Eko aktivistka Petra ti poradí, čo skutočne pomôže v boji s klimatickou krízou

Európa a svet zažili jeden z najteplejších rokov v histórii planéty. Mestá a obce na celom svete sa snažia prispieť k ekologickejšiemu spôsobu života, recyklujú odpad, respektíve ho minimalizujú a ich obyvatelia dobrovoľníčia pre správnu vec.

Uhlíková stopa je však silná a ty zažívaš citeľné stieranie hraníc medzi ročnými obdobiami. Čo by sme zajtra museli zmeniť, aby sa planéta prestala zahrievať súčasným tempom? Opýtali sme sa na to Petry Ježekovej, „eko upratovačky“ a horlivej včelárky z OZ Živica, ktorá momentálne spolupracuje s dm drogerie markt.

Čoraz viac Slovákov chce žiť zdravšie,  preto volia alternatívnu dopravu v mestách. Je to kvôli zdravšiemu životnému štýlu, alebo ľudia pociťujú dlh voči planéte?

Z mojej skúsenosti viem, že ľudia majú rôzne dôvody – niekto sa chce vyhnúť dopravnej zápche a volí alternatívnu dopravu, aby sa do práce odstal rýchlejšie, alebo aby si mohol v čase strávenom na ceste v MHD čítať a nemusel šoférovať a dávať pozor na cestu. Iný má zdravotné dôvody a chce si zašportovať a využiť na to čas prepravy do práce a späť. Veľa ľudí ale motivuje aj zodpovednosť voči životnému prostrediu – chcú čo najmenej prispievať ku klimatickej kríze a zmena dopravy patrí k tým jednoduchším krokom.

zdroj: archív: Živica

Ako to riešiš ty?

Ja osobne chodím už niekoľko rokov do práce na bicykli a moje dôvody sa prelínajú – chcem niečo urobiť pre životné prostredie, zašportovať si a svojím príkladom motivovať aj iných ľudí, aby skúsili chodiť do práce bez auta. Okrem toho je to veľmi praktické – po ceste sa zastavím na trhu a nakúpim, v palacinkárni kúpim sladké na večeru, vybavím poštu… Musím povedať, že za tie roky vidím, ako cyklistov pribúda, s niektorými pravidelnými si už aj mávame, keď predbiehame zápchu.

zdroj: Archív Živica/DM drogerie markt

Alternatívne médiá a sociálne siete často ľuďom podsúvajú dojem, že klimatické zmeny sú len konštruktom mainstreamových médií, vedcov a politikov. Ak by ste mohli jednou vetou zmazať všetky tieto označenia ako teórie, aká by to bola?

Klimatické modely, odhady, predpovede sa menia, nikto nevie presne odhadnúť, čo sa deje a ako to bude pokračovať. Nárast teploty, horúcich dní, prívalových dažďov, klimatických extrémov atď. je overiteľný a viditeľný, takže aj keď sa nezhodneme na príčinách, každopádne by sme mali podľa princípu predbežnej opatrnosti začať konať a robiť adaptačné aj preventívne opatrenia, ktoré nám pomôžu klimatickú krízu prežiť v zdraví.

Prekvapením je, že viaceré firmy začínajú byť aktívnejšie v mobilizácii proti klimatickým zmenám, ako sú samotní Slováci. Čomu pripisujete aktivitu firiem? Je to aj tým, že sami prispievajú k tvorbe CO2 a cítia spoločenský dlh?

Myslím si, že firmy pociťujú zodpovednosť za ekostopu, ktorú vytvárajú, čiastočne kvôli vlastnému uvedomeniu, ale oveľa viac kvôli celospoločenskej citlivosti na túto tému. Zákazníci vnímajú, či sa firma správa zodpovedne voči životnému prostrediu a myslím si, že si budú čoraz častejšie vyberať tých, ktorí sa snažia niečo vrátiť spoločnosti a prírode naspäť.

Okrem toho, ak budú mať klimatické zmeny negatívny dopad na obyvateľstvo, bude klesať aj kúpyschopnosť. Z môjho pohľadu však nie je dôležitá motivácia firiem – je veľmi pozitívne, že sú aktívne a že svojimi financiami podporujú zmysluplné opatrenia voči klimatickej zmene. Ak ide o veľké firmy, ktoré verejnosť vníma a sleduje, môžu pomôcť šíreniu príkladov dobrej praxe, vzdelávaniu a inšpirovaniu jednotlivcov, aby sa aj oni zapojili a prispeli svojím správaním a aktivitami k riešeniu klimatickej krízy.

zdroj: Archív Živica/DM drogerie markt

Ktorá firma, pôsobiaca na Slovensku, je podľa vás priekopník v oblasti aktivizácie?

Na Slovensku firmy podporujú rôzne projekty a iniciatívy týkajúce sa životného prostredia, za čo sme veľmi vďační a má to naozaj dopad. Čo sa týka klimatických zmien, tak je v súčasnosti priekopníkom spoločnosť dm drogerie markt, ktorá už v minulom roku začala podporovať projekt Klíma nás spája, ktorý vytvoril 10 pilotných adaptačných opatrení na zmenu klímy v školách. V tomto projekt pokračuje a dáva možnosť prefinancovať adaptačné opatrenia 25 mestám a obciam.

V rámci klimatických zmien, ktoré sú hrozivé, sa aktivizuje svet aj Slovensko. Predpokladáte, že bude o tento projekt záujem?

Klimatická zmena púta čoraz väčšiu pozornosť – vidíme to v médiách, kde sa táto téma čoraz častejšie objavuje a aj medzi ľuďmi sa o nej debatuje. Je to cítiť aj na otázkach, ktoré nám ľudia kladú na stretnutiach, aj na účasti na našich konferenciách, týkajúcich sa prírode blízkej údržby zelene v mestách, ktorá súvisí s adaptáciami na klimatickú zmenu.

Neprichádzajú iba odborníci, ale aj starostovia, ľudia zo samospráv či bežná verejnosť, ktorá sa aktivizuje v rôznych malých lokálnych občianskych združeniach. Ľudia častejšie vyhľadávajú na internete informácie o tom, ako zadržiavať vodu, šetriť uhlíkovú stopu či neprodukovať zbytočný odpad a firmy nás oslovujú kvôli workshopom týkajúcim sa zmenšovania firemného či individuálneho dopadu na klímu. Je preto dôležité poskytovať overené a relevantné informácie a ukazovať príklady dobrej praxe, ako to robí projekt Klíma nás spája.

zdroj: Archív Živica/DM drogerie markt

Uvedomujú si ľudia, že treba začať od seba? Aký je váš názor?

Podľa mňa už nestačí iba začať od seba. Máme tu dve roviny – individuálnu a priemyselnú. Každý z nás by mal začať robiť kroky, ktoré naozaj na klímu vplývajú. Do prehľadnej infografiky ich zostavili kanadskí vedci.

Každý z nás sa môže rozhodnúť a obmedziť stravu živočíšneho pôvodu, najmä importovanú z veľkej diaľky, obmedziť alebo úplne prestať lietať lietadlom, obmedziť jazdu autom, využívať zdieľanie auta alebo sa auta úplne vzdať. Veľmi dôležité ale je, aby svoj diel urobili aj priemyselné podniky a vlády, ktoré musia zmeniť spôsob získavania energie – najmä zavrieť problematické uhoľné elektrárne, zaviesť daň na letecký benzín, požadovať uzavreté výrobné cykly a smerovanie k nulovému odpadu, kompostovať atď.

Preto je nevyhnutné voliť si dobrých politikov, ktorí sú ochotní prijímať rozhodnutia na viac ako 4 roky a presadzovať aj menej populárne opatrenia, je dôležité byť aktivistom a podpisovať petície, týkajúce sa ochrany životného prostredia a zmien, ktoré vedú k znižovaniu uhlíkovej stopy a adaptáciám na klimatickú zmenu. Netreba čakať, že to za nás niekto vyrieši, treba volených zástupcov sledovať, kontaktovať, požadovať zmeny. Dnes, viac ako kedykoľvek predtým, je nutné byť aktívnym občanom.

zdroj: Archív Živica/DM drogerie markt

Prečo ste sa spojili s dm Slovensko?

Projekt sme navrhli v roku 2018 my – realizovali sme jeden už v roku 2003, teraz sme mali potrebu otvoriť tému znova. V rámci vzájomnej dlhodobej spolupráce, ktorá funguje už od roku 2013, sme podporili niekoľko aktivít. Prvou z nich bol projekt Nevyšliapanou cestou, vďaka ktorému v mestách vyrástli tri komunitné záhrady na podporu pestovania byliniek a zeleniny, boli vytvorené tri mestské včelnice a založená lokálna mena živec v Bratislave a vo Zvolene. V rokoch 2015 – 2019 to bol projekt Mestské včely. Vďaka projektu sa podporoval rozvoj mestského včelárenia a naštartovala sa iniciatíva prírode blízkej údržby zelene v mestách.

Projekt Klíma nás spája ste spolu s dm drogerie markt rozbehli už v minulom roku. Teraz pokračujete a zameriavate sa na mestá a obce. Ako to bude vyzerať?

Presne tak. V roku 2019/20 pokračuje projekt Klíma nás spája novým ročníkom zacieleným na mestá a obce. Počas sezóny roku 2020 vytvorí 25 vybraných miest a obcí príklady dobrej praxe v adaptačných opatreniach na zmenu klímy.

Aké environmentálne zamerané projekty ešte dm rozbieha alebo už v minulosti rozbehla?

Robíme spolu zákazku, nie projekt. Ide konkrétne o vzdelávanie zamestnancov a študentov duálneho vzdelávania v oblasti zodpovednej spotreby – minimalizácia odpadu a zero waste, prírodná kozmetika, ekoupratovanie, ekospotrebiteľ, ekoprevádzka, teda šetrenie energiami a vodou a ekotextil.

zdroj: Archív Živica/DM drogerie markt

Aké projekty sa im podarilo zrealizovať za minulé roky a ktorý bol najvýraznejší?

Najvýraznejší bol určite projekt Mestské včely, ktorý stále pokračuje a stále rezonuje či už vo verejnosti, školách alebo u odborníkov.

Aké sú kritériá na výber a realizáciu projektovej pomoci?

Prihlásiť sa môžu individuálne alebo online v termíne od 2. septembra do 15. októbra 2019. Podmienkou účasti na projekte zo strany miest, mestských častí a obcí je poskytnutie miestnych dobrovoľníkov, ako aj lokálna mediálna komunikácia projektu. Vyzvať do projektu mesto, obec, mestskú časť alebo organizáciu a dať jej informáciu o projekte Klíma nás spája môže urobiť každý, a to prostredníctvom sekcie „odporučiť iniciatívu“ na webovej stránke projektu.