Farma, ktorá produkuje najlepšie slovenské hovädzie a k zvieratám sa správa s úctou

Priemyselne chované zvieratá sú často kŕmené GMO krmivom, kukuricou, antibiotikami a rastovými hormónmi, sú chované v stiesnených priestoroch a zvyčajne za celý život nezažijú slnko či pohyb. Myslí si azda niekto, že mäso od takýchto zvierat môže byť chutné a zdravé? My veru nie. To však nie je prípad farmy Petra Badiara, ktorá sa k zvieratám správa s rešpektom a jej mäso vyniká kvalitou. Vlani Farma Turová dokonca získala prestížne ocenenie Slovenská Bio potravina roka 2016.

Dôvodom je predovšetkým úplne iný prístup k chovu hovädzieho dobytka, ktorý sa len tak nevidí. Dobytok tu nie je zatvorený v stiesnených podmienkach v ohradách, ale voľne sa pasie na viac ako 235 hektároch pasienkov. Život tak prežije v prirodzenom prostredí a konzumuje prevažne bioseno a prirodzenú potravu z pastvy. Na krmivo sa kladú prísne legislatívne požiadavky. Aj keď nie je ideálne označovať chovné zvieratá za šťastné, tieto kravy sú určite spokojnejšie, ako tie vo veľkochovoch.

Foto: Pixabay

Farma Turová sa chovu dobytka venuje od roku 2006 a spočiatku sa orientovala čisto na odchovanie zvierat a ich následný predaj bitúnkom. To sa však akosi míňalo účinku, pretože ekologicky chované zvieratá sa v nich miešali s priemyselne chovanými. Logicky to viedlo len k frustrácii majiteľov farmy, ktorých cieľ sa míňal účinku. Medzeru na trhu sa však rozhodli zaplniť, a tak o sedem rokov neskôr sprevádzkovali vlastný ekologický bitúnok. Nič také dovtedy na Slovensku nebolo.

Čo to presne znamená? „Sú v ňom porážané len ekologické zvieratá, takže nemôže dôjsť k zámene mäsa za neekologické. Dôraz kladieme na maximálnu kulinársku kvalitu mäsa, ktorá je veľmi závislá od postupov pred, počas a po porážke,“ tvrdí farma, ktorá produkuje len hovädzinu v top bio kvalite. Samozrejme sa to odráža na cene mäsa, no lepší burger ako z tohto mäsa si dáš len ťažko. Udržiavanie kvality im umožňuje aj fakt, že bitúnok je nízkokapacitný a nejde o žiadnu sadistickú továreň na mäso.

Týždenne tu porazia najviac tri kusy dobytka oproti priemerným 500 v priemyselných bitúnkoch. Utrpenie zvierat je tu tiež zredukované na minimum a nie sú stresované tak, ako v mainstreamových jatkách. Tým, že zvieratá pochádzajú priamo z farmy, netrpia ani dlhými a vyčerpávajúcimi prevozmi. Veľký dôraz je kladený aj na kvalitné zrenie mäsa v dvoch etapách, ktoré je nevyhnutné pre chuťovo výnimočnú surovinu tmavočervenej farby, za ktorú by sa nemusela hanbiť ani michelinská reštaurácia.

Foto: Pixabay.com

„Aj keď je mäso akokoľvek kvalitné, keby ho spotrebiteľ začal konzumovať úplne čerstvé, tak bude pravdepodobne tvrdé. Toto sa snažíme eliminovať. Samotný proces vyzrievania spočíva v tom, že mäso za tri, štyri dni, kým čaká vo vise na svojho spotrebiteľa, stratí 10% svojej hmotnosti. Následne prebieha proces tzv. mokrého zrenia, kde je mäso zabalené vo vákuu a uskladnené pri teplote 0,5 0C ďalšie dva až štyri týždne,“ povedal Peter Badiar pre portál biospotrebitel.sk.

Mäso dobytka, ktorý bol kŕmený čerstvou trávou a nie umelými krmivami, má iný obsah živín, ako to komerčné. Samotné zvieratá sú počas života zdravšie, nemajú v sebe zvyšky žiadnych antibiotík a liekov, ktoré by prešli aj do tela človeka. Takéto hoväzdie má menej tuku a viac prospešných omega-3 mastných kyselín, vitamínov typu B, zinku či železa. Obava, že červené mäso zvyšuje cholesterol, tak pri kvalitnom mäse odpadá. 

Nie každý však dokáže oceniť prácu, ktorá sa každým kúskom mäsa z tejto farmy skrýva. Preto sa títo farmári snažia predávať najmä prostredníctvom obchodov s farmárskymi potravinami. Okrem toho robia osvetu o tom, aký je rozdiel medzi konvenčne a ekologicky chovanými zvieratami, a prečo je bio mäso top voľba. Skutočne to nie je len marketing, ale ťažká drina s kvalitným výsledkom, ktorá nenesie bremeno utrpenia zvierat a poškodzovania zdravia konzumentov mäsom plným antibiotík.