Europarlament schválil historický pakt EÚ o migrácii. Ten výrazne sprísni súčasné predpisy

  • EÚ schválila reformu azylových pravidiel po 8 rokoch rokovaní
  • Hlasovanie sprevádzali protesty
migracia
ilustračný obrázok, AP Photo/Petros Karadjias, European Union 2024
  • EÚ schválila reformu azylových pravidiel po 8 rokoch rokovaní
  • Hlasovanie sprevádzali protesty

Európsky parlament včera podvečer schválil reformu azylového systému Európskej únie. Po 8 rokoch rokovaní medzi Európskymi inštitúciami a členskými krajinami europoslanci konečne schválili dohodnutý kompromis, ktorý výrazne sprísni súčasné predpisy týkajúce sa migrácie do EÚ.

Konkrétne ide o desať legislatívnych textov k reforme európskej migračnej a azylovej politiky dohodnutej s členskými štátmi EÚ vlani v decembri. „Verím, že prinesie väčší pocit bezpečia aj pre ľudí na Slovensku, a zároveň ľudskejší a férovejší postup pre tých, ktorí utekajú pred vojnou a potrebujú ochranu,“ povedal europoslanec Vladimír Bilčík z frakcie EPP.

Hlasovanie sa sotva začalo, keď skupina návštevníkov začala skandovať „Tento pakt zabíja, hlasujte proti“ a prerušila zasadnutie, pričom zopakovala výzvy viacerých mimovládnych organizácií, ktoré sa obávajú, že návrhy dostatočne nechránia ľudské životy a základné práva prichádzajúcich utečencov, ako na to upozorňuje portál Euractiv.

Do poslednej chvíle bolo otázne, či legislatívne návrhy prejdú. Aj keď najväčšie frakcie v Parlamente návrhy podporili, viaceré národné delegácie ich z politických dôvodov odmietli podporiť. Väčšina dokumentov, teda prešla tesnou väčšinou približne 50 hlasov.

Tie, ktoré sa týkali registrácie informácií o ľuďoch na hraniciach, databázy a politiky návratu, získali drvivú podporu, pričom za ne hlasovalo viac ako 400 poslancov a približne 200 bolo proti.

Nové opatrenia

Nariadenie o riadení azylu a migrácie stanovuje, že krajinám EÚ, ktoré sú vystavené migračnému tlaku, pomôžu ostatné členské štáty buď premiestnením žiadateľov o azyl na svoje územie, finančnými príspevkami, alebo prevádzkovou a technickou podporou. Zároveň sa aktualizujú dublinské pravidlá, teda kritériá stanovujúce, ktorý členský štát je zodpovedný za posudzovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu.

Nariadením o krízových situáciách a vyššej moci sa stanovuje mechanizmus reakcie na náhly nárast počtu migrantov. Zaistí to podporu pre členské štáty, ktoré čelia výnimočnému prílevu migrantov. Nové pravidlá sa venujú aj „zneužívaniu“ migrantov, čiže situácii, keď ich tretie krajiny alebo nepriateľské neštátne subjekty využívajú s cieľom destabilizovať EÚ, uvádza agentúra TASR.

Európska únia sa chystá zaviesť nové opatrenia, ktoré sa týkajú aj osôb, ktoré nesplňujú požiadavky na vstup. Každý, kto chce vstúpiť do EÚ a nespĺňa potrebné kritériá, bude musieť prejsť špeciálnym kontrolným procesom.

Tento proces zahŕňa viacero krokov: identifikácia osoby, zber biometrických údajov a realizácia zdravotných a bezpečnostných kontrol. Všetky tieto procedúry sa musia uskutočniť do siedmich dní.

Okrem toho, poslanci Európskeho parlamentu schválili aj nové pravidlá týkajúce sa centralizovaného systému informácií o trestných odsúdeniach, známeho ako ECRIS-TCN. Tento systém má za cieľ zlepšiť výmenu informácií medzi členskými štátmi EÚ o trestných odsúdeniach osôb mimo EÚ.

„Solidarita medzi štátmi Európskej únie je nevyhnutná, ak chceme zvládnuť všetky krízy, ktoré nás v budúcnosti čakajú. Zároveň však táto solidarita musí ponúkať pre členské štáty slobodné flexibilné možnosti ako sa do nej zapojiť,“ myslí si slovenský europoslanec Ivan Štefanec.

Kritika východných krajín

Podľa maďarského premiéra Viktora Orbána je reforma azylových a migračných pravidiel Európskej únie, „ďalším klincom do rakvy“ eurobloku.

„Migračný pakt je ďalším klincom do rakvy Európskej únie. Jednota je mŕtva, bezpečné hranice už neexistujú. Maďarsko sa nikdy nepoddá masovému migračnému šialenstvu. Potrebujeme zmenu v Bruseli, aby sme zastavili migráciu,“ uviedol Orbán na sociálnej sieti X.

Negatívne sa o dohode vyjadril aj slovenský minister zahraničných vecí Juraj Blanár, podľa ktorého by si  štáty mali sami rozhodnúť, akú formu pomoci zvolia, a to bez príkazu povinného finančného či materiálneho príspevku.

„Prijatie tejto reformy je reálnou ukážkou, aké dôležité je ponechanie práva veta v kľúčových oblastiach presadzovania národnoštátnych záujmov,“ uviedol Blanár s tým, že pri tomto hlasovaní nebolo možné uplatniť právo veta. O samotnom pakte, však ešte bude Rada hlasovať.

Zdroje: Euractiv, TASR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá