Európa uvažuje o nemožnom: Diplomati potichu hovoria o „rozchode“ s Amerikou kvôli Grónsku

Hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa, že by Spojené štáty mohli použiť armádu na prevzatie Grónska, otvorili v Európe debatu, ktorá bola ešte nedávno nevysloviteľná. Nejde len o osud arktického ostrova s približne 57-tisíc obyvateľmi, ale o to, čo sa stane, ak sa spor presunie z rétoriky do reálnych krokov.

Podľa denníka Politico začali európski predstavitelia a diplomati v súkromí rozoberať, ako by vyzeral odpor voči prezidentovi USA, ak by odmietol kompromis. A zároveň, či je Európa vôbec pripravená hovoriť o situácii, ktorá by mohla znamenať de facto „rozchod“ so Spojenými štátmi.

V tejto debate sa opakuje jedna praktická otázka: ak by USA siahli na suverénne územie člena NATO, prečo by mali automaticky rátať s tým, že Európa bude ďalej poskytovať rovnaký rozsah spolupráce, základní a podpory.

Grónsko ako červená čiara pre spojencov

Dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen po stretnutiach vo Washingtone pripustil, že dohoda nie je na dohľad. „Prezident má túto túžbu dobyť Grónsko. A preto tu stále máme zásadný nesúhlas,“ povedal novinárom. Portál Euronews zároveň cituje jeho hodnotenie, že americké prevzatie ostrova nie je „absolútne nevyhnutné“, no americkú pozíciu sa zmeniť nepodarilo.

Kľúčový moment nastal aj vtedy, keď francúzsky prezident Emmanuel Macron verejne naznačil, že Európa berie situáciu vážne. „Nepodceňujeme vyhlásenia o Grónsku,“ uviedol podľa Politico a dodal, že ak by bola zasiahnutá suverenita európskeho a spojeneckého štátu, následky by boli bezprecedentné a Francúzsko bude konať v solidarite s Dánskom.

Aj táto formulácia bola v texte opísaná ako mimoriadne citlivá, „vážená“ každým slovom.

Páky, ktoré Európa má, ale nahlas ich nepoužíva

Politico píše, že európski diplomati v súkromí zvažujú viacero možností, od „ľahších“ krokov až po tie najradikálnejšie. Medzi miernejšie možnosti sa podľa nich rátajú zdržovacie taktiky, lobovanie u republikánov vo Washingtone, symbolická prítomnosť spojeneckých jednotiek v Grónsku alebo publicita v USA.

Citlivejšia je však myšlienka využiť ako páku sieť vojenských zariadení a kapacít, ktoré USA v Európe využívajú na projekciu moci ďaleko za oceánom, najmä v Afrike a na Blízkom východe.

Jeden z diplomatov opísal uvažovanie priamo: „Diskusie prebiehajú o tom, ako vyvinúť tlak a povedať: potrebujete nás a ak to urobíte, budeme reagovať,“ no zároveň priznal, že „nikto o tom nechce hovoriť nahlas“. Podľa Politico sa v úvahách objavujú aj radikálne návrhy spojené so zmenou režimu amerických základní alebo obmedzením podpory amerických nasadení.

Rozchod, ktorý by bolel obe strany

Politico zároveň pripomína, že páky nemusia byť len vojenské. USA sa opierajú o Európu aj ako o kľúčového obchodného partnera a európske vlády vynakladajú miliardy na nákup amerických zbraní. Aj to sa v súkromných debatách objavuje ako potenciálna páka, ak by európski zákazníci prestali „nakupovať“ v USA.

Problém je, že tvrdé protiopatrenia by mohli rýchlo prerásť do plnohodnotného rozkolu. Časť predstaviteľov podľa Politico varuje, že takýto krok by viedol k eskalácii, iní však tvrdia, že aliancia je pod Trumpom „toxická“ a Európa sa musí posunúť ďalej. V NATO sa pritom otvorene hovorí o tom, že použitie základní ako vyjednávacieho nástroja by prinieslo „vzájomné škody“: Európa by prišla o časť bezpečnostných záruk, USA o dopredu vysunutú platformu.

Euronews dopĺňa, že Biely dom zatiaľ nepovažuje európske nasadenie v Grónsku za faktor, ktorý by menil Trumpove rozhodovanie. „Nemyslím si, že jednotky v Európe majú vplyv na prezidentovo rozhodovanie,“ uviedla hovorkyňa Karoline Leavittová. Práve táto odpoveď je pre mnohých diplomatov potvrdením, že Európa sa musí pripravovať aj na scenár, ktorý ešte pred pár mesiacmi vyzeral ako nemožný.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie