keď Senát schválil zákon o rozsiahlej daňovej reforme.

V máji 2018 napriek námietkam európskych spojencov Trump ohlásil odchod USA od jadrovej dohody s Iránom. S Mexikom a Kanadou Trump dohodol nahradenie Severoamerickej dohody o voľnom obchode (NAFTA) Dohodou USA, Mexiko, Kanada (USMCA), ktorá začala platiť 1. júla tohto roka. Podľa Trumpa NAFTA povzbudzovala americké firmy, aby presúvali svoje výrobné závody do Mexika s cieľom získať výhodu lacnej pracovnej sily.

V apríli 2018 Trumpova administratíva ohlásila zavedenie 25-percentných ciel na viac ako tisíc čínskych tovarov ako postih za obchodnú politiku Číny. Obchodná vojna USA s Čínou eskalovala v máji 2019, keď sa začali americké 25-percentné clá uplatňovať na čínske tovary v hodnote 200 miliárd dolárov. Tlak na Peking viedol k prvej fáze americko-čínskej obchodnej dohody, ktorú podpísali v polovici januára 2020. Jej súčasťou je záväzok Číny nakúpiť v priebehu dvoch rokov americké tovary za dodatočných 200 miliárd dolárov a zdržať sa menovej manipulácie a krádeží duševného vlastníctva.

Trumpove colné vojny s Čínou, ale aj s takými spojencami USA, ako sú Európska únia a Kanada, s cieľom znížiť americké obchodné deficity, však začiatkom roku 2020 zatienil problém pandémie nového koronavírusu. Americká ekonomika sa počas apríla až júna zmenšila o 31,4 percenta. Podľa údajov, ktoré zverejnilo vo štvrtok federálne ministerstvo obchodu, hrubý domáci produkt (HDP) počas troch mesiacov do konca septembra oproti predchádzajúcemu kvartálu vzrástol o rekordných 7,4 percenta.

V medziročnom porovnaní bol výkon ekonomiky o 2,9 percenta slabší. V celoročnom prepočte, teda za predpokladu, že rast dosiahnutý v treťom štvrťroku bude pokračovať aj v nasledujúcich dvanástich mesiacoch, sa hospodárstvo zväčšilo o zhruba 33 percent. To je historicky bezprecedentný výsledok. Prezident Donald Trump pritom počíta s tým, že ekonomické oživenie presvedčí voličov, aby ho potvrdili vo funkcii na druhé obdobie.

zdroj: TASR/AP, Tore Meek, Andrew Harnik

Cesta do Bieleho domu – kampaň pred prezidentskými voľbami

V utorok 3. novembra voliči v Spojených štátoch amerických rozhodnú, kto sa stane ich ďalším prezidentom. Vo voľbách proti sebe stoja súčasný šéf Bieleho domu Donald Trump a niekdajší viceprezident USA Joe Biden.

Trump oznámil svoju kandidatúru už v roku 2017. Zástupca Republikánskej strany v primárkach získal viac ako 18 miliónov hlasov, čo je doterajší rekord. Oficiálnym kandidátom sa stal počas republikánskeho zjazdu, ktorý sa konal od 24. do 27. augusta, kde potvrdili aj opätovnú kandidatúru doterajšieho viceprezidenta Mikea Pencea. Za oboch hlasovalo všetkých 2 550 delegátov, pričom na víťazstvo im stačilo po 1 276 hlasov.

Biden potvrdil kandidatúru v apríli 2019. Favorizovaným menom Demokratickej strany sa stal po tom, ako v apríli 2020 odstúpil z boja Bernie Sanders. Sedemdesiatsedemročný rodák z Pennsylvánie sa stal oficiálnym súperom Trumpa po demokratickom zjazde, ktorý sa konal od 17. do 20. augusta. Zo 4 749 delegátov získal 3 558 hlasov. Oficiálnou kandidátkou na viceprezidentku sa stala kalifornská senátorka Kamala Harrisová. Je zároveň prvá černošská kandidátka jednej z dvoch veľkých politických strán na tento post, je tiež prvou Američankou ázijského pôvodu, ktorá takto kandiduje, a len treťou nominantkou veľkej strany na viceprezidentku vôbec.

zdroj: TASR/AP, Julio Cortez

Sedemdesiatštyriročný Trump voličom sľubuje obnovenie ekonomiky, ktorú postihla pandémia. Chce ponúknuť viac pracovných miest, chrániť obchodné záujmy USA a pokračovať v nekompromisnom postoji voči prisťahovalectvu. Politik v júli vyzval na odloženie volieb. Dôvodom bolo hlasovanie prostredníctvom pošty, ktoré podľa neho povedie k podvodu a nepresným výsledkom. Pre toto tvrdenie však dosiaľ neposkytol žiadne dôkazy.

Biden chce takisto vytvárať nové ekonomické príležitosti pre pracujúcich ľudí, obnoviť ochranu životného prostredia, napraviť medzinárodné spojenectvá a bojovať proti rasizmu.

V prvej prezidentskej debate sa protikandidáti stretli 29. septembra v Ohiu. Poznamenali ju však chaos, hlučné prekrikovanie sa i osočovanie. Komisia dozerajúca na voľby následne ohlásila, že po tejto skúsenosti pripraví pre druhú debatu zmeny. Stretnutie sa malo konať 15. októbra v Miami, no napokon ho zrušili po tom, ako sa prezident nakazil koronavírusom a odmietol účasť vo virtuálnej debate.

Miesto toho v čase pôvodne plánovanej debaty každý sám vystúpil v televízii a odpovedal na otázky voličov. Podujatia, ktoré sa uskutočnili dva a pol týždňa pred hlavným volebným dňom, ukázali kontrastné rozdiely medzi oboma kandidátmi, ako v názoroch, tak napríklad aj v prístupe k pandémii nového koronavírusu. Obaja sa však miestami priklonili k neurčitým odpovediam, keď prišli na rad náročné otázky.

zdroj: TASR/AP, Christoph Soeder

V poslednej debate pred voľbami sa kandidáti stretli 22. októbra. Duel v Nashville v Tennessee bol pokojnejší, ani v tomto prípade však nechýbali osobné útoky a strety v kľúčových otázkach ako sú pandémia či rasizmus.

Trump začiatkom októbra potvrdil, že on i jeho manželka Melania sa nakazili koronavírusom. Politik, ktorý pandémiu zľahčuje, strávil v nemocnici tri dni.

Siedmeho októbra sa v debate za prísnych bezpečnostných opatrení stretli kandidáti na viceprezidenta. Rozhovory v Salt Lake City boli slušnejšie a menej chaotické ako v prípade prezidentských súperov, no ani tieto sa nezaobišli bez ostrejších vyjadrení.

Podľa údajov US Elections Project odovzdalo k 30. októbru svoje hlasy už viac ako 85 miliónov Američanov – či už prostredníctvom pošty alebo osobne.

Inaugurácia zvoleného prezidenta by sa mala konať 20. januára 2021.

Zdroj: SITA

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK