Dovážať rohy nosorožcov na Slovensko bude zakázané

  • Dovoz rohov nosorožcov na Slovensku je pozastavený
  • V minulosti sa nosorožia rohovina dovážala na Slovensko z Juhoafrickej republiky
zdroj: pixabay.com
  • Dovoz rohov nosorožcov na Slovensku je pozastavený
  • V minulosti sa nosorožia rohovina dovážala na Slovensko z Juhoafrickej republiky

Medzi poľovníkmi a obchodníkmi sú považované za významnú trofej. V ázijskej medicíne sa im pripisujú liečiteľské účinky. Reč je o nosorožej rohovine, ktorá sa na Slovensko dováža z rôznych afrických krajín. Ministerstvo životného prostredia SR po konzultácii s Prezídiom Policajného zboru pozastavilo vydávanie povolení na dovoz rohov všetkých druhov nosorožcov zo všetkých krajín až do odvolania.

V minulosti sa nosorožia rohovina dovážala na Slovensko z  Juhoafrickej republiky. V roku 2016 envirorezort pozastavil dovoz rohov nosorožcov z tejto krajiny. Dôvodom bolo nezákonné obchodovanie s rohmi nosorožcov – pytliactvo v krajinách ich prirodzeného výskytu, krádeže rohov v múzeách, aukčných domoch a obchodoch s preparátmi v EÚ, ako aj ich nelegálny dovoz do EÚ.

zdroj: pixabay.com

Najzávažnejším dôvodom však bolo vysoké percento neidentifikovaných rohov pri kontrolách trofejí u dovozcov na Slovensku. Opatrenie bolo teda prijaté na základe princípu predbežnej opatrnosti vzhľadom na to, že takýto obchod by mohol stimulovať dopyt po rohoch v tomto regióne a udržovať alebo dokonca zvyšovať ich cenu.

zdroj: pixabay.com

Od roku 2018 ministerstvo registrovalo dovoz rohov nosorožcov, tentoraz však z inej africkej krajiny – Namíbie. Pre nelegálnych obchodníkov s rohmi nosorožcov totiž nie je dôležitá krajina pôvodu rohov – predmetom ich záujmu sú akékoľvek rohy nosorožcov. Ministerstvo životného prostredia sa preto rozhodlo plošne pozastaviť vydávanie povolení na dovoz rohov všetkých druhov nosorožcov zo všetkých krajín, a to až do odvolania.

„Dôvodom bolo nezákonné obchodovanie s rohmi nosorožcov – pytliactvo v krajinách ich prirodzeného výskytu, krádeže rohov v múzeách, aukčných domoch a obchodoch s preparátmi v EÚ, ako aj ich nelegálny dovoz do EÚ. Najzávažnejším dôvodom však bolo vysoké percento neidentifikovaných rohov pri kontrolách trofejí u dovozcov na Slovensku,“ vysvetlilo ministerstvo pre TASR.

Ostatné časti trofejí možno aj naďalej na Slovensko dovážať. Pozastavenie vydávania dovozných povolení pre rohy nosorožcov sa nevzťahuje na poľovnícke trofeje, ktoré slovenskí poľovníci už ulovili a zatiaľ nedoviezli z dôvodu, že ich spracovávajú preparátori v krajine ich ulovenia.

Vyše 100-tisíc dolárov za kilogram

Nosorožci sú jedným z najohrozenejších druhov na svete. Pytliaci si ich obľúbili kvôli ich rohom, ktorých cena sa na čiernom trhu pohybuje okolo 130-tisíc dolárov za kilogram. Ide o jednu z najdrahších surovín na svete a ešte aj dnes mnoho ľudí verí, že výrobky z namletých rohov nosorožca posilňujú mužnosť.

zdroj: pixabay.com

To má za následok rapídne znižovanie ich stavu vo voľnej prírode. Pytliaci nosorožcov odchytávajú a vytrhávajú im rohy. Ak to nosorožec aj náhodou prežije, následne zahynie kvôli vykrvácaniu.

Ochranári preto začali nosorožcom rohy odrezávať a spalovať ich, aby o nich pytliaci nemali záujem. Avšak pre niektoré druhy je už aj tak neskoro. Ukážkovým príkladom je práve nosorožec biely, ktorého ešte v 60-tych rokoch na planéte žilo vyše 2-tisíc kusov.

Smutnou správou je, že vo voľnej prírode je druh nosorožcov bielych oficiálne považovaný za vyhynutý. Podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) žilo ešte v roku 1960 na Zemi viac ako 2-tisíc kusov nosorožca tuponosého. O 20 rokov neskôr, v roku 1980, kvôli útokom pytliakov zostalo len 15 jedincov.

Naopak takzvaný nosorožec južný je príkladom úspešného snaženia ochranárov. Asi pred sto rokmi už týchto zvierat zostávalo len niekoľko desiatok, avšak úsilie vedené juhoafrickým ochranárom pomohlo ich počet v Afrike zvýšiť na aktuálnych asi 20-tisíc kusov.

Smutným faktom zostáva, že za pol storočie na planéte vyhynula viac ako polovica živočíšnych druhov a tisíce sú na rovnakej ceste. Výrazným faktorom v tomto „boji o prežitie“ je samozrejme aj človek, ktorý má opäť o čosi viac miesta len a len pre seba, svoj odpad a peniaze.

zdroj:minzp.sk, national-geographic.czWWFCNN,  TASR